Malíček

Branko

Branko

V roku 2016 sme sa po dlhých rokoch snaženia rozhodli podstúpiť proces umelého oplodnenia, ktorý sa úspešne podaril. Už vo 4. mesiaci tehotenstva sa plod začal ukazovať ako o týždeň menší. V 5. mesiaci tehotenstva bol už o dva týždne menší. Moja pani doktorka tomu nepripisovala zatiaľ veľkú váhu. V 6. mesiaci, keď už aj nastali problémy s vysokým krvným tlakom, bol plod menší o tri týždne. Pani doktorka mi vtedy už radšej vypísala lístok na hospitalizáciu, aby som bola pod odborným dohľadom. Avšak v prvý deň hospitalizácie v nemocnici na Antolskej ulici som sa dozvedela pre mňa vtedy zdrvujúcu správu - že plod je dlhodobo nedostatočne vyživovaný a na jeho záchranu treba podstúpiť čím skôr sekciu. Veľké šťastie bolo, že mi sestričky stihli pichnúť kortikoidy na dozretie pľúc bábätka a 22.11.2016 sa nám narodil synček Branko s mierami 560 g a 32cm (27+2tt). V ten deň som si vôbec nevedela predstaviť, ako môže bábätko s tak nízkou pôrodnou váhou prežiť. O to väčšie prekvapenie bolo, keď nám oznámili, že bábätko vyzerá byť relatívne zdravé, snaží sa samo dýchať, trávenie aj vylučovanie mu funguje.

Prvé dni boli pani doktorky veľmi opatrné s vyjadreniami o prognózach Brankovho zdravotného stavu. Potreboval veľkú starostlivosť, lieky a doteraz to celé považujeme za zázrak, ako sa Brankovi vyvíjal zdravotný stav. Je za tým celý rad profesionálov, odborníkov z radu pani doktoriek neonatologičiek, láskavý prístup sestričiek a v neposlednom rade Brankova chuť žiť a bojovať. Po troch týždňoch sa však jeho zdravotný stav skomplikoval a Brankovi musela byť nasadená umelá pľúcna ventilácia, našťastie len na pár dní a od toho momentu už žiadne väčšie komplikácie nenastali. Bola mu poskytnutá niekoľkokrát aj transfúzia krvi, na ktorú veľmi dobre zareagoval a mal dobré hodnoty železa. Veľmi som vďačná pani doktorke Hartmannovej, ktorá mala Branka na starosti, ako mi trpezlivo vysvetľovala dôležitosť a techniku odsávania mlieka. S jej pomocou mi mlieko rýchlo nabehlo a najbližšie mesiace som s pravidelnosťou troch hodín vo dne aj v noci odsávala mlieko. Nakoniec zostávalo veľa aj na darcovstvo, čo mi robilo veľkú radosť, že môžem touto formou pomôcť ostatným detičkám.

Prvého januára 2017 pre nás nastal jeden z prvých míľnikov a to, Branko dosiahol prvé kilo. Bol to neopísateľný pocit, boli sme na Branka veľmi hrdí za to, čo všetko už vtedy dokázal. O tri týždne neskôr bol maličký preložený z oddelenia JIS na oddelenie patologických novorodencov. Bola som šťastná, že môžem tráviť s Brankom omnoho viac času. Pani sestričky boli úžasné, vysvetlili mi ako sa starať o bábätko, ako ho kŕmiť, prebaľovať aj techniku dojčenia. Na konci februára som bola k Brankovi prijatá na oddelenie na 10 dní, kde sme sa Brankom spolu zžili, kde ma pani sestričky naučili ako rozpoznávať potreby bábätka, ako podávať lieky, ako podať prvú pomoc. Pre mňa to bolo úžasných 10 dní a s manželom sme sa už nemohli dočkať, kedy si náš 2300 gramový uzlík šťastia prinesieme domov. Za pár dní nás ešte čakal päťdňový pobyt v Podunajských Biskupiciach na pľúcnom oddelení, kde Brankovi spravili vyšetrenia ohľadom dýchania a objednali kyslíkový prístroj na domácu liečbu. Tam nám to ubehlo rýchlo a keď sme prišli z nemocnice, doma nás už čakal kyslíkový prístroj. Branko, aj keď bol naoko zdravý chlapček, v prepúšťacej správe z nemocnice mal množstvo diagnóz.

Prvé týždne nás čakalo množstvo vyšetrení. Prepravovali sme sa privolanou sanitkou, ktorá nám počas cesty a vyšetrenia poskytla kyslíkový prístroj. S prístupom záchranárov a rýchlosťou vybavenia sme boli nadmieru spokojní, veľmi nám pomohli v tom čase. Branko je bojovník a s diagnózami sa pasoval veľmi statočne. Retinopatia, kvôli ktorej hrozila operácia očí, sa zlepšila, podarilo sa namerať funkčnosť ušiek, pupočná hernia sa po dvoch mesiacoch prelepovania sama vstrebala, taktiež aj hydrokéla, pľúcna hypertenzia zmizla, dierka na srdiečku sa zacelila, pľúca dovyvíjali a diagnóza, ktorá s nami ešte nejaký čas pobudne, je znížená činnosť štítnej žľazy. Čo nám troška robí vrásky je Brankov slabý apetít, s ktorým bojujeme od začiatku - vyzerá, že z Branka veľký jedák nebude. Našťastie už sme sa naučili tipy a triky ako ho zabaviť, aby zjedol celú porciu.

Pred pár dňami sme oslávili Brankov prvý rok s mierami 7 kg a 72 cm. Stále to celé berieme ako veľké šťastie a veľký zázrak. Branko je úžasné dieťa, veľmi aktívne a vnímavé. V roku sa vie pekne postaviť,štvornožkovať, veľa sa smeje, papá už takmer všetko, najradšej má banány a všetko, čo je naokolo, sa snaží dať si do úst :-).

Touto cestou by som veľmi rada poďakovala všetkým pani doktorkám a sestričkám zo 4. a 6. poschodia na Antolskej, robia úžasnú prácu, majú krásny vzťah a prístup k detičkám. Veľmi ich za ich prácu obdivujem a neskutočne veľmi im za všetko ďakujem. V neposlednom rade aj môjmu manželovi a starým rodičom za každodennú pomoc a podporu.

Zuzana Slezáková

Používaním stránok prevádzkovaných na malicek.sk/ súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.