Malíček

Samko

Samko

Mám za sebou dva pôrody. Každé tehotenstvo iné, no v oboch prípadoch sa nám narodili
predčasniatka.

Tehotenstvo prebiehalo celkom dobre, až 14.2.2014 som z ničoho nič začala krvácať. Manžel prišiel z
práce a namiesto oslavy Valentína sme utekali do nemocnice. Nevedeli sme, čo nás čaká. Nechali ma vnemocnici a ja som si myslela, že si trošku poležím a všetko bude v poriadku. No nebolo. V noci som sasilno rozkrvácala a ráno lekár, ktorý prišiel do služby, spravil ďalšie vyšetrenia a hneď ma viezli na operačnú sálu - akútne odlučovanie placenty.

Nechápala som to. Ten strach vo mne, krvi by ste sa mi nedorezali. Hneď ma viezli na operačku a Samko musel ísť von cisárskym rezom v 27. týždni dňa 15.02.2014.Samka vybrali, no on ani nezaplakal. Mne sa kotúľali slzy po tvári. V duchu som sa modlila nech je vporiadku. Sestrička prišla a oznámila mi, že ho museli oživovať a bol prevezený na neonatologickéoddelenie.V tej chvíli som bola šťastná, že žije a verila som, že všetko bude v poriadku. No ani vo sne by minenapadlo, čo predčasne narodené dieťa pre nás znamená.Manžel šiel hneď za ním a potom mi ukázal aspoň jeho fotku v mobile. Plakala som od šťastia, ale aj odsmútku, keď som videla, ako mu odvšadiaľ trčali samé hadičky.

Na tretí deň mi môj zdravotný stav ako-tak dovoľoval ho ísť pozrieť. Keď som ho videla, takého
malinkého a bezbranného, nedalo sa ubrániť slzám. Dovolili mi, aby som sa ho aspoň na chvíľku dotkla.Prvý krát som ho klokankovala po mesiaci. Neopísateľný pocit. Modlila som sa nech bojuje a je silný.Bola som s ním po celú dobu hospitalizácie. Nakoľko mliečka som mala dosť, Samko nemal problém spapaním.

Samko bol skoro mesiac zaintubovaný, dostal pneumotorax a bojoval druhýkrát o život. No pomaličky
nám rástol, priberal a robil radosť. Museli sme ísť na Kramáre operovať očká kvôli retinopatii
nedonosených. Zvládol aj sepsu. Po 2,5 mesiaci sme si ho zobrali konečne domov.

Dnes má Samko 3,5 roka a bohužiaľ DMO a autizmus.No nevymenili by sme ho zanič na svete. Je to naše usmievavé slniečko, ktoré teraz nastupuje do škôlky pre autistické detičky.

Po dvoch rokoch 6.4.2016 sa nám narodila naša Sašenka v 31. týždni tehotenstva(1840g a 41cm). Príčinou predčasného pôrodu bolo taktiež odlučovanie placenty.Saška mala viac šťastia a väčšiu prípravu pred pôrodom. Opäť som začala krvácať a už som vedela, že je zle. Našťastie lekári dokázali každé krvácanie zastaviť. Takto sme bojovali od 26. do 31. týždňa.Samozrejme celý čas som bola hospitalizovaná. Moji chlapi boli sami doma a veľmi nám pomohli starírodičia.

Pôrod prebiehal rovnako ako pri Samkovi. No tentokrát som počula Sašku poriadne zaplakať. Úžasný
pocit a plač od šťastia. Saška bola silná a zaintubovaná len jeden deň. Prednosta neonatologickej kliniky v Košiciach, pán doktor Krcho,nám povedal už na začiatku, že Saška bude úplne iné dieťa. A mal pravdu. Peknenapredovala, priberala a po 1,5 mesiaci prišla aj ona domov.

Dnes má 16 mesiacov a je to malý čertík s anjelskými krídlami. Samka predbehla vo všetkom. Sme
neskutočne za nich vďační a veríme, že Sašenka bude Samka ťahať a pomáhať mu.A aj napriek prvému predčasnému pôrodu nás neodradilo mať druhé dieťa. Vedeli sme, že sa to môže
zopakovať a stalo sa.No nechceli sme, aby bolSamko sám.Tak už sú dvaja a my budeme robiť všetko preto, aby im nič nechýbalo. Nech majú vždy na tváričkách úsmeva rozžiarené očká.

Týmto, by som chcela poďakovať celému tímu úžasných lekárov a sestričiek na oddelení neonatologickejkliniky v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.Odvádzajú úžasnú prácu a naše detičky sú toho dôkazom.A čo je najdôležitejšie: NIKDY SA NEVZDÁVAŤ A STÁLE VERIŤ.Každé jedno predčasniatko je veľkým bojovíkom.

S pozdravom,
Katarína Mizeráková

Používaním stránok prevádzkovaných na malicek.sk/ súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.