Malíček

Alica

Alica

Ani neviem ako by som mala začať. Nikdy som sa bližšie nezaujímala o príčiny predčasného pôrodu, ani počas tehotenstva. Vždy bolo na kontrole všetko v poriadku - maličká krásne rástla, priberala. Doktor nič nevravel a ja ako prvorodička som netušila nič viac, ako mi on povedal. Až okolo 30. týždňa tehotenstva som spozoroval doma, že mávam vyšší krvný tlak. Na najbližšej kontrole som to oznámila svojmu gynekológovi a ten ma poslal na vyšetrenia s tým, že sa vidíme na ďalšej poradni. Mne to však nedalo, keďže tlak sa neznížil ani po nasadených tabletkách. Dokonca až stúpal do extrémov. V sobotu 28.9.2019 som skončila na naliehanie rodiny na urgentné, kde mi namerali tlak 210/135, slabé ozvy, vysoká bielkovina - diagnóza ťažká preeklampsia. Na to že som bola v 34. týždni tehotenstva, mala maličká iba 1350g a 39cm. Narodila sa v ten istý deň. Doktor v Trnavskej nemocnici ani neváhal a podstúpila som akútnu sekciu a 28.9.2019 o 22.10 sa nám narodilo predčasniatko Alica. A tam sa ten kolobeh strachu ešte len začal. Ale silu mi dodávalo už len to, ako som počula svoju dcérku nie plakať, ona revala. Taký silný hlas, to mi dávalo nádej, že to bude malá bojovníčka.

Diagnózu mala iba hypotrofik. Počas tých 28 dní, čo bola v nemocnici v inkubátore, som ani jediný deň nevynechala a pravidelne každý deň 2x som ju chodila pozrieť a poctivo nosila odsaté mliečko. Postupne pekne priberala, až nás s 2100g prepustili domov. Poctivo sme cvičili vojtovku, navštevovali súkromné fyziocentrum, rehabilitácie a všetko je na poriadku.

Treba tým maličkým drobcom len veriť, venovať všetok čas a lásku a hlavne: keď plakať, tak do vankúša.

Používaním stránok prevádzkovaných na malicek.sk/ súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.