Malíček

O svojom náročnom boji s preeklampsiou hovorí mamička Daniela

Tehotenstvo je významným obdobím v živote ženy. Niektoré páry ho svedomito plánujú, iné nechávajú príchodu nového života “voľný priebeh”. Každý pár je iný a rovnako tak aj každé tehotenstvo – končiace v termíne pôrodu, po ňom, ale aj ďaleko pred ním. Príčin predčasných pôrodov je veľa a jedným z nich je aj závažné ochorenie preeklampsia. Všeobecne postihuje 5-10% tehotných žien a práve 22. máj je dňom celosvetovo venovaným zvýšeniu povedomia o tejto diagnóze pod heslom KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS. Vďaka skorému odhaleniu ochorenia a poskytnutiu potrebnej zdravotnej starostlivosti dokáže súčasná medicína zachrániť deti aj ich mamy, ako to bolo v prípade malej Emky a jej mamy Daniely. Keď je na začiatku všetko ideálne Daniela sa s manželom pokúšali o ich prvé bábätko niekoľko mesiacov, šlo o ich prvé tehotenstvo, prvé vytúžené dieťatko. Nadšenie bolo enormné, keďže ho znásobovala aj radosť širšej rodiny, šlo totiž o prvé vnúča z oboch strán. “Vždy vravím, že Emka našu rodinu uzdravila. Obdobie pred tehotenstvom bolo fádne, akoby bez farieb. Každý sa staral sám o seba, s rodičmi sme sa často nestretávali. Avšak, keď som otehotnela, celú rodinu to očakávanie nového člena veľmi stmelilo,” spomína si na svoje začiatky s rastúcim bruškom sympatická mamina. “Bolo to obdobie plné nadšenia a eufórie. Žili sme s tým malým človiečikom, akoby bola už medzi nami. Tešila som sa z každej poradne, z každej sono-fotky bábätka. Posielala som ich všetkým príbuzným. Do práce som chodila normálne ako predtým, keďže tehotenstvo bolo fyziologické a bezproblémové, preto nebol dôvod opustiť zabehnuté koľaje,” opisuje Danka prvé mesiace. Výbavičku pre ich malé dievčatko však vtedy ešte nezabezpečovali, z poverčivosti si ju po častiach objednávali len okrajovo a využili služby uskladnenia vecí v obchodoch s detskými vecami. Verdikt lekárov: všetko je v poriadku Daniela bola jednou z tých rodičiek, ktoré svedomito absolvovali každú prehladku, každú poradňu. “Prehliadky boli rutinné. Ako prvorodička som absolútne netušila, čo od nich očakávať a preto mi pripadali v poriadku. Poradne boli veľmi rýchle a nechcela som lekára zdržiavať otázkami, uspokojila som sa so zhodnotením svojho tehotenstva ako fyziologickým. Zaplatili sme si dokonca 3D ultrazvuk, z ktorého máme dodnes záznam,” približuje svoj zodpovedný postoj dnes už dvojnásobná mama, ktorá si informácie o priebehu tehotenstva, o jednotlivých vývojových obdobiach dieťatka vyhľadávala najmä na internete, no pojem “predčasný pôrod” vtedy ešte nepoznala. “Pamätám si, aká som bola šokovaná z faktu, že sa dá porodiť tak veľmi pred termínom. Myslela som si, že sa dá porodiť len okolo termínu a všetko ostatné je potrat, kedy bábo nemá šancu prežiť.” Maskované príznaky Nebezpečenstvo preeklampsie tkvie v jej prvotných signáloch, ktoré sa často zamieňajú s bežnými tehotenskými prejavmi a postihuje ženy bez akýchkoľvek zdravotných ťažkostí, dodržujúce zdravý životný štýl, bez ohľadu na vek, najčastejšie po 20., prípadne po 24. týždni tehotenstva. Komplikácie prichádzajú nečakane a tak to bolo aj u Danky. “Počas cesty z práce domov som sa cítila unavená a nafúknutá, čo som pripisovala zvyšujúcemu sa týždňu tehotenstva. Spomínala som rýchle priberanie aj opúchanie svojmu gynekológovi, ten ma však odbil slovami, že tehotenstvo je fyziologické a v podstate všetko nenormálne je v tehotenstve normálne. Takže som nemala podozrenie, že sa niečo deje.” Ako ďalej spomína, už dlhšie sa cítila nekomfortne, no ako prvorodička to brala ako nepríjemnú súčasť tehotenstva. Zbystrila však pozornosť, až keď necítila pohyby bábätka. “Bola som v 29. týždni a preto som bola zvyknutá na určitý režim pohybov. Keď som ich však necítila, prišlo mi to nezvyčajné. Pre istotu ma večer zobral manžel do nemocnice, kde si ma už nechali s diagnózou preeklampsia. Vtedy sa to celé začalo.” Nebezpečenstvo pre matku i dieťa Preeklampsia je ochorenie ciev placenty, ktoré zmenia svoju pôvodnú štruktúru a nie sú dostatočne rozšírené. Dôsledkom toho je zvýšený krvný tlak a nedostatočné zásobovanie plodu krvou a kyslíkom, kedy je dieťa nedostatočne zásobené živinami, keďže placenta už nedokáže naplno plniť svoju funkciu. V ohrození je aj rodička, ktorej môžu v dôsledku vysokého krvného tlaku zlyhávať orgány, hrozí poškodenie kardiovaskulárneho systému i centrálnej nervovej sústavy. “Ocitla som sa na vyšetrovni a počula som len skloňovať dovtedy neznáme pojmy – retardácia rastu, čiže oneskorenie vývoja plodu, zlý prietok v pupočnej šnúre, nezvládnutá preeklampsia, hypertenzia, atď.,” opisuje Daniela, ktorá síce bola v 29. týždni, ale dcérka len v 26. “Necítila som pohyby, lebo bábätko šetrilo živiny, ktoré nedostávalo z placenty, na činnosť životne dôležitých orgánov.” Mladá prvorodička bola v šoku, panike, celú situáciu prirovnáva ku scéne z nočnej mory. “Behali okolo nás rôzne doktorky a sestričky. Merali mi tlak, diskutovali o nás medzi sebou, brali mi krv a ja som len bezmocne ležala medzi nimi a cítila, ako mi horúce slzy tečú po lícach a zastierajú zrak. Najskôr ma chceli ešte v tú noc poslať na akútnu sekciu, v čom im neonatologička zabránila. Bola obava z nedovyvíjaných pľúc bábätka. Nakoniec som dostala niekoľko kortikoidových injekcií a absolvovala rôzne procedúry na zníženie tlaku.” Práve ten je sprievodným javom preeklampsie. Daniela zdôrazňuje, že jej fyzicky nič nebolo, nič ju nebolelo, čo je, podľa jej slov, na preeklampsii najzákernejšie – nemusíte ju ani cítiť. 950 gramov hrdinstva S preeklampsiou sa bojuje znižovaním krvného tlaku liekmi ako magnézium, pridávajú sa vitamíny a antihypertenzíva. Jedinou cestou vyliečenia je však ukončenie tehotenstva. A tak, dievčatko menom Ema prišlo na svet akútnou sekciou s pôrodnou váhou blížiacou sa jednému kilogramu. Nasledovala náročná cesta, ktorá je väčšine rodičom predčasniatok dôverne známa – resuscitácia, intubovanie a umelá pľúcna ventilácia, problémy so saturáciou, transfúzie, zápaly, ..., “Bol to beh na dlhé trate, raz bolo lepšie, raz horšie, keď mi vysadili silné lieky, nosila som jej odsaté mlieko. V nemocnici strávila Emka osem týždňov, bola to skúška viery pre celú rodinu,” hovorí Danka, ktorá mala po pôrode v dôsledku preeklampsie taktiež závažné problémy. Enormne vysoký tlak čestvú mamku neopúšťal ani po pôrode, v dôsledku čoho jej bolo nasadených päť druhov liekov. Kvôli nim nemohla dávať svojmu dieťatku prvé dni materské mlieko. Postupne však “odchádzal” aj najväčší opuch a domov sa dostala Danka o 13 kg ľahšia, no bolesť obličiek pociťovala ešte dlho po odchode z nemocnice. Preeklampsia “zostala” v nemocnici, my ideme domov Ako u každého rodiča, keď nadíde deň “D” a prídu so svojim dieťatkom domov, je to neuveriteľná radosť. Aj na tú si spomína Daniela, ktorá mala zároveň aj pocit strachu a zodpovednosti. “Kým sme boli s Emkou v nemocnici, boli tam sestričky a doktori, ale doma sme boli odkázaní len sami na seba. Emka mala po prepustení domov 2 310 gramov a bola veľmi drobná a krehká,” približuje mamina dnes už 8 ročnej dcérky prvotné pocity s novou členkou rodiny. “Bolo potrebné dodržiavať prísny režim kŕmenia, podávania liekov a cvičenia. Popri tom som si každé tri hodiny odsávala mlieko. Navštevovali sme rôzne ambulancie, kým nás povyraďovali. No skrátka bol to kolotoč. Časom sa však všetko dalo do normálu a Emka krásne dobehla svojich rovesníkov. V roku spravila prvý krok a odvtedy už nepoznáme pojem korigovaný vek,” dodáva na záver k prvým mesiacom života s predčasniatkom sympatická Daniela. Odkaz pre každú tehotnú Danka si prešla neľahkou cestou, ktorá môže postretnúť hociktorú rodičku a preto každej radí, aby nič nepodcenila. “Poradila by som len to, čo som už sama viackrát počula – ženy, dajte na svoj inštinkt a keď sa vám niečo nezdá byť v poriadku, neváhajte ani sekundu.” Zdôrazňuje nezľahčovať príznaky a aby ženy nepremýšľali, či svojou návštevou budú na obtiaž, či na výsmech. Najmä pri preeklampsii je včasná diagnostika dôležitá z pohľadu záchrany dieťatka i jeho mamy. “Radšej sa trikrát prehnať zbytočne na kontrolu, ako to raz podceniť. A ak už vám preeklampsiu diagnostikovali, buďte silné a verte, že to dobre dopadne. Držím všetkým palce a prajem pôrod v termíne a zdravé detičky.” 22. máj – SVETOVÝ DEŇ PREEKLAMPSIE: KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS! Za rozhovor ďakuje Veronika Kmetóny Gazdová

Rozhovor s MUDr. Evou Korňanovou na tému ochorenia nazývaného preeklampsia

Motto, ktorým si dnes celý svet pripomína osvetu ochorenia nazývaného preeklampsia. Ideou tejto kampane je zvýšiť povedomie o preeklampsii s cieľom odhaliť ju čo najskôr, aby liečba oddialila, prípadne odvrátila možné komplikácie. Tie totiž znamenajú vážne ohrozenie pre tehotnú ženu i jej bábätko. Pri príležitosti 22. mája, Svetového dňa preeklampsie, sme sa na túto tému zhovárali s gynekologičkou a pôrodníčkou MUDr. Evou Korňanovou z Perinatologického centra, I.gynekologicko-porodníckej kliniky LFUK a UNB Antolská. Vážna diagnóza, ktorá postihuje tehotné ženy rôzneho veku, rôznej telesnej hmotnosti, dokonca aj tie, ktoré nepatria do skupiny rizikových rodičiek. “Preeklampsia je ochorenie, ktoré je viazané len na tehotenstvo. Vzniká buď "de novo" po 20. týždni gravidity, alebo sa pridruží k hypertenzii, ktorá je diagnostikovaná už pred tehotenstvom, alebo pred 20. týždňom,” vysvetľuje dr. Korňanová. Jej nebezpečenstvo je o to väčšie, že žena nemusí pociťovať žiadne závažné komplikácie, príznaky preeklampsie sú totiž zameniteľné s bežnými tehotenskými problémami. Tehotnej žene, ktorá sa cíti byť v poriadku, naznačí, že sa niečo deje, až lekár pri prehliadke, kedy sa objaví prvý hlavný znak, a to je vysoký krvný tlak. Pôrodníčka uvádza, že okrem hypertenzie majú pacientky opuchy a zvýšený odpad bielkovín v moči. “U niektorých sú prítomné aj ďalšie pridružené neurologické a hematologické ťažkosti, ako bolesť hlavy, kŕče, prejavy krvácania, zmeny v krvných parametroch,” dopĺňa hlavné príznaky diagnózy. Ako ďalej doktorka zdôrazňuje, uvedené sa deje v dôsledku zníženej funkcie niektorých orgánov, najmä pečene, obličiek a placenty. “Tieto príznaky sú podľa ich rozsahu nebezpečné pre matku. V dôsledku zníženej funkcie placenty sa môže dostatočne nevyvíjať aj plod. Tomu hovoríme rastová reštrikcia, retardácia alebo zaostávanie v raste,” vysvetľuje dr. Korňanová. Podľa jej slov je to spôsobené tým, že plod začne šetriť prijímané živiny, ktoré dostáva cez placentu od matky a dáva ich najdôležitejším orgánom v tele (mozgu, srdcu a nadobličkám). “Toto sa odborne nazýva centralizácia obehu plodu, ktorú diagnostikujeme zmenenými prietokovými parametrami matky a plodu pri ultrazvukovom vyšetrení,” dodáva základné metódy pri vyšetrení tehotnej ženy pôrodníčka. Počas každej návšetvy v poradni počas gravidity sa realizuje kontrola moču na prítomnosť bielkoviny a kontrola krvného tlaku. “Rizikové pacientky a pacientky, u ktorých zistíme hraničné hodnoty tlaku, si doma tlak sledujú a prípade zvýšeneho tlaku by mali včas podstúpiť liečbu,” objasňuje lekárka, ktorá však dodáva, že ak sa u pacientky objaví vyšší tlak, neznamená to hneď preeklampsiu, ale podľa jej slov, tlak je každopádne dôležité mať pod kontrolou. Jedinou liečbou preeklampsie vo vyššom štádiu tehotenstva, je jeho ukončenie. “U pacientok, u ktorých je však v prvom trimestri zvýšené riziko vzniku preeklampsie, sa doporučuje užívať kyselinu acetylsalicylovú (aspirin-firemný názov, ASA) v dávke 150mg denne. V štúdiach bolo totiž dokázané, že jej pravidelné užívanie znížilo riziko vzniku preeklampsie pred 34. gestačným týždňom, ako aj znížilo potrebu medicínskeho zásahu v gravidite a pri pôrode,” dodáva doktorka k súčasným poznatkom medicíny v tejto oblasti. Zároveň spomína aj výskumy, ktoré už dlhší čas prebiehajú v oblasti skríningu preeklampsie pomocou biochemických a ultrasonografických markerov. “Viaceré štúdie porovnávajú optimálny čas skríningu a použitie kombinácie markerov,” dodáva na záver k tomuto ochoreniu dr. Korňanová. Včasné vyšetrenie a včasné odhalenie komplikácií môže odvrátiť vážne zdravotné problémy a ohrozenie tehotnej ženy i jej dieťatka. Celosvetová kampaň preto upozorňuje na toto závažné ochorenie nazývané preeklampsia a zvyšuje povedomie o možnostiach vyšetrení, ktoré v mnohých prípadoch môžu zachrániť hneď dva životy – život matky aj jej bábätka. Preto majme na pamäti (nielen) v tomto čase heslo tejto iniciatívy – KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS! Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová 22.5.2020

Darované materské mlieko poskytuje predčasne narodeným deťom potrebnú výživu, keď ho ich vlastná mama nemá dostatok

Dnešný deň je Svetovým dňom darcovstva materského mlieka, ktorý svoju pozornosť smeruje na jeho význam a ďakuje všetkým ženám, ktoré ho darujú. Materské mlieko od darkýň je totiž súčasťou výživy nedonosených detí v nemocniciach a zohráva významnú úlohu pri ich náročnom a krehkom štarte do života. Malý Jakubko, ktorý sa na svet vypýtal v 25. týždni tehotenstva, je tiež predčasniatkom krmeným prvé dni mliekom od darkyne. Jeho mama Monika sa po čase, z vďaky a úcty k darkyniam, stala neskôr jednou z nich. Materské mlieko je nenahraditeľné. Obsahuje množstvo látok a živín, ktoré sú pre zdravie a vývoj dieťatka jedinečné – je to koktejl namiešaný priamo na mieru. V prípade nedonosených bábätiek sa tento význam znásobuje, keďže mlieko od mamy zabezpečuje, okrem výživy dieťaťa, aj jeho obranyschopnosť, chráni ho pred infekciami, podporuje jeho rast a dozrievanie orgánov, je prevenciou pred rôznymi ochoreniami a taktiež, pomáha vo vývoji jeho mozgu. Ak nie je možné podať dieťaťu mlieko od jeho mamy, neonatológovia pristupujú v prvých dňoch života predčasniatka k podávaniu darcovského mlieka, ktoré musí byť vopred vyšetrené a jeho darkyňa spĺňať prísne kritériá. Práve dnešný deň si odborná i laická verejnosť pripomína tento akt darcovstva. Jednou z darkýň bola aj Monika, mama predčasne narodeného Jakubka, ktorý bol zároveň, kvôli vážnemu zdravotnému stavu svojej mamy, taktiež kŕmený mliekom od darkyne. “Už dávno pred tehotenstvom, kedy sme o dieťatku ešte neuvažovali, som vedela, že až raz budem mamou, určite chcem dojčiť, keďže som za „prirodzenú a prírodnú cestu“ vo viacerých oblastiach v živote. Dojčenie pre mňa predstavuje mimoriadne silné puto medzi mamkou a dieťatkom, intímnu blízkosť, ktorú nikto iný nedokáže naplniť. Ak k tomu prirátame aj nevyvrátiteľný zdravotný prínos pre dieťatko, môže byť niečo lepšie? Žiadny elixír nie je tak dokonalo namiešaný, ako práve materské mlieko,” vyzvetlila svoj postoj k dojčeniu a materskému mlieku mladá mamka. Ako si spomína, skôr, ako prišiel synček na svet, plánovala dojčiť čo najdlhšie. “Ako to však väčšinou býva, realita sa vymykala mojim snom, akútna sekcia a mechanické odsávanie mlieka určite neboli to najprirodzenejšie, čo som si predstavovala,” dodala. V prípade nedonosených detí má výživa materským mliekom nezastupiteľnú úlohu a popri parenterálnej výžive (vnútrožilová výživa zložená z roztoku cukrov, solí, vody, bielkovín, tukov, aminokyselín, vitamínov a minerálov) sa stáva zároveň liečbou – nezrelý novorodec totiž potrebuje čo najviac priblížiť podmienky vývoja v maternici bez zvyšovania stresu na jeho, stále vyvíjajúci sa, nezrelý tráviaci systém. “Predčasný pôrod bol pre mňa veľký šok sprevádzaný neopísateľným strachom. Náš Jakubko mal byť ešte tri a pol mesiaca bezpečne ukrytý pred okolitým svetom. Sama som mala veľké zdravotné komplikácie, ja som „bojovala“ na jednom oddelení a môj syn na druhom. Veľkou oporou mi vtedy bol jeho ošetrujúci lekár, ktorý ma chodil dennodenne informovať o jeho zdravotnom stave a tiež, apeloval na spustenie materského mlieka, ktoré bolo pre moje dieťa, doslova, životne dôležité,” opísala prvé chvíle po pôrode mama Monika. S vďakou zároveň spomína aj na staničnú sestru z oddelenia, ktorá jej so začiatkom laktácie pomohla. “Ak je pre zdravé, donosené dieťa materské mlieko dôležité, pre predčasniatko je to niekoľkonásobne dôležitejšie. Cesta, ako ho získať, nebola pre mňa podstatná, zobrala som to ako fakt a, v tom období, aj ako jedinú reálnu možnosť,” doplnila so slovami, že oceňuje aj prístup celého oddelenia k systému a dôležitosti odsávania materského mlieka. S odstupom času si na to spomína už s úsmevom, keďže odsávanie sa stalo bežnou, pravidelnou a spoločnou rutinou viacerých mamiek, ktoré mali deti na tomto oddelení. Materské mlieko obsahuje viac ako 300 dôležitých a jedinečných zložiek. Význam má pre každé dieťa, no v prípade predčasniatok plní aj dôležitú ochrannú funkciu a je prevenciou rôznych ochorení ako napr. nekrotizujúca enterokolitída, retinopatia, poruchy centrálnej nervovej sústavy, infekciami a pod. Kým sa však po predčasnom pôrode začne u ženy laktácia, v mnohých prípadoch začnú neonatológovia podávať dieťaťu v prvých dňoch mlieko od darkyne. A tak to bolo aj v prípade Jakubka. “Po pôrode som mala závažné komplikácie a mlieko som začala mať až neskôr. Vďaka pasterizovanému mlieku od inej mamy – darkyne, sa jeho trávenie a črevá naštartovali tým správnym spôsobom a vyhli sme sa veľmi vážnym zdravotným problémom, ktoré materské mlieko zminimalizovalo. O to viac som bola rada, že po istom čase môžem byť darkyňou aj ja sama a pomôcť tak ďalším detičkám na oddelení,” povedala mama, dnes už jeden a pol ročného synčeka, ktorí spolu na oddelení strávili vyše troch mesiacov. Darcovstvo bolo pre ňu zároveň aj akýmsi zadosťučinením. V podmienkach slovenských perinatologických centier sa darcovstvo realizuje rôznymi spôsobmi, prostredníctvom bánk, odsávarní, každé pracovisko má na to vlastný mechanizmus. Jedno však majú spoločné – darovať túto vzácnu tekutinu môže žena, ktorá musí spĺňať prísne podmienky a zároveň, jej mlieko sa dôkladne vyšetrí a následne spracuje, aby vyhovovalo bábätku inej mamy. Vo všeobecnosti sa kŕmenie realizuje tak, aby sa následne umožnil prechod na dojčenie (kŕmenie sondou, suplementorom, po prste a striekačkou, lyžičkou, pohárikom, fľašou). “Dnes, s odstupom času, si uvedomujem silu materského mlieka omnoho viac. Vedela som, že je to najlepšie, čo môže dať mamka svojmu dieťatku, no v našom prípade to malo oveľa väčší rozmer a dôležitosť,” doplnila Monika, ktorej predstava dokonalého dojčenia sa nezrealizovala a jej vernou spoločníčkou je aj v týchto dňoch odsávačka. “Materského mlieka som sa napriek tomu nevzdala a hnacím motorom je pre mňa vedomosť jeho nesmiernych benefitov, ktoré nám na oddelení vštepovali a aj vďaka ktorému sa dnes tešíme z Kubkovho zdravia. Myslím si, že dojčenie a materské mlieko nie je samozrejmosť a nie každej mamke je dopriate, preto som o to viac vďačnejšia, že ja túto možnosť mám,” dodala na záver. Darcovstvo materského mlieka je niečo špeciálne. Poskytuje predčasne narodeným alebo deťom so zdravotnými komplikáciami potrebnú výživu, keď ho ich vlastná mama nemá dostatok alebo nemá žiadne mlieko. Dnešok teda ďakujeme všetkým ženám, ktoré s láskou darujú svoje materské mlieko a zabezpečujú, aby deti na celom svete dostali najlepší štart do života. Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová Použité zdroje: MAGYAROVÁ, M., BAUER, F. A kol.: Narodili sme sa nezrelí. NNPS: NZ, 2010. EFCNI: www.efcni.org

Diagnóza nekrotizujúca enterokolitída je vážna diagnóza, ktorá postihuje najmä predčasne narodené deti

Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je veľmi vážna diagnóza, ktorá postihuje najmä predčasne narodené deti. Ide o zápal čreva, pri ktorom dochádza k odumieraniu jeho časti alebo celého čreva, zanecháva dočasné i trvalé následky, no žiaľ, NEC je v mnohých prípadoch aj príčinou úmrtí. K zníženiu rizika vedie podávanie materského alebo darcovského mlieka z banky. Toto ochorenie bolo diagnostikované aj malému Miškovi, ktorý sa na svet vypýtal v 25. týždni tehotenstva. Prešiel si veľkými a náročnými prekážkami, avšak dnes po nich zostala “len” jazva na brušku. Pri príležitosti Svetového dňa o povedomí NEC sa s nami Miškovi rodičia podelili o ich príbeh. Miško sa narodil pred štyrmi rokmi s mierami 750 g a 32 cm. To, že prišiel na svet v 25. týždni tehotenstva znamenal pre jeho zdravotný stav veľké nástrahy. "Približne po vyše mesiaci života sa Miškov stav výrazne zhoršil. Zvýšili sa mu zápalové parametre a objavila sa vážna infekcia. Preto lekári spravili rozbor krvi a výsledky ukázali vysoké CRP a PCT, spravené mal aj kultivácie. Na druhý deň bola zaznamená už aj krv v stolici a všetky príznaky postupne viedli k diagnóze nekrotizujúcej enterokolitídy,” opísala prvý “kontakt” s touto diagnózou Miškova mama Katrin, čím vymenovala základné príznaky ochorenia – zväčšenie bruška, problémy s vyprázdňovaním, krv v stolici a pod. V mnohých prípadoch je nutný chirurgický zákrok, ako to bolo v prípade Miška. “Popri zápale čreva sa mu pridružil aj zapál pľúc v dôsledku príliš dlhej závislosti na umelej ventilácii. Vyšetrenie kontrastnou látkou, aby sa zistila priechodnosť čriev, sa skomplikovala, keďže z dôvodu pretrhnutia hrubého čreva sa mu vyliala do dutiny brušnej,” zaspomínala si na ťažké chvíle Katrin. Na 49. deň života tak bolo nutné urobiť Miškovi chirurgický zákrok. Zákrokom sa časť poškodeného čreva odstráni a po istom čase sa zdravé, nepoškodené časti u takýchto prípadov opätovne spájajú. “Operácia trvala približne tri hodiny a bolo počas nej potrebné odstrániť tretinu hrubého čreva a vytvoriť vývod – kolostómiu. Časť hrubého čreva bola zaslepená a následne preplachovaná fyziologickým roztokom na jeho správne vyživovanie, aby sa neskôr mohlo črevo znova spojiť,” vysvetlila detaily Miškovho prípadu jeho mama. Po operácii sa Miškov zdravotný stav začal stabilizovať a pomaly sa pristupovalo k “naštartovaniu” čriev. “Najskôr ho začali rozkrmovať čajom a keď ho stoleroval, lekári prešli na materské mlieko. Počas pobytu v nemocnici sme sa naučili starať o stómiu a tiež robiť výplachy zaslepenej časti čreva. Táto procedúra ošetrovania vývodu i výmeny potrebných komponentov výrazne komplikovali Miškove pohyby, ako aj manipuláciu s ním. Ale najdôležitejšie je, že črevo fungovalo,” povedala k stavu po operácii Katrin. V mnohých prípadoch je po operačnom zákroku potrebné totiž vyviesť stómiu, ktorá slúži na odvedenie obsahu čriev cez brušnú stenu, a ktorú lekári uzavrú po nejakom čase. Vývod je často dočasným stavom a v prípade tohto malého hrdinu sa jeho zdravotný stav približne po 8 mesiacoch od operácie natoľko zlepšil, že chirurgovia mohli pristúpiť k oklúzii (uzavretiu) kolostómie a opätovnému napojeniu hrubého čreva na konečník. “Tým sa výrazne zvýšila kvalita Miškovho života,” zdôraznila jeho mamina a dodala, že veľká vďaka patrí aj všetkým lekárom v nemocniciach Antolská a Kramáre za starostlivosť o Miška a za záchranu jeho života pri tejto, život ohrozujúcej diagnóze, ktorá v ich prípade mala šťastný koniec. O šťastnom konci táto rodina nehovorí náhodou, keďže počas ich boja o synčekov život a zdravie sa stretli s ďalšími rodičmi, ktorí taktiež bojovali s diagnózou NEC u ich detí. Žiaľ, viaceré jej podľahli. Preto Miškov otec Michal odkazuje všetkým, ktorí si touto cestou prechádzajú, aby sa nezamýšľali nad trvalými alebo dočasnými následkami ochorenia. "Uvedomte si, že je to život ohrozujúci stav, ktorý je treba napraviť za každú cenu. Aj za cenu stómií, vstrekovania výživy priamo do čreva, jeho preplachovania či stómických sáčkov, ktoré obmedzujú komfort. Lebo v prvom rade ide o život,” dodal na záver Michal. (mal)

Nové opatrenie povoľuje prítomnosť rodičov pri svojich deťoch na neonatologických oddeleniach

Úrad verejného zdravotníctva dnes vydal odporúčanie, ktoré oficiálne povoľuje prítomnosť rodičov pri svojich deťoch na neonatologických oddeleniach. Sme veľmi hrdé na našich odborníkov v perinatologických centrách, ktorí sa podieľali na príprave podkladov pre hlavného hygienika a krízový štáb. Opatrenia pri návšteve a sprievode pacientov v starostlivosti o novorodenca a v starostlivosti o dieťa narodené matke s ochorením COVID-19 Opatrenia pri návšteve novorodeneckých oddelení: - minimalizovať návštevy na jednu až dve osoby, rodičov (osoby by nemali rotovať, opakovane by mala navštevovať novorodenca tá istá osoba), - dodržiavať všeobecné opatrenia pre návštevy a sprievody (triedenie, hygiena rúk a použitie OOP) počas pandémie COVID-19 (viď kapitola 1). Rodičia by mali mať aj počas pandémie COVID-19 možnosť podieľať sa na starostlivosti o svoje dieťa v rozsahu primeranom epidemiologickej situácii a s ohľadom na stavebné členenie oddelenia a možnosti dodržiavať vyžadujúcu úroveň hygienicko-epidemiologického režimu. Novorodenecké oddelenie posúdi tieto podmienky a podľa nich stanoví možnosť a podmienky prítomnosti rodičov počas celého dňa. Na rodičov by sa nemalo pozerať ako na návštevy, akékoľvek rodičovské obmedzenia by mali byť prijímané len v čase významného rizika šírenia vírusu SARS-CoV-2. Od rodičov sa vyžaduje prísne dodržiavanie stanovených podmienok. Starostlivosť o novorodenca v prípade detí narodených matkám, ktoré nie sú podozrivé z ochorenia COVID-19 alebo nemajú ochorenie COVID-19 potvrdené Starostlivosť o novorodenca v prípade detí narodených matkám, ktoré nie sú podozrivé z ochorenia COVID-19 alebo nemajú ochorenie COVID-19 potvrdené, sa poskytuje obvyklá odporúčaná starostlivosť o novorodencov a dodržiavajú sa opatrenia pre návštevy a sprievody ako u pacientov na bežných oddeleniach počas pandémie COVID-19. U matky, u ktorej sa zistilo ochorenie plodu, ktoré bude vyžadovať bezprostredne po pôrode operačné alebo intervenčné riešenie alebo hospitalizáciu na oddelení patologických novorodencov, sa vyžaduje vyšetrenie na dôkaz vírusovej RNA vírusu SARS-CoV-2 s negatívnym výsledkom. Starostlivosť o novorodenca v prípade detí narodených matkám, ktoré sú podozrivé z ochorenia COVID-19 alebo majú ochorenie COVID-19 potvrdené: Zásady starostlivosti: - dieťa sa považuje za úzky kontakt matky (aj keď je od narodenia oddelené od matky) a vyžaduje sa 14 dňová karanténa, - dieťa sa počas 14 dní karantény môže umiestniť do samostatnej izolačnej izby spolu s matkou (obe v karanténe), - v prípade úvodného podozrenia na COVID-19, ak je matka po testovaní následne negatívna na COVID-19, dieťa môže byť prepustené z karanténnych opatrení, - dojčatá narodené matkám s COVID-19, ktoré nevyžadujú operačné alebo intervenčné riešenie alebo hospitalizáciu na oddelení patologických novorodencov, by mali zostať v izolácii so svojou matkou. V súčasnosti sa odporúča, aby sa deti dojčiacich matiek s COVID-19 rutinne testovali iba vtedy, ak sú choré, - v prípade ak ide o predčasne narodeného novorodenca alebo dieťa vyžadujúce intenzívnu starostlivosť, matka sa počas pozitivity na COVID-19 oddeľuje od dieťaťa. Návšteva matky je povolená za dodržania protiepidemických opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. Opatrenia na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 na dieťa: - pred dotýkaním sa dieťaťa, prsníka alebo detskej fľašky je potrebné vykonať adekvátnu hygienu rúk mydlom a vodou prípadne alkoholovým dezinfekčným prostriedkom, - počas kŕmenia sa vyhnúť kašľaniu alebo kýchaniu, - počas kŕmenia používať tvárové rúško, - ak sa používa odsávačka mlieka, riadiť sa pokynmi na dekontamináciu odsávačky po každom použití. Odsávačka mlieka by mala byť individualizovaná pre danú matku. Pre dojčatá, ktoré sú kŕmené fľaškou s obsahom dojčenského mlieka, sa odporúča prísne dodržiavať pokyny pre sterilizáciu. K dispozícii sú obmedzené údaje, ktoré slúžia na usmernenie postnatálneho manažmentu dojčiat matiek, ktoré boli v treťom trimestri gravidity pozitívne na COVID-19. Literatúra z Číny odporučila oddelenú izoláciu infikovanej matky a jej dieťaťa po dobu 14 dní. Rutinné preventívne oddelenie matky od zdravého dieťaťa by sa však malo zvážiť vzhľadom na možné škodlivé účinky na starostlivosť o dieťa a kontakt s matkou. Vzhľadom na súčasné obmedzené dôkazy sa odporúča, aby sa ženy a zdravé deti, ktoré inak nevyžadujú novorodeneckú starostlivosť, izolovali spolu v bezprostrednom popôrodnom období. V súčasnosti sa považuje za možné, ale nepreukázané, že SARS-CoV-2 sa môže prenášať vertikálne. K dnešnému dňu sa vírusová RNA SARS-CoV-2 nezistila v plodovej vode, vaginálnych sekrétoch alebo materskom mlieku. Novorodenec sa môže nakaziť po narodení buď matkou, iným členom rodiny, alebo v nemocnici. Ochorenie COVID-19 sa vo všeobecnosti javí ako pomerne málo časté ochorenie u malých dojčiat a môže byť asymptomatické. Infikované deti však budú potenciálne infekčné a existujú obavy, že choroba by mohla byť závažnejšia u predčasne narodených alebo inak imunokompromitovaných detí. U starších detí a dospelých je riziko prenosu infekcie výrazne zvýšené postupmi produkujúcimi aerosól (AGP); to má osobitný význam aj v novorodeneckom prostredí, kde sa bežne používajú terapie CPAP a oxygenoterapia. Vzhľadom na kombináciu pravdepodobnej nízkej alebo nezistiteľnej vírusovej záťaže (aj keď je dieťa infikované) a malých objemov sa resuscitácia novorodenca, aj keď je AGP, nepovažuje za vysoko rizikovú. Odporúča sa diskusia o rizikách a výhodách s neonatológmi a rodinami s cieľom individualizovať starostlivosť o malé deti, ktoré môžu byť citlivejšie. Problematika dojčenia dieťaťa. Hlavným rizikom dojčenia je úzky kontakt medzi dieťaťom a matkou a možnosťou prenosu infekcie kvapôčkami. Na základe súčasných dôkazov sa však dojčenie odporúča, pretože prínosy dojčenia prevažujú nad akýmkoľvek potenciálnym rizikom prenosu vírusu. Tieto usmernenia sa môže meniť s dostupnosťou nových dôkazov. Uskutočnenie nazálnych výterov u asymptomatických novorodencov môže viesť k falošne negatívnym výsledkom, a preto sa neodporúča plošný skríning dojčiat prijatých na novorodenecké oddelenia. V závislosti od lokálnej prevalencie SARS-CoV-2 sa môže zvážiť testovanie detí, ktoré boli opätovne prijaté na novorodenecké/detské oddelenie z domu. Testovanie je nevyhnutné, ak je známe, že matka je pozitívna na SARS-CoV-2. U asymptomatických dojčiat, ktoré sú pozitívne na SARS-CoV-2, je nízka pravdepodobnosť prenosu vírusu za predpokladu, že budú všetci dodržiavať základné hygienické opatrenia.

Rozhovor s fyzioterapeutkou T. Wagnerovou o tom, ako odhaliť možný problém plochých nôh

Už ako deti sme sa aj my stretávali s pojmom “ploché nohy”. Niekde v mysli máme zakorenené, že príčinou bola len nevhodná obuv. Opak je však pravdou a za týmto problémom stojí celý rad dôvodov, ale i následkov, ktoré môže taký, na prvý pohľad banálny, problém spôsobiť. Ako s tým naložiť, ak rodič spozoruje, že detskému chodidlu chýba “jamka”? Čo si všímať a ako odhaliť možné problémy? Aj na to sme sa pozreli s našou šikovnou kolegynkou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou. Sú ploché nohy častým a zároveň vážnym problémom? V detskej fyzioterapii sa často stretávam s plochými nohami u detí. Rodičia by si to mali všimnúť a rozhodne by to nemali podceňovať. Ploché nohy sa musia vždy riešiť, inak sa to len a len zhorší, samo sa to totiž nenapraví. Kedy a prečo dochádza k “splošteniu” detského chodidla? Noha sa vyvíja v závislosti na vývoji celkovej motoriky dieťaťa. V každom vývojovom stupni dieťaťa sa noha zapája do celkového telesného prejavu. Do šiesteho mesiaca je noha úchopovým orgánom, dieťa si chytá prsty nôh a dáva si ich do úst. Začiatkom deviateho mesiaca noha preberá opornú funkciu, dieťa sa začína vertikalizovať do stoja, skúša postaviť nožičku na zem, obchádza nábytok. Plochú nohu nájdeme u všetkých detí do druhého roku života dieťaťa, pretože plosku nohy chráni tukový vankúš, ktorý postupne mizne vďaka rozvoju pohybovej aktivity. Ako môžeme odhaliť u svojho dieťatka ploché chodidlo? Od dvoch rokov u nás na klinike sledujeme každých šesť mesiacov odtlačok nôh na podoskope. Rodičia si však tiež môžu v domácom prostredí vykonať veľmi jednoduchý test, ktorý by mali urobiť svojim deťom aj preventívne. Dieťaťu namočíme nohu do vody a potom urobia chodidlom pečiatku na papier. To isté môžu urobiť aj farbou, výsledok bude viditeľnejší. Ak dieťa nemá plochú nohu, objaví sa typický oblúk spôsobený klenbou. No pokiaľ už tento problém má, objaví sa celé chodidlo v obryse. Hneď po odhalení tohto problému treba zájsť za detským fyzioterapeutom, ktorý urobí ďalšie potrebné špeciálne testy. Kedy je plochá noha prechodnou fázou a kedy už problémom? Predovšetkým si treba uvedomiť, kedy definitívne vzniká plocha noha u detí. Obdobie od troch rokov až do šiesteho roka života sa formuje a tvaruje klenba nohy dieťaťa. Okolo tretieho roka života majú deti ľahko vbočené kolená, nohy smerujú do X, vďaka tomu sú aj päty ľahko vbočené. Vbočené kolená a päty sa postupne upravujú, čím viac dieťa zapája svaly a väzy na nohách. Definitívne môžeme stanoviť, že koncom predškolského veku je klenba nohy normálne vyvinutá. Pokiaľ sú svaly ochabnuté a väzy uvoľnené, nedokážu držať klenbu chodidla, čím tak vzniká plochá noha u detí. Ako postupovať pri zistení, že dieťatku “chýba” klenba? Ortopédi často vo svojich ambulanciách pri vyšetrení detí pozerajú len na nohy. Zhodnotia plochonožie a predpisujú tvrdé ortopedické topánky, prípadne ortopedické vložky. To však ploché nohy u detí nerieši, dôležité je cvičenie. Fyzioterapeut vo svojej ambulancii dieťa vyzlečie, dôkladne vyšetrí držanie tela dieťaťa. Je problém klenby len v správnej obuvi? Ako pomôcť dieťatku v domácom prostredí? Ploché nohy sú informáciou o celkovom držaní tela dieťaťa, často býva problém vyššie, ako u nôh. Deti majú často poruchu držania tela, odstávajúce lopatky, oslabenú brušnú stenu, posun panvy či deformitu nôh do X alebo O. Na to všetko treba pri vyšetrení plochých nôh pozerať. Vhodné sú rôzne balančné cvičenia na celkovo zlepšenia držania tela (stoj na 1DK, rôzne typy chôdze – bocian, chôdza po špičkách, po vonkajších hranách, chôdza do boku, dozadu...) či cvičenie podľa vývojových polôh – napr. pozícia medveď, lezenie po štyroch, rôzne hry v hlbokom drepe či v pozdĺžnom sede a pod. Je správne dieťa hneď, keď sa postaví, obúvať? Dôležitá je práve chôdza po rôznych typoch povrchov a chôdza na boso. U malých detí je dôležitá prevencia plochých nôh. V období, kedy sa tvaruje a formuje klenba je dôležité dostatočne stimulovať chodidlá. Odporúča sa chôdza na boso po rôznych typoch povrchov (senzomotorické koberčeky, piesok, tráva, kamene ale aj rozhádzane hračky na zemi.. ).Pri chôdzi na boso môže dieťa zapojiť všetky svaly a väzy na nohe, zlepšuje si tým chôdzu a držanie tela. Kedy teda začať dieťa obúvať? S prvým obúvaním začíname až vtedy, keď dieťa zvláda samostatnú chôdzu v priestore (vie sa zastaviť v priestore, otočiť sa a zmeniť smer pohybu, drepnúť si). Kým dieťa samostatne nechodí (obdobie lezenia po štyroch, obkračovanie okolo nábytku), stačí nožičkám zabezpečiť pohodlie, teplo a sucho. Topánka má ochrannú funkciu. Preto im stačia ponožky alebo mäkučké capačky. Noha dieťaťa sa vyvíja v závislosti na celkovej motorike a preto ju nesmie topánka nijako obmedzovať. Dieťa preto nepotrebuje papuče na doma, nôžky je dôležité aj otužovat a dieťa je stále v pohybe (skáče, lezie, mení povrchy), to všetko podporuje vývoj klenby. Papuče odporúčam až pri nástupe do škôlky, kde sa to zároveň aj vyžaduje. Ak už dieťatko “dorástlo” do papúč, aké sú preň vhodné? Pri výbere vhodnej obuvi je dôležité prihliadať na tvar, veľkosť a ohybnosť. Nôžka v topánke pri chôdzi musí pracovať, posilňovať svaly a udržiavať rovnováhu tela. Topánka musí mať dostatok miesta nielen v dĺžke, ale aj v šírke. Topánky musia mať trošku väčší rozmer ako majú chodidlá, potrebujú nadmerok (priestor medzi nohou - nad palcom, najdlhším prstom a vnútrom topánky). Nadmerok potrebujeme, aby nohy mali priestor na prácu pri chôdzi, prsty sa rozťahujú a posúvajú dopredu. U najmenších detí, teda u začiatočníkov sa odporúča nadmerok 0,8 cm až 1 cm. U väčších detí sa odporúča nadmerok 1,2 cm. Príliš veľký nadmerok spôsobuje, že deti zakopávajú, fixujú si zlý pohybový stereotyp chôdze. Topánka ďalej musí byť ohybná pozdĺžne a aj priečne. Musí spĺňať správny tvar špičky (kopírovať anatomický tvar chodidla). Vyhýbame sa tvrdým, neohybným topánka, či topánkam s vyvýšeným podpätkom, ktoré negatívne ovplyvňujú ťažisko tela dopredu. Taktiež sa vyhýbame topánkam s predpísanou klenbou. Stielka v topánke musí byť rovná bez akejkoľvek klenby, keďže v tom období sa dieťaťuklenba ešte len formuje a tvaruje. Noha v takejto topánke sa stáva nehybnou, nemôže správne pracovať a zapájať svaly a väzy na chodidle.

Rodičovský kontakt na JVSN a JIRS počas koronavírusovej pandémie

30.4.2020 V dnešnej dobe, azda viac ako inokedy, myslíme na tých rodičov, ktorých deti bojujú o svoje životy a dozrievajú v inkubátoroch na neonatologických oddeleniach a z dôvodu pandémie COVID-19 nemôžu byť spolu tak, ako by si to predstavovali. Ako organizácia zastupujúca predčasne narodené a rizikové deti a ich rodičov sme dňa 30.4.2020 napísali otvorený list odbornej neonatologickej spoločnosti, ktorý sme adresovali predsedníčke Neonatologického výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti doc.MUDr. Kataríne Maťašovej PhD. V liste sme vyjadrili nesmiernu vďaku za erudovanú a láskavú starostlivosť o malých pacientov v tomto obzvlášť náročnom období a ocenili sme každodenné pracovné nasadenie a zvládanie často kritických situácií. Zároveň sme vyjadrili náš postoj k obmedzeniu prítomnosti rodičov na oddelenia JVSN a JIRS a adresovali im našu výzvu. “… Chceli by sme poukázať na pozitívny vplyv rodičov na vývoj zdravotného stavu nezrelého novorodenca počas hospitalizácie a na citlivé prijímanie opatrení v tejto oblasti. Ako rodičia sa nedokážeme stotožniť s názorom, že minimalizovanie našej prítomnosti na neonatologických oddeleniach je v najlepšom záujme novorodenca.” “ My rodičia by sme chceli touto cestou požiadať Neonatologickú sekciu Slovenskej pediatrickej spoločnosti, Sekciu sestier pracujúcich v neonatológii, neonatologické oddelenia lekárskych univerzít a všetkých kompetentných o zodpovedné, jednotné rozhodnutie a starostlivé zváženie krátkodobého a dlhodobého vplyvu reštriktívnych opatrení na následný vývin predčasne narodených detí. „ Celé znenie listu nájdete TU. Nesmierne nás teší pozitívna reakcia predsedníčky neonatologickej sekcie ako aj prezidenta Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Veríme, že spoločne dokážeme aj v týchto neľahkých dňoch a týždňoch zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre predčasne narodených novorodencov a ich rodičov. Reakcia doc. MUDr. Kataríny Maťašovej, CSc., predsedníčky výboru Neonatologickej sekcie SPS a prof. MUDr. Mirka Zibolena, CSc., hlavného odborníka MZ SR pre neonatológiu: "...dovoľujeme si Vás ubezpečiť, že naším cieľom v starostlivosti o predčasne narodené a choré dieťa je postupovať vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Personál neonatologických pracovísk, všetci zdravotnícki pracovníci, si plne uvedomujeme dôležitosť až nevyhnutnosť kontaktu každého dieťaťa s rodičmi. Zároveň musíme rešpektovať stanoviská a nariadenia autorít vedúce k zabezpečeniu ochrany ostatných bezbranných pacientov a personálu, ktorý je v starostlivosti o týchto pacientov rovnako nenahraditeľný. Hľadáme teda kompromisné riešenia. Našou snahou je postupovať vždy citlivo a empaticky k dieťaťu i jeho rodičom a čo najlepšie v daných podmienkach." Reakcia doc. MUDr. M. Kuchtu, CSc., prezidenta Slovenskej pediatrickej spoločnosti: “Plne sa stotožňujem s názorom predsedníčky NS SPS doc. MUDr. K. Maťašovej, PhD. a budeme sa snažit o podporu oprávnenej požiadavky OZ Maliček. Sme síce v našej práci viazaní rozhodnutiami nadriadených orgánov, ale musíme mať na pamäti aj širšie súvislosti a tiež to, že naša zdravotnícka starostlivosť nemôže byť zameraná striktne len na "jedno ochorenie", ale že musíme s nadhľadom (ktorý nám dávajú aj naše medicínske skúsenosti), sa plnohodnotne postarať aj o iných pediatrických pacientov. Verím, že čo najskôr sa vrátime k našej štandardnej práci a dovtedy všetci zainteresovaní v zdravotnej starostlivosti o deti, budú pracovať nielen v zmysle aktuálnych opatrení a predpisov, ale aj v zmysle Hipokratovej prísahy.”

Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja

Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja dieťatka. Mnoho rodičov zvykne porovnávať nielen váhu svojho bábätka s inými deťmi, ale častokrát aj to, čo dokáže - a vaše už sedí?, a to vaše už chodí? Každé dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovlyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne. Inak to nie je ani u chôdze a prvých krokov, ktoré patria k jednej z najdôležitejších udalostí v každej rodine. Ak dieťa nechodí do prvého roku života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku. Kedy je ten správny čas na to, aby dieťa už samostatne chodilo? Kedy zbystriť pozornosť, že niečo nie je v poriadku? Akým chybám sa pri prvých krokoch vyhnúť? Na to všetko sme sa opäť opýtali fyzioterapeutky Tonky Wagnerovej Kedy je ten optimálny čas na chôdzu dieťatka? Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu. Mnoho mamičiek sa v tomto snaží “uponáhľať” a dávajú napr. dieťa sadnúť podložené vankúšmi alebo stavajú nasilu na nožky neuvedomujúc si, že preskakujú isté fázy vo vývoji, ktoré sú potrebné na spevnenie svalstva, aby dieťa neskôr samo dokázalo sedieť či chodiť. Aká je teda postupnosť? Rozhodujúce sú prvé tri mesiace, kedy sa dieťa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Správne zvládnutá poloha na brušku, tzv. “pasenie baránkov”, je veľkým predpokladom, že zvládne otáčanie sa na brucho a opačne, neskôr lezenie po štyroch, sed, státie a chôdzu. Chôdzu máme geneticky naprogramovanú a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť. Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne. Čo okrem nesprávneho “vedenia” môže mať neskôr negatívny vplyv na bábätko? Či už je to zlé držanie tela, skolióza, vykrivené nožičky, ci celkovo slabý trup, ktorý má neskôr vplyv nie len na chôdzu, ale napr. aj motoriku či písanie? Najhoršou variantou sú chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno. Ako znie teda najlepšia rada v prípade chôdze dieťatka? Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. Nesprávne pohybové stereotypy totiž vedú neskôr v dospelosti k poruchám pohybového aparátu, najčastejšie sú to ploché nohy, skoliotické držania tela.

V čase pandémie pomáhame perinatologickým centrám

Koronavírusová pandémia prináša so sebou veľmi veľa zmien. Rodičia nemajú zvyčajný prístup k svojim predčasniatkam hospitalizovaným v nemocnici a jedným z mnohých dôsledkov je aj to, že nemôžu prinášať plienky pre svoje detičky. Preto sme sa rozhodli pomôcť a do všetkých perinatologických centier po celom Slovenku sme darovali plienky Pampers 0, pre väčšie predčasniatka, pretože práve tých bol aktuálne na oddeleniach akútny nedostatok. Spolu sme nakúpili a distribuovali do nemocníc až 600 balení plienok. Ďakujeme za spoluprácu firmám Pampers a Esa Logistika v tejto dôležitej iniciatíve. 23.4.2020 (mal)

Rozhovor s fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou

Spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou sme pre vás pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V tomto článku si s našou odborníčkou na cvičenie priblížime niekoľko ďalších tém týkajúcich sa Vojtovej terapie. "Vojtovka" je už tak bežné slovo v slovníkoch niektorých rodičov, že sa málokedy zamyslíme nad tým, aký význam a aké benefity pre zdravie bábätka v sebe konkrétne táto cvičebná metóda obnáša. Vojtova terapia je jedinečná v tom, že dochádza k aktivácii v takých svalových súhrach, ktoré dieťa (ale aj dospelý pacient) nedokáže vôľou zapojiť. Týmto sa Vojtova terapia líši od iných cvičení. Liečba je ale časovo a technicky náročná, na druhej strane sú jej účinky výrazne. Vojtova metóda sa najčastejšie indikuje najmenším bábätkám, ktoré vplyvom zložitých a nepriaznivých okolností príchodu na svet sa nevyvíjajú a motoricky nenapredujú tak, ako by mali, využíva sa však aj pre väčšie deti či dospelých. Kedy je vhodné začať cvičenie prostredníctvom tejto metódy? Ak psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha nie ideálne, vyvíja sa nerovnomerne a vývoj je oneskorený, vtedy je vhodné začať cvičiť Vojtovu metódu. Najvhodnejšie je začať cvičiť do 3. mesiaca veku dieťaťa, kedy sa vyvíja prvá oporná báza. Terapia začatá v tomto veku je najviac efektívna, pretože plasticita centrálnej nervovej sústavy je v najrannejšom období najväčšia. Stláčaním reflexných zón na tele dieťaťa (tlakom) je možné stimulovať dieťa k správnemu pohybu a tým dopomôcť k správnemu motorickému vývoju. Inak povedané, Vojtova terapia sa snaží odblokovať oslabené či nepoužívané svaly. Aká je filozofia vojtovky? Čo presne sa deje pri jej aplikácii v rámci cvičenia s maličkým bábätkom? Táto metóda má dva aktivačné modely, a to reflexné otáčanie a reflexné plazenie. Ďalším pozitívom pri tejto metóde je, že okrem pohybovej aktivity dochádza aj k podporovaniu svalov brušnej steny a zlepšuje sa vyprázdňovanie tráviaceho traktu (čiže potláčajú sa časté koliky u detičiek), dochádza k pravidelnému hlbokému dýchaniu, k pozitívnej stimulácií nervových centier, ako i k celkovému zlepšeniu a posilneniu pohybového aparátu. Faktom však je, že veľa rodičov sa bojí prísť na návštevu k fyzioterapeutovi, pretože sa domnievajú, že cvičenie pre dieťa je bolestivé, lebo veľmi plačú. Často počúvam, že je to týranie detí. Cvičenie nebolí, je nebolestivé, deti plačú lebo sú obmedzované v pohybe. Mnohokrát sa im fixuje hlava a to sa im nepáči, preto to dajú najavo plačom. Ak sa dospelému niečo nepáči, tak to povie nahlas, u dieťatka je to tiež spôsob komunikácie. Faktom ale je, že deti si postupom času zvyknú na cvičenie a znášajú ho veľmi dobre. Keď mamičky vidia, že sa nič také hrozné nedeje, takmer vždy je aj mamka naklonená k spolupráci. Úspešnosť liečby je teda závislá aj na vzájomnej dôvere, spolupráci rodičov a fyzioterapeuta a komunikácii. Ak dieťa pociťuje vnútornú neistotu matky, o to horšie dieťa celé cvičenie znáša. Treba si však uvedomiť, že terapia je v mnohých prípadoch veľmi potrebná pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Vieme, že Vojtova metóda bola zostavená Čechom, prof. Václavom Vojtom, využíva sa aj v zahraničí? Ako pri všetkom, aj tu sa nájde mnoho silných zástancov, ale i odporcov tejto metodiky a aj v súčasnosti, kedy je jej opodstatnie nezastupiteľné, sa nájdu aj takí, ktorí pozerajú na tento liečebný postup skepticky. Najviac sa Vojtova metóda realizuje v Čechách a na Slovensku, keďže v tomto prostredí má svoje "korene", kde zároveň prebiehajú aj certifikované kurzy pre fyzioterapeutov a lekárov. Napriek tomu, že na internete je dnes možné nájsť množstvo videí a návodov na jej cvičenie, vždy je potrebné to konzultovať s vyškoleným fyzioterapeutom. V súčasnej situácii opatrení proti šíreniu koronavírusu je však u mnohých bábätiek daná v ich cvičení STOPka,ako postupovať pri cvičení Vojtovky počas pandémie? Ako som už vyššie spomínala úspešnosť liečby aj v tomto pandemickom období je závislá na vzájomnej dôvere, spolupráci a v spôsobe komunikácií medzi mamičkou a fyzioterapeutom. Mamičke musia byť zrozumiteľne a presné podáne inštrukcie, musí byť správne edukovaná čo má pri cvičení sledovať a musí vedieť ako to má vyzerať! Taktiež si musí dávať pozor na únikové mechanizmy počas cvičenia. Ak má mamička všetky tieto inštrukcie, odporúčala by som im pokračovať ďalej v ich “dennom cvičebnom režime” Ak však mamičky pozorujú únikové mechanizmy pri cvičení či nezvládajú svoje deti udržať v dannej polohe skúsila by som kontaktovať svojho fyzioterapeuta telefonicky. Pomocou online konzultácii svoje “mamičky” ďalej usmerňujem a inštruujem ako s bábätkom správne cvičiť a manipulovať. Kontraindikácie kedy sa neodporúča cvičiť Vojtovu metódu je povinné očkovanie. Detičky majú prestávku od cvičenia 5až 7 dní. Ďalšou kontraindikáciou sú akútne vírozy a infekcie. Čo v prípade, ak cvičenie „nezaberá" a rodič má pocit, že dieťa nerobí žiadne pokroky? Aby bolo cvičenie naozaj účinné je veľmi dôležitá jeho pravidenosť. Rodičia by mali so svojim dieťaťom minimálne trikrát denne cvičiť. Často počúvam od mamičiek, že dieťa pri cvičení “iba leží a vôbec nič nerobí”. Vtedy sa snažím rodičom vysvetliť, že ani ich dieťa nemusí mať náladu na cvičenie každý deň. Rodič ma vtedy často pocit, že cvičenie dieťatu nezaberá. Samozrejme musíme rešpektovať aj únavu dieťatka, nepreťažujeme ho vtedy cvičením. Celková nepohoda, únava vedie k zvýšenej dráždivosti a vtedy je cvičenie oveľa náročnejšie a aj plačlivejšie. Pri cvičení je dieťa uložené v určitej polohe – aktivačný model. Počas celého cvičenia prebieha stále stimulácia, oslovujú sa oslabené či nepoužívané svaly,preto je dôležité pravidelné cvičenie. Kedy hovoríme, že dieťa napreduje a čo možno považovať za pokroky pri cvičení Vojtovky? Ako som vyššie popisovala cvičenie je vtedy účinné ak je dodržiavaná jeho pravidelnosť, vtedy môžme pozorovať aj pokroky pri cvičení Vojtovej metódy. Pravidelným cvičením sa u dieťaťa snažíme aktivovať správne pohybové motorické vzorce, ktoré sa integruju do spontánnej motoriky dieťaťa. Napríklad zlepší sa poloha na brušku (dieťaťko dlhšie vydrži, neplače už toľko v polohe na brušku ako predtým). Zlepší sa asymetria držania tela, uchopuje hračku, lezie po štyroch, napreduje nielen v hrubej ale aj v jemnej motorike. Rodičia môžu pozorovať pokroky aj v psychickej stránke dieťaťa. Antónia Wagnerová Som fyzioterapeut detí a prioritne sa venujem deťom od 0 do 7 rokov. Fyzioterapiu som vyštudovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite - už počas štúdia na vysokej škole som zistila, že práve práca s detičkami ma najviac baví a napĺňa. Svoje prvé skúsenosti s deťmi som nadobudla hneď po ukončení školy, keď som sa zamestnala v univerzitnej nemocnici na Antolskej v Bratislave. Päť rokov som pôsobila na oddelení patologických a fyziologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca a v detskej rehabilitačnej ambulancii. Svoje vzdelanie si naďalej rozširujem rigoróznym pokračovaním štúdia. Okrem toho mám certifikát z Vojtovej metódy, ovládam kineziologickú diagnostiku v ranom detskom veku, algoritmus a manažment terapie nohy u detí od 2. do 17.rokov. Taktiež sa zameriavam na fyzioterapiu a fyziotréning v tehotenstve, po pôrode a terapiu panvového dna, vaničkovanie, či motýlie masáže pre predčasniatka. V súčastnosti pracujem v súkromnej klinike Fyzioklinik, kde mám na starosti vyšetrenia a terapie detí od 0 do 7 rokov a poradenstvo. Okrem toho pôsobím ako externý konzultant AQUA BABY KLUB MOBIK Ružinov.

Kristián, 24. týždeň, 650 g

Toto bolo moje druhé tehotenstvo. Všetko bolo v poriadku až do dňa, kedy som začala krvácať. Gynekológ zistil, že sa otváram a skracuje sa mi krčok. Nasledovala okamžitá hospitalizácia. Vydržali sme takto týždeň. Syn Kristián sa nám narodil v 24. týždni tehotenstva s váhou 650 g. A začal pre nás ten najťažší boj, ale môžem s hrdosťou napísať, že tak, ako sa poponáhľal na tento svet, tak bojoval ako najväčší hrdina a zvíťazil - a vlastne - do dnes hrdinsky bojuje. Prekonali sme toho za tých 112 dní strávených v nemocnici veľmi veľa, zvládol tri operácie, prekonal mnoho infekcií, ale nikdy to nevzdal - tak, ako sme to nevzdali ani my. Teraz má náš šibal už 16 mesiacov a je to jeden úžasný, zdravý chlapec, štvornožkuje, ,stavia sa, sedí. Najviac ho bavia kvetiny a žalúzie, s čím nie je stotožnená mamina:-) Je to dar od Boha, že aj napriek tomu, že sa narodil na hranici života a smrti, sa z toho dokázal dostať a je zdravý. Samozrejme, ďakujeme aj nemocnici v Nových Zámkoch, pretože bez nich by som tieto riadky nepísala. Pani primárka a celý jej tím neonatológie sú anjeli. Ďakujeme!

Rozhovor so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou o správnej manipulácii s bábätkom

Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Preto sme pre vás spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V prvom rozhovore sa venujeme téme polohovania bábätka a detailejšie nám vysvetlila polohu “na brušku”. Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom? Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťaťko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť. Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť. Ako má vyzerať správna manipulácia? Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou. Má sa dieťa polohovať na bruško Áno, polohovanie na brušku alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťaťko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokládame krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťaťka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťaťka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťaťka, čo je zároveň an prevenciou kolík. Poloha na brušku je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy. Ako vyzerá správna poloha na brušku? Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok ma pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa. Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku? Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa. Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku? Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky. Antónia Wagnerová Som fyzioterapeut detí a prioritne sa venujem deťom od 0 do 7 rokov. Fyzioterapiu som vyštudovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite - už počas štúdia na vysokej škole som zistila, že práve práca s detičkami ma najviac baví a napĺňa. Svoje prvé skúsenosti s deťmi som nadobudla hneď po ukončení školy, keď som sa zamestnala v univerzitnej nemocnici na Antolskej v Bratislave. Päť rokov som pôsobila na oddelení patologických a fyziologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca a v detskej rehabilitačnej ambulancii. Svoje vzdelanie si naďalej rozširujem rigoróznym pokračovaním štúdia. Okrem toho mám certifikát z Vojtovej metódy, ovládam kineziologickú diagnostiku v ranom detskom veku, algoritmus a manažment terapie nohy u detí od 2. do 17.rokov. Taktiež sa zameriavam na fyzioterapiu a fyziotréning v tehotenstve, po pôrode a terapiu panvového dna, vaničkovanie, či motýlie masáže pre predčasniatka. V súčastnosti pracujem v súkromnej klinike Fyzioklinik, kde mám na starosti vyšetrenia a terapie detí od 0 do 7 rokov a poradenstvo. Okrem toho pôsobím ako externý konzultant AQUA BABY KLUB MOBIK Ružinov.

Návod na háčkovanie obľúbenej hračky pre predčasniatka

Materiál: akákoľvek nechlpatá 100% bavlna (z hrubších: camila, alize, ... ,z tenších: dvojmo snehurka alebo mulinka spolu s perlovkou) tenšie dávame dvojmo, aby sme dosiahli efekt hrubšej telo sovičky vyplníme umelým vláknom (náplň z vankúša, duté vlákno) malinké gombíky s priemerom do 1 cm, alebo poistné očká, ktoré je dostať v galantérii šnúrky a stužky na ušká, krídelká a chvostík Telo sovičky: celý čas háčkujeme špirálovito – teda neukončujeme riadok a plynule pokračujeme dookola Uháčkujeme 9 očiek, ktoré spojíme 1R: 16 krátkych stĺpikov (KS) 2R: 24 KS – do každého druhého očka dáme 2 KS 3R: 32 KS – do každého tretieho očka dáme 2 KS 4R: 40 KS – do každého štvrtého očka dáme 2 5R – 14R: 40 KS v každom riadku 15R: Zmeníme farbu priadze, 1 KS, namiesto 2. a 3. KS urobíme 2 retiazkové očká, 18 KS, namiesto 22. a 23. KS urobíme 2 retiazkové očká, 17 KS (vzniknú tak otvory na krídelká) 16R – 24R: 40 KS v každom riadku Chvostík: Do hotového tela sovičky všijeme do otvoru (ktorý vznikol na začiatku háčkovania tela sovičky) chvostík pozostávajúci z dvoch šnúrok alebo tenkých stužiek Krídelká: Do bočných 2 otvorov tela sovičky všijeme šnúrku Zošitie: Telo sovičky naplníme dutým vláknom / výplňou. Zošijeme a to tak, že všijeme ušká z hrubších stužiek. Jedna zo stužiek môže byť nahradená stužkou s logo malíček o. z. Očká: Z filcu vystrihneme dva rovnaké kruhy alebo uháčkujeme dva rovnaké kruhy a spoločne s gombíkmi alebo bezpečnostnými očkami prišijeme na zošité telo sovičky. Zobáčik: Vyšijeme odlišnou farbou (oranžovou, červenou alebo hnedou) medzi / pod oči sovičky Poznámka: Celá sovička musí byť napevno uháčkovaná a pevne zošitá, aby sa žiadny komponent neuvoľnil a neohrozil tak dieťatko. Táto hračka je určená pre detičky od 3 mesiacov, nakoľko pomáha stimulovať ich motoriku. Zároveň odporúčame čo najfarebnejšie prevedenie, nakoľko neskôr, vo vyššom veku dieťatka, môže poslúžiť aj na rozlišovanie nielen materiálu, ale aj farieb.

Návod na háčkovanie obľúbeného darčeku pre predčasniatka

Veľkosť srdiečka bude približne 6x7cm. Náročnosť: jednoduchá Materiál: 100% bavlna – farba purpurová, háčik - 2,5mm, výplň – duté vlákno Celý čas háčkujeme špirálovito – teda neukončujeme riadok a plynule pokračujeme dookola. 1R: 6 KS do „magického kruhu“ stiahneme, až pokiaľ nám nezmizne dierka [6] 2R: 12 KS - do každého očka dáme 2 KS [12] 3R: KS a následne 2KS do jedného očka, opakujeme do kruhu [18] 4R - 5R: KS do každého očka [18] Ukončíme Urobíme tak isto aj druhú časť srdiečka, avšak druhú časť neukončíme, ale ideme obe časti spojiť dokopy. 6R: Zháčkujeme obe časti dokopy. 9 KS na druhej časti, 18 KS okolo prvej časti a potom opäť 9 KS na druhej časti [36]. Može sa nám vytvoriť menšia dierka v spoji, tú uzatvoríme na konci háčkovania. 7R: KS dookola [36] 8R: 4KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [30] 9R: KS dookola[30] 10R : 3KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [24] 11R: KS dookola[24] 12R: 2KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [18] 13R: KS dookola[18] Začneme napĺňať dutým vláknom 14R: 1KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [12] 15R: KS dookola[12] 16R: zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát Ukončíme. Necháme dlhší koniec a ihlou zašimeje dierku na vrchu. Tento návod bol preložený z angl. originálu: https://www.lilleliis.com/amigurumi-crochet-freebies/amigurumi-heart-pattern/?fbclid=IwAR2Ib4usp-WTgL-BetLPAAiGQ98RzexSbK-P-2gHzv0FDEiCFJGMtY9MZFI

Návod na háčkovanie obľúbenej hračky pre predčasniatka

Materiál: - akákoľvek nechlpatá 100% bavlna (z hrubších: camila, alize, z tenších: snehurka) - tenšie dávame dvojmo, aby sme dosiahla efekt hrubšej - telo sovičky vyplníme umelým vláknom (nápľň z vankúša) - háčik: 2 alebo 3 Telo chobotničky: začíname hlavičkou a celú chobotničku háčkujeme vkuse, bez prišívania 1. Uháčkujeme 6 krátkych stĺpikov (KS) do magického kruhu (magic ring). 2. Do kadého očka uhačkujeme 2xKS (12). 3. Háčkujeme KS a do každého 2. očka 2xKS (18). 4. Háčkujeme KS a do každého 3. očka 2xKS (24). 5. Háčkujeme KS a do každého 4. očka 2xKS (30). 6. Háčkujeme KS a do každého 5. očka 2xKS (36). 7.– 14. Do každého očka háčkujeme jeden KS. 15. Každý 5. a 6. KS zháčkujeme (30). 16. – 17. Do každého očka háčkujeme jeden KS. 18. Každý 4. a 5. KS zháčkujeme (24). 19. – 20. Do každého očka háčkujeme jeden KS. 21. Každý 3. a 4. KS zháčkujeme (18). 22. Do každého očka háčkujeme jeden KS. 23. Háčkujeme 7 KS, 8. a 9. zháčkujeme – opakujeme ešte raz (16). 24. Do každého očka uháčkujeme jeden KS. Chápadlá: - Dĺžka chápadiel je cca 22cm. - Uháčkujeme cca 55 retiazkových očiek (RO). Do každého RO háčkujeme dva nebo tri krátke sĺpiky, tak sa nám chapadielko začne pekne točiť. Doháčkujeme až na začiatok retiazky a ukončíme pevným okom do posledného riadku hlavy, jeden KS vynecháme. Opät uháčkujeme 55 RO. - Celkom nám chapadiel výjde 8. Ukončenie chobotničky: - Chobotnicu si dáme hlavou dole, chápadlá smerujú von (ako lúče slniečka) a uháčkujeme 16 KS. ukončíme pevným okom. - V ďalšom riadku zháčkujeme každé dva KS (máme 8KS). A opät zháčkujeme (4KS). Ukončíme a zošijeme. - Pre veselší výraz chobotničky vyšijeme oči a ústa. Najkrajšie a najjednoduchšie očká sú malé čierne bodky.

V čase pandémie fotografia a informácie o bábätku potešia rodičov, ktorí sú oddelení od detí

Bratislava, 29. 3. 2020 - Zákaz návštev v nemocniciach platí pre každého. Aj keď rodič na Jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti a Jednotke resuscitačnej starostlivosti o novorodencov (JVSN a JRSN), kde zvádzajú predčasne narodené deti boj o svoj život a zdravie, nie je „návštevou“, zákaz sa ho dotýka. Prítomnosť rodičov je dočasne obmedzená na nevyhnutné minimum. Tieto pracoviská však prichádzajú s iniciatívou, ako rodičom zabezpečiť aspoň virtuálny kontakt s ich dieťatkom – pravidelne dostane fotografiu a správu od dieťatka prostredníctvom zdravotníkov. Od začatia tejto iniciatívy prejavila o informácie s fotografiou svojho bábätka už vyše štyridsiatka rodičov. V dôsledku pandémie nového vírusu COVID-19 platia striktné pravidlá na celom Slovensku, ktoré zahŕňajú aj celoplošný zákaz návštev v nemocniciach. Žiaľ, táto „stopka“ zasiahla aj tých najzraniteľnejších – predčasniatka, ktoré na špecializovaných pracoviskách (JVSN a JRSN) zotrvávajú dlhé týždne až mesiace, kým si ich rodičia môžu vziať domov. Prítomnosť rodičov pri bábätku v inkubátore, je na týchto oddeleniach spojená aj za bežných okolností s vysokými hygienickými opatreniam aby sa predišlo infekciám novorodencov. Vzájomný kontakt je pre dieťa, ako aj rodiča veľmi významná chvíľa, kedy sa mama aj otec svojmu bojovníkovi prihovárajú, stimulujú ho, či už dotykom, vzájomnou blízkosťou alebo kontaktom koža na kožu. Z dôvodu šíriacej sa epidémie a rizika nákazy pre predčasne narodené deti, ale i ošetrujúci personál neonatologických oddelení, ktorého je aj tu nedostatok, bol dočasne obmedzený priamy kontakt rodičov s deťmi. Nápad sestričky To, že na týchto oddeleniach pracujú úžasní a skvelí ľudia, je všeobecne známe a dokázali to už veľakrát. Aj teraz prichádzajú s iniciatívou virtuálneho kontaktu rodiča s dieťatkom. Personál bábätko odfotí a fotografiu s aktuálnymi informáciami pošle mailom rodičom, ktorí o to požiadajú. Zaslaním emailu rodič zároveň dáva súhlas s vyhotovením fotografie. „Podnet vzišiel od našej sestričky Vlaďky, ktorá mala na našom oddelení hospitalizované dieťatko z rodiny. Rodičom posielala na ich žiadosť videá a fotografie. Tak sa zrodila myšlienka, pomôcť aj ostatným rodičom, ktorí nemôžu byť v týchto dňoch so svojim dieťatkom“ uviedla doc. MUDr. Katarína Maťašová, primárka Neonatologickej kliniky UN v Martine. „Odozva je úžasná, rodičia sú šťastní a to nás teší ešte viac. Som veľmi rada, že sme touto myšlienkou inšpirovali aj iné pracoviská,“ doplnila primárka. Fotografia teší rodičov „To, čo je pre väčšinu mamičiek po „normálnom pôrode“ úplne prirodzené – privinúť si svoje bábätko do náručia a byť s ním o tri dni doma, je pre nás, rodičov predčasne narodených detí, nemožné. Jediný kontakt s bábätkom máme len cez inkubátor počas návštevných hodín a aj o to sme v týchto dňoch prišli, preto som nesmierne vďačná za každú fotografiu mojej maličkej dcérky a informáciu, ako sa jej darí, ako sa mala počas dňa,“ povedala mladá mamička Eva, ktorej dcérka sa narodila v 31. týždni tehotenstva. Malíček pomáha Iniciatívu podporuje aj naše OZ malíček, ktoré aj v týchto náročných dňoch pomáha rodičom predčasne narodených detí. „Naše veľké ďakujem patrí všetkým zdravotníkom a pomocnému personálu na týchto oddeleniach! Taktiež by sme chceli poďakovať spoločnosti Lenovo Slovakia za darovanie tabletov, ktoré pomáhajú sestričkám pohodlne vyhotovovať fotografie či videá malých pacientov. Vážime si každú aktivitu pre deti a ich rodičov, ktorá podporuje ich vzájomné puto napriek neľahkej dobe,“ povedala k tejto iniciatíve, ktorá nemohla zostať nepovšimnutá, predsedníčka malíčka Mgr. Ľubica Kaiserová. Ako dodala, v súčasnosti sú do nej zapojené okrem Neonatologickej kliniky v Martine ďalšie tri kliniky – Novorodenecká klinika v M. Rusnáka v Bratislave Petržalke, Neonatologická klinika v Banskej Bystrici a Oddelenie neonatológie Fakultnej nemocnice v Prešove „Veríme, že táto mimoriadna situácia nepotrvá dlho a rodičom bude znovu umožnený plnohodnotný kontakt so svojim dieťatkom,“ doplnila. (mal) Autor fotiek: S. Szencsi

25.11.2019, Primaciálny palác, Bratislava

Bratislava, 25.11.2019 Vyvrcholením pripomenutia si Svetového dňa predčasne narodených detí na Slovensku bol benefičný večer Purpurové srdce, ktorý sme organizovali už po 8. krát. Neodmysliteľnou súčasťou večera je aj odovzdávanie ocenení osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. Narodenie bábätka sprevádzajú úsmevy, gratulácie širokého príbuzenstva a predovšetkým radosť z nového života. Keď sa Vám však bábätko narodí predčasne, je nesmierne ťažké prežívať radosť. Zrazu sa jeden z okamihov, ktoré majú byť v živote najkrajšie, zmení na skľučujúci zápas strachu, ľútosti, osamelosti a úzkosti, či to drobček vôbec zvládne a prežije. Myšlienka Preemie Hearts “Srdce predčasniatka” vznikla ako snaha vyplniť prázdno, ktoré mnohí počas tohto obdobia strachu, chvíľ striedania sa nádeje s beznádejou pociťovali a pociťujú. Tento symbol malinkého srdca sfarbeného do purpurova, teda farby predčasniatok, spája po celom svete životné osudy rodín predčasne narodených detí. Sklo predstavuje ich silu a zároveň krehkosť, purpur ich kráľovský obdiv, jedinečnosť vlákien štruktúry každého srdca znamená neopakovateľnosť osudov predčasniatok, slza z neho stekajúca pripomína slzy matiek a najbližších, slzy strachu a radosti, ľútosti i nádeje. No každé z nich spája srdce, symbol života, nádeje, no predovšetkým lásky a vďaky. A práve ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Chceme sa poďakovať všetkým účinkujúcim za krásny kultúrny a umelecký zážitok, hosťom za úžasnú atmosféru a pogratulovať a poďakovať sa všetkým oceneným za ich obetavú prácu. Poďakovanie patrí Kristíne Slovákovej (www.fakirkakika.sk), ktorá svojou neopakovateľnou svetelnou show na pieseň Verím, ktorú zložila pre všetky predčasniatka naša Monika Ližbetin odštartovala tento významný večer. Vystupujúce predčasne narodené deti: sestry Vyšné, dievčatá - trojčatá Slugeňové a Max Hrbáň ukázali, čo môže vyrásť z tak krehunkých drobcov. Hudobným hosťom boli manželia a rodičia predčasne narodených dvojičiek Peter Cmorík a Daniela Lovlin a celým večerom nás sprevádzala naša priateľka moderátorka Andrea Palfi Belányová. V neposlednom rade chceme poďakovať aj Veronike Rusňákovej, ktorá je autorkou krásnych purpurových sŕdc a fotografovi, ocinovi predčasniatka Štefanovi Anderkovi. Súčasťou slávnostného večera bol aj krst audio verzie príručky pre rodičov predčasne narodeného dieťaťa, ktorý vytvorila spoločne s odborníkmi a OZ malíček spoločnosť AbbVie, ktorá sa stala aj jedným z ocenených. Príručku nahovorili rodičia predčasniatok herečka Kristína Tormová a herec Marek Koleno. Krstnou mamou sa stala jedna zo zakladateliek neonatológie na Slovensku MUDr. Viera Halamová. 1. Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti Ocenený: MUDr. Milada Mošková, z Kliniky neonatológie vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Doktorka Mošková väčšiu časť svojho medicínskeho života prežila vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Od roku 2000 sa stala zástupkyňou primára novorodeneckého oddelenia FNsP F. D. Roosevelta a od roku 2005 do 2014 bola primárkou Novorodenenckého oddelenia. V súčasnosti pôsobí ako lekárka Neonatologickej kliniky SZU FNsP F. D. Roosevelta a svoje skúsenosti s láskou odovzdáva svojim mladším kolegom a kolegyniam. Kolegovia si doktorku Moškovú vážia pre jej otvorené srdce, kvalifikovaný a ľudský prístup. Vďaka doktorke Moškovej v Banskej Bystrici, ale aj na celom Slovensku vedia, že pomáhať sa oplatí a tým najmenším najviac. Osobnosť neonatologickej sekcie za jej prínos v oblasti Slovenskej neonatológie jej právom patrí. 2. Ocenenie pre osobnosť verejného života Ocenený: kolektív Detského kardiocentra Národného ústavu srdcových chorôb, cenu prevzal pán Marián Hrebík, námestník generálneho riaditeľa Na Slovensku sa narodí okolo 450 detí s vrodenou chybou srdca (VCHS). Z toho sa asi tretina radí medzi kritické srdcové chyby, ktoré sa musia riešiť už v novorodeneckom veku. To vyžaduje úzku spoluprácu novorodeneckých oddelení s Detským kardiocentrom, aby tieto deti boli po stanovení diagnózy čo najrýchlejšie transportované do Detského kardiocentra. Tu im poskytnú príslušné diagnostické a terapeutické výkony, ktoré zabránia kardiálnemu zlyhaniu, resp. úmrtiu. Taktiež spolupracujú aj pri nedonosených novorodencoch, ktorí sú kardiopulmonálne pre nezrelosť veľmi cirkulačne labilní a vyžadujú niekedy nielen konziliárne diagnostické výkony a kardiologickú liečbu, ale v niektorých prípadoch aj operačný výkon. Niektorí novorodenci sa nemôžu pre nízku hmotnosť a nezrelosť operovať a v úzkej spolupráci s novorodeneckým oddelením sa čaká, kým sa bábätko vypiple na určitú hmotnosť, aby sa operačný výkon uskutočnil. A to je veľmi náročná úloha pre oba tímy. Lekári aj sestry sa stretávajú na mnohých konferenciách, vymieňajú odborné skúsenosti a poznatky z kardiológie i neonatológie. Takýmto spôsobom sa tiež zlepšuje zdravotná starostlivosť o deti s VCHS. Všetkým zamestnancom k ich srdciam pribudne dnes aj to „purpurové“. 3. Ocenenie pre osobnosť malíčka Ocenený: Spoločnosť ABBVIE, cenu prevzal pán Branislav Trutz, generálny riaditeľ spoločnosti AbbVie pre Českú a Slovenskú republiku AbbVie je medzinárodná biofarmaceutická spoločnosť zameraná na výskum a vývoj inovatívnych liekov vo štyroch terapeutických oblastiach: v imunológii, onkológii, virológii a neurológii. Celosvetovo zamestnáva viac ako 30 000 ľudí a svoje lieky predáva vo 175 krajinách sveta. Cieľom spoločnosti je pomáhať pacientom žiť zdravšie, podieľať sa na udržateľných riešeniach pre zdravotníctvo a byť spoľahlivým partnerom pre zdravotnícku verejnosť, pacientske organizácie, pacientov a zdravotnícke inštitúcie. Na Slovensku AbbVie dlhodobo spolupracuje s pacientskymi organizáciami, okrem iného aj s malíčkom, a podporuje ich projekty zamerané predovšetkým na edukáciu a zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Spoločnosť opakovane získala titul Najlepší zamestnávateľ Slovenska udeľovaný za základe výsledkov štúdie Best Employer. Ocenenie Purpurové srdce udeľuje malíček ľuďom v AbbVie za výraznú podporu k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Spoločnosť Abbvie, spoločne s obdorníkmi a OZ malíček vytvorili na Sovensku Príručku pre rodičov predčasne narodených detí, ktorá bola inšpirovaná obdobnou zahraničnou publikáciou. Jej cieľom je zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka. 4. Ocenenie pre osobnosť malíčka Ocenený: kolektív Ambulancie pre deti s perinatálnou patológiou a rizikom, Novorodeneckej kliniky Mikuláša Rusnáka Lekárskej Fakulty Slovenskej Zdravotníckej univerzity a v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Cenu prevzala pani Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky Ambulancia bola založená v roku 1965, súčasne popri prvom špičkovom novorodeneckom oddelení v Československu so zameraním na starostlivosť o nedonosené deti. Pracovisko bolo založené ako (Stanica pre nedonosené deti - Bezručova ul. č. 5). Zabezpečuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť a systematické sledovanie. Náplňou ich práce je včasné odhalenie porúch vývinu a včasná diagnostika u pôvodne rizikových a chorých novorodencov do ukončeného 3. roku života. Účelom celého snaženia je minimalizácia až eliminácia dlhodobých následkov, ako i zníženie dojčenskej a detskej úmrtnosti. Špecializovaná dlhodobá starostlivosť o túto populáciu detí je logickým pokračovaním komplexnej liečby počas hospitalizácie. Aby mohla zlepšiť kvalitu života chorých a rizikových detí, vyžaduje tímovú spoluprácu viacerých odborníkov pod vedením skúseného neonatológa pracujúceho práve v tejto ambulancii. Je zrkadlom práce kliniky.Túto mimoriadnu cenu venujú bývalému i terajšiemu kolektívu rodičia predčasne narodených detí, ktorí na všetkých s vďakou spomínajú.

Sestry a lekári z perinatologických centier sa opäť aj vďaka nášmu OZ malíček spoločne vzdelávali

Sestry a lekári sa opäť aj vďaka nášmu OZ malíček vzdelávali. Základný kurz Bazálnej stimulácie sa uskutočnil v dňoch 19. - 21. 11. 2019 v Bratislave, pod skvelou taktovkou PhDr.Karolíny Maloň Frídlovej, PhD., riaditeľkou Inštitútu Bazálnej stimulácie. Zúčastnili sa ho spoločne sestry a lekári z perinatologických centier v Bratislave a Nových Zámkov. Opäť sme veľmi radi podporili vzdelávanie a zorganizovali kurz pre ďalšiu skupinu ľudí, ktorí sa spolu s nami nadchli síce pre alternatívne spôsoby liečby, ale nemenej prospešné našim nedonoseným deťom. Nezrelým deťom sa dá pomôcť jednoduchým, nenákladným spôsobom – pomocou bazálnej starostlivosti. Samozrejme, že kvalitný dotyk a pozitívne stimulácie musia vychádzať z vnútra každého človeka okolo dieťaťa. Je fakt, že úroveň poskytovania bazálnej starostlivosti nezáleží na výške vzdelania a počte absolvovaných kurzoch ale od nás samých a na schopnosti byť „ľudský“ či taký, ako by sme chceli, aby boli voči nám tí ostatní. Predčasný pôrod a s tým súvisiace narodenie nezrelého novorodenca prináša nielen mnohé závažné zdravotné komplikácie, ale predstavuje aj omnoho zložitejší komplex problémov, ktorý postihuje okrem matky a jej dieťaťa, aj široké príbuzenstvo, či odbornú verejnosť. Moderná medicína v súčasnosti umožňuje pomocou špičkovej prístrojovej techniky udržať pri živote aj extrémne nezrelých a vážne chorých novorodencov. Mnohé štúdie však ukázali, že pre prognózu dieťaťa nie je dôležitá len špičková zdravotnícka technika, moderné liečebné a diagnostické postupy, ale aj špecifická ošetrovateľská starostlivosť, ktorá rešpektuje vývojové aspekty novorodenca, poskytuje dieťaťu nevyhnutný komfort a zároveň primerane stimuluje jeho mentálny a motorický vývoj. A využívajú pri poskytovaní starostlivosti o novorodencov princípy konceptu bazálnej stimulácie. Princípy bazálnej stimulácie sa v ošetrovateľskej starostlivosti o nezrelé deti uplatňujú pri polohovaní, pri pôsobení dotykových, vestibulárnych, zvukových a svetelných podnetoch, pri masážach a hygiene, ale aj pri kŕmení. Okrem zdravotníkov sú prirodzene do starostlivosti o týchto krehkých pacientov integrovaní rodičia.

Malíček podporuje vzdelávanie zdravotníkov v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti

22.11.2019 Potrebné ako soľ je vzdelávanie zdravotníkov v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti. Medicínska riaditeľka ADELI Medical Center Dr. Adelaida Fábianová prednášala neonatologickým lekárkam, sestrám a fyzioterapeutkám, starajúcim sa o predčasniatka a deti s problémami aj s kŕmením a prehĺtaním. Tie sú príznakmi neurologicky podmienených porúch v oblasti úst a tváre. Pediatri, neonatológovia, logopédi i ORL lekári sa náznakom porúch snažia venovať stále viac pozornosti. Vhodné je však, samozrejme, keď sa o poruchách prehĺtania dozvedá aj široká verejnosť. Mobilizáciu poznania si vyžaduje zvyšujúci sa počet ohrozených detí. Platí tu klasická pravda: skorou intervenciou, stimuláciou a cvičeniami sa dá zabrániť negatívnym javom a ich sekundárnym dopadom ako napr. vyčnievanie a posun jazyka, obmedzená pohyblivosť pier a/alebo jazyka, nesprávne naučený proces prehĺtania, nefyziologické držanie tela a hlavy, opakujúce sa a pretrvávajúce ORL choroby, dýchanie v ústach, nefyziologické určovanie polohy zubov a čeľustí a nepriaznivé nadobudnuté návyky ako sú cmúľanie palca či hryzenie nechtov. Aké sú možné rizikové faktory rozvoja funkčnej orofaciálnej poruchy? Je ich množstvo: od porúch počas embryonálneho obdobia, komplikácie počas pôrodu, príčinou môže byť i predčasný pôrod, vrodený syndróm a poruchy centrálnej nervovej sústavy. Príčinou porúch v oblasti úst a tváre sa však môže stať i nesprávny návyk: už spomínaný nesprávne naučený spôsob prehĺtania alebo napríklad strava z fľaše s príliš veľkým strukom. Kurz sa konal vďaka spolupráci ADELI Medical Center s našim občianskym združením malíček, ktoré združuje rodičov predčasne narodených detí a pomáha im zamerať sa na kroky, vedúce k zdraviu každého „malíčka“.

Slávnostný koncert pri príležitosti Svetového dňa predčasniatok

15.11.2019 V Prešove oslávili Svetový deň predčasne narodených detí slávnostným koncertom, na počesť týchto bojovníkov sa v tento večer zahalili prešovské dominanty do purpurovej farby. Je známou pravdou, že najväčším požehnaním človeka, je mať dieťatko. A najväčším šťastím je držať ho v náručí, vidieť ho vyrastať, tešiť sa z jeho úspechov, pomáhať mu prekonávať väčšie či menšie prekážky, ktoré mu život postaví do cesty. Osud však býva nevyspytateľný a nie každý má túto rodičovskú cestu vystlanú na ružiach. O to viac, ak tomu najcennejšiemu, svojmu bábätku, nemôžeme dopriať štart do života, ako má väčšina detičiek – v náručí mamky, za prítomnosti otecka a so skorým príchodom domov. Namiesto toho zažívajú tieto detičky pohľady a dotyky cez sklá inkubátorov, nekonečné dni a noci strávené v boji o svoj život a zdravie, v neistote. V komornej atmosfére priestorov Kostola sv. Jozefa v Prešove (Františkáni), v znamení spolupatričnosti, porozumenia, lásky a takýchto obdobných osudov, sa stretli rodiny predčasne narodených detí, ich priatelia, kolektív lekárov a zdravotníkov, dobrovoľníkov, ktorí celoročne pomáhajú rôznymi aktivitami a skutkami na podporu týchto rodín, aby spoločne takouto formou oslávili Svetový deň predčasne narodených detí. Ten každoročne pripadá na 17. novembra. Takouto oslavou milovaných detičiek, ktoré sa na tento svet vypýtali skôr, si hostia koncertu pripomenuli, že títo malí bojovníci to síce majú o čosi iné, ako donosení novorodenci, no napriek ich skorému príchodu a možno aj problémom, ktoré sa stali súčasťou ich životov, je ich najväčším šťastím to, že sú milované. Slávnostný koncert pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí v Prešove bol šiestym v poradí. Počas uplynulých rokov sa už stal peknou kultúrnou tradíciou a pevným bodom v kalendári prešovských podujatí. V tento večer nechýbalo ani zažatie dominánt Prešova – Vodárenskej veže a národnej kultúrnej pamiatky, historickej budovy prešovskej radnice na purpurovo, čo je farba predčasniatok. Súčasťou slávnostného večera boli príhovory vzácnych hostí – viceprimátora mesta Prešov Pavla Neupauera, primárky neonatologického oddelenia FNsP A. Reimana v Prešove Ivety Revákovej a Márie Palenčárovej z OZ malíček, ktorý tento koncert organizoval. „Je úžasné vidieť, ako nám pozvanie prijíma každým rokom čoraz väčší počet rodín s predčasniatkami,“ uviedla Mária Palenčárova z OZ Malíček a zároveň neskrývala radosť nad účasťou hostí, ktorí zaplnili priestory kostola takmer do posledného miesta. „Teším sa, že naša činnosť je adresná a pomáha doprevádzať mnohých po ich neľahkej ceste v boji o plnohodnotný život,“ doplnila. V hudobnom programe sa predstavili huslistky z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach pod vedením Mgr. Art. Petra Sklenku, Júlia Roshko, Judita Gajdošová a Andrea Astrabová, so skladbami v akordeónovom prevedení vybraných skladieb vystúpili žiaci triedy PaedDr. Jany Hudákovej, PhD. zo ZUŠ Jána Pőschla v Prešove, Marek Púchovský, Alexandra Kačmárová a Matúš Varga. Hudobným hosťom tohto výnimočného večera bola známa slovenská skladateľka a interpretka z Prešova Janais. Moderátorským slovom hostí večerom doprevádzala Veronika Kmetóny Gazdová. Celý večer bol výnimočný nielen jeho samotnou ideou, ale aj emóciami, ktoré boli jeho bezprostrednou súčasťou. V mnohých očiach sa zaleskli slzy dojatia, smútku, no i šťastia a radosti, v mnohých slovách sa skrýval odkaz sily, statočnosti a bojovnosti. Prítomnosť detí, ktoré sú najväčšími hrdinami konkrétnych príbehov, bola dôkazom toho, že bojovať za ich šťastie, zdravie a lásku sa oplatí. Pretože rodina je základ – je miesto, kde sa život začína a láska nikdy nekončí. (vkg)

Stretnutie rodín predčasne narodených a rizikových detí v Košiciach

16.11.2019, Košice Kontakty, no i silné väzby a priateľstvá zostávajú aj po tom, ako sa rodičia predčasniatok dočkajú aj svojho dňa „D“ a odnášajú si svojho bojovníka alebo bojovníčku po dlhých týždňoch či mesiacoch domov. Kolektív lekárov, sestričiek, ale aj mamičiek navzájom sú si obojstrannou oporou. Inak to nebolo ani uplynulú sobotu, kedy sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí všetci zišli na Stretnutí rodín predčasne narodených a rizikových detí za účasti sestričiek a lekárok z Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Súčasťou bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok na oddelení od OZ Malíček v rámci projektu Mamy pre mamy. Záchrancami, anjelmi strážnymi, majákmi nádeje celých rodín, aj pomocnými rukami na ďalšej neľahkej ceste, no častokrát aj bútľavými vŕbami, je bezpochyby zdravotnícky kolektív, vďaka ktorému sa každoročne darí zachraňovať a pomáhať zvládať neľahký štart do života stále väčšiemu počtu predčasne narodených detí. A takéto miesto, kde sa začínajú písať osudy životov mnohých malých bojovníkov, máme aj v Košiciach, kde lekári a sestričky vo svojej každodennej práci pomáhajú rodičom predčasniatok i týmto malým bojovníkom zvládať životom nastolené skúšky, akými sú aj dôsledky predčasného príchodu bábätka na tento svet. To všetko s odbornosťou, profesionalitou, no i láskou a odhodlaním, vďaka ktorému premieňajú ich každodennú prácu na poslanie a zároveň, pomáhajú viacerým prejsť po ich neľahkej ceste pri - ich doslova - boji o život. Je preto nesmiernym zadosťučinením, ak sa malinké dieťatko, ktoré malo sotva kilo, predbieha s inými svojimi spolubojovníkmi „popod nohy dospelákom“. Takýto zážitok mali všetci, ktorí sa zúčastnili úžasného stretnutia, aby spoločne strávili rodinné chvíle zábavy, radosti, ale aj zdieľali spomienky na obdobie svojho boja o život dieťatka. Rodiny predčasniatok, z ktorých väčšina po prepustení z nemocnice zostávajú v kontakte, si prišli doslova užiť deň so svojimi ratolesťami v priestoroch košického interiérového ihriska FUN PARK. Podujatie otvorila primárka oddelenia Vanda Chovanová, ktorá neskývala radosť z tohtoročnej účasti i z pohľadu na životmilujúce a šťastné deti, ktoré sa už nevedeli dočkať, ktoré z pripravených aktivít okúsia skôr. „Je skvelé, že sa organizujú aj takéto akcie, kde sa na jednom mieste stretne toľko odhodlania, bojovnosti, nádeje i šťastných usmiatych tvárí rodičov a ich najväčších bojovníkov, pre mňa je totiž kontakt s rodinami, ktoré si prešli rovnakou cestou, nesmiernym povzbudením, hlavne ak vidím, že veľa príbehov má šťastný koniec,“ povedala mamka Monika, mamička predčasniatka Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 760 g. Ako dodala, všetkým predčasniatkam praje veľa síl bojovať ďalej a veľa zdravia, ktoré je, podľa jej slov, ozaj najcennejšie, keďže so svojim synčekom majú rodičia za sebou neľahké začiatky a ešte náročnejší prvý rok. „Nikdy by som neverila, že sa nás táto problematika bude takto osobne dotýkať, v rodine ani v našom okolí nemáme žiadne predčasniatko, a aj to je dôvod častého nepochopenia zo strany okolia,“ opísala svoje pocity mamka malého bojovníka a doplnila, že tú najdôležitejšiu bitku vyhrali, a to bitku o chlapčekov vlastný život, no bojujú stále ďalej, každý deň. „Ešte máme pred sebou dlhú cestu, ale verím, že spoločne všetko zvládneme,“ nevzdáva sa mladá mamička a nezabúda ani na slová veľkej vďaky, „ďakujeme lekárom, sestričkám, celému personálu a vďaka Bohu, že sa každý deň môžeme tešiť z toho najkrajšieho úsmevu na svete“. Súčasťou tohto podujatia bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok, ktoré sa v týchto dňoch nachádzajú na oddelení, od Márie Palenčárovej, zástupkyne OZ malíček, ktoré z tejto aktivity urobilo pravidelnú tradíciu. Balíčky ručne vyrábaných darčekov v rámci projektu Mamy pre mamy boli pre mamičky a ich bábätká tento rok v počte 350 kusov distribuované pre celkovo 14 neonatologických oddelení, aby povzbudili týchto bojovníkov, ktorí si aktuálne prechádzajú neľahkými chvíľami. Rodinnú atmosféru priateľov, ktorých spojili podobné osudy, dotvárali zábavné aktivity pre deti, vďaka ktorým bol dialóg dospelých v značnom úzadí oproti detskej radosti a smiechu. Na začiatky takýchto priateľstiev spomína aj mamička Zuzka, ktorej bojovníčka Laura sa narodila v 26. týždni s váhou 760 g. „Prvýkrát sme sa stretli pred rokom na izbe mamičiek, mamičiek predčasne narodených detí na oddelení neonatológie v košickej nemocnici. Až sa mi nechce veriť, že je tomu už rok. Tak ako neskutočne dlho trvali tie prvé týždne trávené v nemocnici, tak rýchlo ubehol ten zvyšný rok,“ hovorí s úsmevom šťastná mladá žena, ktorej však zo začiatku nebolo všetko jedno, pomohli jej však slová mamičiek detí, ktoré prišli na svet skôr. „Deň príchodu našej dcérky na svet bol najkrajší, no v tú dobu aj jeden z najťažších dní nášho života. Nový začiatok. Všetky mamičky predčasniatok vedia, že prvé dni sú najdôležitejšie, kedy sa rozhodne o tom, ako sa ten malilinký organizmus naštartuje, či sa všetko, čo sa má rozbehnúť, rozbehne. A ak to tak je, potom už ostáva len čakať,“ opisuje svoje začiatky s dieťatkom Zuzka a dodáva, že v ich prípade našťastie dopadlo všetko na jednotku. „Trvalo to presne 78 dní, kedy sme si tri dni pred Vianocami mohli naše zlatíčko vziať domov. Čakalo nás veľa prvotných vyšetrení a kontrol, ktoré nám s plynúcimi mesiacmi odpadávali a zredukovalo sa to zopár sporadických návštev, ktoré musí absolvovať každé predčasniatko. Záver však znel - zdravá. Naša ohromná bojovníčka, ktorá zdolávala jednu prekážku za druhou. A hlavne tu chcela s nami byť,“ teší sa hrdá mamička, už dnes ročnej Laury. „Áno, na začiatku to bol strach, neistota, no hlavne viera. A dnes viem s istotou povedať, že ak má mamička pri sebe toho správneho partnera, zvládne všetko. A toto potrebuje bábätko cítiť. Preto milé mamičky, či už novopečené, alebo aj nie, hlavne verte sebe a svojmu dieťaťu. Nie nadarmo sa vraví, že sú to neskutoční bojovníci. Lebo zázraky sa dejú. A my ich máme doma!“ Tak teda všetko najlepšie k Vášmu sviatku, naše predčasniatka! (vkg)

Máte radi ručné práce? Pridajte sa k nám.

Staňte sa súčasťou nášho projektu Pomáhame srdcom a vyrábajte spoločne s nami háčkované darčeky pre predčasniatka v nemocniciach. Pridajte sa k nám, budeme veľmi radi. Šikovné dobrovoľníčky po celom Slovenku pre nás háčkujú, za čo im srdečne ďakujeme. Ich ručné výrobky sa potom distribuujú do balíčkov, ktoré putujú do nemocníc medzi predčasne narodené deti. Ak sa chcete k nám pridať a neviete, kde začať, máme pre vás aj detailné návody na háčkovanie tých najobľúbenejších hračiek a darčekov pre bábätká. Nájdete ich na nasledujúcej stránke.

Rozhovor pri príležitosti Svetového dňa povedomia o autizme

Anka sa dnes s celou svojou rodinou obliekla do modra - do farby komunikácie. Tá je totiž symbolom autizmu, o ktorom povedomie sa svet snaží zvýšiť práve 2. apríla. Trpí ním aj Ankin mladší brat Radko, s ktorým majú veľmi blízky vzťah. Táto vývinová porucha sa stala súčasťou života ich rodiny, no berú ju skôr ako jeho výnimočnosť, vďaka ktorej sa aj ona, ako staršia sestra, veľa naučila. Symbolická modrá Modré svetlo má dnes za cieľ upriamiť pozornosť verejnosti na autizmus – pervazívnu vývinovú poruchu (presahujúcu celou osobnosťou), ktorá ovplyvňuje v súčasnosti viac ako 70 miliónov ľudí na celom svete. Symbolom je modrá farba, teda farba komunikácie a ústredná farba celej kampane Rozsvieť modrú, vďaka ktorej sa niekoľko desiatok významných budov, monumentov, mostov a iných dominantných stavieb po celom svete dnes rozsvieti na modro. Súčasťou je aj iniciatíva mnohých ľudí prejaviť úctu a spolupatričnosti ľuďom s touto diagnózou modrým oblečením. Cieľom celej “modrej” kampane je zvýšiť povedomie o autizme, snaha integrácie ľuďí s autizmom medzi nás všetkých a vytvoriť im podmienky pre zmysluplný život. Táto farba dnes nechýba ani v rodine mladej Anky, ktorá priblížila, aké je to mať v rodine člena s poruchou autistického spektra. “S Radkom sme si už prešli všeličím. Od jeho prvých dní, keď ho rodičia ešte len priniesli domov z nemocnice a vo mne sa ozval 10-ročný jedináčik, ktorý nechápal všetok ten humbuk okolo nového člena rodiny. Vtedy ešte nikto nevedel, že Radko by mohol byť autista, a že ten humbuk tak skoro neskončí. Zblížiť sa s mladším bratom mi pomohol môj dedko, ktorý mi prehovoril do duše a tých pár slov zmenilo môj pohľad na vec,” opísala príchod svojho brata do rodiny Anka. Ako dodala, Radka s láskou a radosťou prijala a to zároveň ovplyvnilo celý ich súrodenecký vzťah až do dnešného dňa. Môj brat je autista “Keď sme sa dozvedeli, že Radko je autista, zmenilo to celú rodinu. Väčšina z nás to však vzala ako výzvu, ktorej sme čelili spolu s ním,” priblížila stanovenie diagnózy Anka. “Postupne, a aj napriek predpovediam a predsudkom rôznych ľudí, sa Radko naučil rozprávať, úžasne spievať, viazať si šnúrky, bicyklovať sa, či iným činnostiam a zručnostiam,” opísala bratovu šikovnosť v mnohých smeroch staršia sestra. Ako zároveň zdôraznila, nebolo to vždy ľahké a krásne tak pre ňu a rodičov, ako určite ani pre Radka, no jedným dychom dodala, že cesta k tomu, ako fungujú dnes, nebola len o jeho vývoji a učení. “Spolu sme objavili svoje limity, ale aj možnosti osobného rastu. Ja sa jednoznačne môžem poďakovať môjmu bratovi za 90% mojej dnešnej trpezlivosti a zodpovednosti, ktorým som sa vďaka nemu postupne naučila,” opísala s láskou v každom slove Anka. Jedna z Radkových najsilnejších vlastností, ktorá pravdepodobne tiež pramení z toho, že je vysoko funkčný autista, je, podľa Ankiných slov, jednoznačne jeho úprimnosť. “Keď ma pochváli, viem, že to myslí absolútne vážne, pretože inak by to ani nepovedal. Preto si o to viac vážim, že môj „malý“ brat je môj najväčší fanúšik, ktorý ma dokáže podporiť v najrôznejších životných situáciách aj napriek tomu, že je o 10 rokov mladší,” poodhalila kúsok zo súrodeneckého vzťahu Anka. Parťáci v dobrom aj zlom Podľa nej práve vďaka zvláštnym a aj trochu zložitým začiatkom tak môže konštatovať, a o to úprimnejšie povedať, že “ako staršia sestra s hrdosťou sledujem každý jeho pokrok a úspech”. Na záver mladá študentka dodala, že so špeciálnymi potrebami prichádzajú aj špeciálne schopnosti. “Ja preto môžem s kľudným svedomím povedať, že lepšieho člena tímu na vedomostné hry, by ste hľadali ťažko,” dodala s úsmevom milujúca sestra. Podporme ich modrou spoločne Autizmus je celoživotná porucha vývinu, ktorú charakterizujú nedostatky v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Tieto problémy sú spojené s poruchami verbálnej reči a majú za následok vyčlenenie ľudí s týmto postihnutím. Deti trpiace autizmom si vyžadujú špeciálne vzdelávanie a starostlivú celoživotnú výchovu. Táto porucha uzatvára človeka v jeho vlastnom svete, pričom mu sťažuje schopnosť hrať sa, vnímať a chápať bežné vnemy a v mnohých prípadoch sa kvôli chýbajúcej predstavivosti ľudia s autizmom venujú limitovanému množstvu častokrát stereotypných činností. Slovensko sa už niekoľko rokov pripája k tejto celosvetovej kampani Rozsvieť modrú, ktorá vychádza z iniciatívy jednej z najvýznamnejších svetových organizácií Autism Speaks. Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov v roku 2007 prijatý ako Svetový deň povedomia o autizme, preto vyjadrime dnes spoločne podporu a spolupatričnosť všetkým, ktorí autizmom trpia, ale aj ich rodinám, či ľuďom z ich najbližšieho okolia, ktorých sa autizmus rovnako bezprostredne týka. Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Vianoce v lete, 8.6.2019, Bratislava

Začiatok júna je už tradične spojený s Dňom detí, a to aj u nás v malíčku. Tento rok sme sa stretli už po ôsmy krát a perfektne sme si to spolu užili. Účasť bola opäť hodná, zišlo sa nás viac ako 200.Celé podujatie sa odohralo v krásnych priestoroch záhrady materského centra Hojdana v bratislavskom Ružinove. O zábavu a hry sa postarala naša skvelá kamarátka Ivetka Pavlis z materského centra Piškótka. Zvolili sme trochu neobvyklú tému, a to Vianoce v lete. Pre deti boli pripravené veselé hry a súťaže od výmyslu sveta. Svoju zručnosť si mohli detičky potrénovať v Montessori kútiku či vytvoriť krásne vianočné ozdoby s vlastnými odkazmi, ktoré budú zdobiť stromček v nemocnici pri našich malinkých kamarátoch. K správnemu vianočnému popoludniu nesmelo chýbať ani ozdobovanie medovníčkov. Deti sa ešte poriadne vybláznili na pesničko-hrách s Mirom Jilom, ktorý nám prezradil, že je tiež predčasniatko, a už nasledoval zlatý klinec popoludnia - Mikuláš s anjelom, ktorí priniesli deťom krásne balíčky plné prekvapení. Mikuláš si obliekol lentú verziu svojho kostýmu a došiel v kraťasoch a v tričku s krátkym rukávom. Anjelik tiež stavil na krátku verziu svojich bielych šiat. Bolo to naozaj úžasné popoludnie, kde sme sa nielen zabavili, ale hlavne spoločne stretli a pozdieľali svoje príbehy, zážitky, úspechy i neúspechy. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli toto popoludnie pripraviť – pani docentke Darinke Chovancovej a jej šikovným doktorkám, doktorovi Adamovi a sestričkám, úžasným dobrovoľníčkam, Ivetke Pavlis a dievčatám z Hojdany. Už teraz sa tešíme na stretnutie o rok!

Konferencia Hlava, ramená, kolená, palce, Žilina, 27.5.2019

Tretí ročník odbornej konferencie: HLAVA, RAMENÁ, KOLENÁ, PALCE alebo CELOSTNÝ ROZVOJ DIEŤAŤA (nielen) V MATERSKEJ ŠKOLE sa uskutočnil v Žiline a ponúkol praktické prednášky a aj zážitkový hudobný workshop. Na konferencii ste sa mohli od renomovaných odborníkov zo SR i ČR dozvedieť napr. odpovede na tieto otázky: Ako komunikovať s hyperaktívnym dieťaťom? Ako vnímajú svet chlapci a ako dievčatá a ako je to s ich pripravenosťou do školy? Ako môžeme hravou formou stimulovať vývin artikulácie dieťaťa? Ako v deťoch prebudíme zvuky, čo skrývajú ich ruky? a mnohé ďalšie. Pozvanie prijali: Kamila a Petr Kopsovci (CZ), Jiří Halda (CZ), Martina Zubáková, Tono Gúth a jeho RYTMIKA.sk. Konferenciu organizovalo pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia v spolupráci s OZ malíček a Pedagogickou fakultou UMB v B. Bystrici.

Podujatie pre deti v Košiciach, 17.11. 2018

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí 2018 sa uskutočnil prvý ročník Purpurového festivalu. V sobotu 17.11.2018 sa Kultúrno-spoločenské centrum v Košiciach naplnilo pozitívnou energiou, ktorú so sebou priniesli nie len vystupujúci, ale aj veľký počet malých návštevníkov s rodinami a priateľmi. Pre deti bol pripravený úžasný zábavný program plný hier, divadla či hrania na hudobných nástrojoch, ktoré pre našich malých bojovníkov pripravilo občianske združenie Haliganda. Maľovanie na tvár rozžiarilo očká detí, ktoré si tento zážitok nenechali ujsť. Najmenší si taktiež mohli vyskúšať rôzne pohybové aktivity, ako napríklad triafanie na kôš alebo preliezkovú dráhu a rodinky sa mohli spoločne vyfotiť v zábavných kostýmoch a parochniach pri fotostene. Dospelí sa učili háčkovať alebo si to aspoň vyskúšali pod vedením skúsených mentorov. Na záver pripravili jedinečný hudobný zážitok plný pesničiek a tanca Tárajko a Popletajka, ktorí svojou nezabudnuteľnou šou potešili všetky detičky. Súčasťou festivalu bola aj odborná konferencia pre zdravotníkov a rodičov: Podpora rizikových novorodencov v prvých rokoch života. Pre rodičov a zdravotníkov sme pripravili zaujímavé a podnetné prednášky – týmto by sme sa radi srdečne poďakovali všetkým prednášajúcim: MUDr. Peter Krchňavý, Centrum včasnej intervencie Prešov, n.o.- Katarína Gromošová, ProVitalis Centrum - Daniela Maťuchová, Centrum Svetielko, Inštitút pre podporu dojčenia - Michaela Galková, Terapeutické ihrisko Janka - Jana Repaská, Centrum včasnej intervencie Košice - Martina Švekušová, Gabriela Timková, EEG BIOFEEDBACK - Bibiana Naďová. Podujatie sme pripravili v spolupráci s lekármi a sestričkami z Kliniky neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice, za čo im taktiež patrí obrovské ďakujem. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že bez našich úžasných dobrovoľníkov by toto krásne podujatie nebolo možné zorganizovať a preto sa aj im chceme za ich nezištnú prácu srdečne poďakovať. Vďaka patrí aj našim partnerom a sponzorom podujatia: mesto Košice, novorodenec n.o, Stredná zdravotná škola, Kukučínova, Abbvie, Nestle, Hipp, Hero, Pidi Mini - potreby pre novorodencov, Centrum Liberta, nosime.sk, medela, Chiesi, Fotobúdka Syyr, Active life, OZ Artdiela, Farmasi Slovakia a mediálny partner AhojMama.sk. O krásne fotografie sa postarala naša kamarátka, šikovná fotografka Antónia Puškášová a o perfektné video chlapci zo zoskupenia Cool Right. V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj rodinkám, ktoré medzi nás prišli a užili si s nami úžasnú sobotu. Ďakujeme a tešíme sa na stretnutie s Vami o rok!

Podpora v prvých rokoch života, Košice, 17.11.2018

Úžasná detská zábava, 17.6.2018, Cieľová rovinka, Rovinka

Deň detí sa v roku 2018 uskutočnil v Cieľovej rovinke v Rovinke pri Bratislave.

Fotografie a príbehy z celého Slovenska

"Jednovaječné dvojičky Max a Alex sa narodili už v 27. týždni tehotenstva. Štart do života nemal ľahký ani jeden: oživovanie a umelá pľúcna ventilácia po celú dobu pobytu v inkubátore. Max bol prepustený po vyše dvoch mesiacoch ako zdravý chlapec. Alexa po prepustení domov (už mal skoro 5 mesiacov) s diagnózou Detská mozgová obrna čakalo predovšetkým rehabilitovanie. Po čase sa aj u Maxa potvrdila rovnaká diagnóza. Vďaka rehablitáciám, cvičeniam a rôznym terapiám je dnes Max chlapec, ktorý chodí a je mentálne úplne v poriadku. Je veľmi muzikálny, rapuje a je rodený komik. Alex síce nechodí, veľmi zle vidí a počuje, nerozpráva, prejavuje však emócie, čím robí veľkú radosť bratovi i rodičom.“ Aj toto je jeden zo silných príbehov predčasne narodených detí, o ktorých sa môžete viac dozvedieť na putovnej výstave „Narodil sa bojovník!“, ktorú ste mohli v rokoch 2016-2017 vidieť v Košiciach, Prešove, Humennom, Martine Žiline, Bratislave, Nových Zámkoch, Trenčíne. Každý rok sa na Slovensku narodí približne 55 000 detí. Až 9 % z nich je predčasne narodených, tzn. že sa narodia medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva, pričom „štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. U týchto detí sa vyskytujú dlhodobé zdravotné následky 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov. Za posledné desaťročie vzrástol počet predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g o 30 %. V rámci Európy predstavujú nedonosené deti najväčšiu skupinu detských pacientov. Komplikácie nezrelých detí sú najčastejšou príčinou úmrtia do 5-teho roku ich života. Upozorniť na túto problematiku a zároveň ukázať veľkú bojovnosť týchto malých hrdinov má výstava „Narodil sa bojovník!“ Výstava obsahuje 16 fotografií a príbehov bojovníkov z celého Slovenska, ktorí prišli na svet veľmi skoro. Za každou fotografiou sú hodiny, dni, týždne modlitieb, prosieb, otázok, dúfania a skrytej nádeje rodičov, že všetko dobre dopadne a oni si domov odnesú zdravé bábätko. Výstava je dôkazom nielen veľkej bojovnosti týchto detí a silného odhodlanie rodičov pomôcť svojim deťom popasovať sa s následkami predčasného príchodu na svet, ale ukazuje aj na obrovské množstvo práce, ktorú odvádzajú lekári a sestry na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku. Zároveň je to aj zdvihnutý prst. Napriek tomu, že sa podarí zachrániť množstvo detí, ktoré môžu ďalej viesť plnohodnotný život, je stále ešte mnoho takých, ktoré komplikácie spojené s predčasným pôrodom nezvládli alebo majú trvalé zdravotné následky. Táto výstava je určená nielen rodičom, lekárom a sestrám, ale hlavne širokej verejnosti a budúcim rodičom, aby nepodceňovali zdravotné problemy v tehotenstve a vyhľadali lekársku pomoc včas.

Kampaň zameraná na zvýšenie povedomia o predčasných pôrodoch

Socks for Life (Ponožky pre život) je kampaň, ktorá slúži na zvýšenie povedomia o predčasných pôrodoch. Cieľom kampane je zároveň pomôcť zlepšiť situáciu predčasne narodených detí a ich rodín. Kampaň Socks for Life iniciovala organizácia EFCNI (Európska nadácia zameraná na starostlivosť o novorodencov) a medzinárodné rodičovské organizácie po celom svete v roku 2012. Na Slovensku sme organizovali putovnú výstavu v rokoch 2013 - 2016. Aj skupina 15 slovenských parašutistov sa rozhodla zapojiť do celosvetovej kampane “Socks for life”. Video si môžte pozrieť tu. V Žiline 11. novembra sa pätnásť slovenských parašutistov skupinovým zoskokom v tvare slova LIFE zapojilo do celosvetovej kampane na podporu predčasne narodených detí pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa predčasne narodených detí (17. november). Informovala o tom PR manažérka akcie Zuzana Morová. Parašutisti podľa nej vytvorili na oblohe slovo LIFE z hesla celosvetovej kampane „Socks for life“ počas voľného pádu pri rýchlosti 200 km/h z výšky 4000 metrov nad letiskom Slávnica pri Dubnici nad Váhom. „Náročnosť zoskoku dokumentuje aj fakt, že na úspešné zobrazenie slova LIFE na oblohe potrebovali niekoľko tréningových zoskokov. Vytvorenie takéhoto tvaru počas voľného pádu je zároveň prvým svojho druhu v rámci skupinových zoskokov parašutistov na Slovensku. Najskúsenejší parašutisti z celého Slovenska sa ním zapojili do kampane, zameranej na podporu zvýšenia povedomia o problematike predčasného pôrodu, ktorú vyhlásila Európska nadácia zameraná na starostlivosť o novorodencov (EFCNI),“ uviedla Morová. Zdôraznila, že poďakovanie za realizáciu zoskoku patrí Aeroklubu Dubnica nad Váhom, Parašutistickému klubu Slovenského národného aeroklubu a najmä samotným parašutistom. „Celosvetovú kampaň Socks for life zastrešuje v rámci Slovenska OZ malíček, ktoré v tomto týždni organizuje aj ďalšie podporné aktivity k Svetovému dňu predčasne narodených detí. Odborné konferencie v Bratislave (12. novembra) a v Prešove (15. novembra), benefičný koncert s odovzdávaním ocenení Purpurové srdce (12. novembra) v Justičnom paláci v Bratislave a v tento deň budú od 17. hodiny osvetlené na purpurovú farbu Bratislavský hrad, Divadelné námestie v Martine a súsošie Immaculata v Košiciach,“ dodala Morová. Zdroj: TASR

Odporúčania týkajúce sa dojčenia v čase koronavírusovej pandémie

Koronavírus / COVID-19 je akútne vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktorého liečba sa v súčasnosti zakladá len na poznatkoch o liečení podobných ochorení (SARS, MERS). V dnešných dňoch sa Európa stala epicentrom pandémie COVID-19. Nie je dostupná očkovacia látka ani účinná terapia. Aktuálne je testovaný liek Remdesivir, ktorý bol pôvodne vyvinutý proti vírusu Ebola a výsledky vyzerajú sľubne. Známy je však len jediný prípad, kedy bol liek podávaný aj dieťaťu infikovanému vírusom Ebola. Nakoľko nie sú popísané prípady nakazenia COVID-19 u tehotných a dojčiacich žien, zatiaľ neexistujú vedecky podložené odporúčania. Zdravotníci musia poskytovať starostlivosť aj tehotným ženám a dojčiacim matkám, ktoré sa ochorením nakazili alebo boli v kontakte s infikovanou osobou a sú v karanténe. V starostlivosti o tehotné ženy a dojčiace matky dodržiavajú odporúčania Ministerstva zdravotníctva SR a Centre for Desease Control (CDC). Dojčenie je dovolené! Doteraz neboli popísané prípady, že by sa vírus SARS-CoV-2 nachádzal v materskom mlieku, preto sa nepredpokladá prenos dojčením. Prenos vírusu je kvapôčkovou infekciou (pri kašlaní, kýchaní a priamym kontaktom). Dojčiaca matka, ktorá má podozrenie alebo sa u nej potvrdilo ochorenie COVID-19 musí urobiť všetky opatrenia (dôsledné umývanie a dezinfekcia rúk, vhodná ochrana úst), aby zabránila prenosu ochorenia na dieťa a aby mohla ďalej dojčiť. Vychádzame z predpokladu, že dieťa bolo v kontakte s matkou už predtým, počas inkubačnej doby (2-14 dní), preto nie je nutné prerušiť dojčenie. Ak pre zdravotný stav matky dojčenie nie je možné, odstriekava matka materské mlieko manuálne alebo odsávačkou. Dieťa je kŕmené odstriekaným materským mliekom alternatívnym spôsobom. Nevyhnutné je dodržiavať maximálnu hygienu tak pri odstriekavaní ako aj pri manipulácii s materským mliekom (ochranný odev, rúško). Materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré chránia dieťa a podporujú jeho obranyschopnosť. Keď sa zlepší stav matky, môže byť dieťa ďalej dojčené na prsníku. V prípade, že porodila žena, ktorá je pozitívna na COVID-19 a chce dojčiť, je nevyhnutné urobiť čo najskôr testy aj u dieťaťa. Ak sa ochorenie u dieťaťa potvrdí, môže byť uložené k matke a dojčené (ak to ich zdravotný stav dovoľuje). V prípade, že je dieťa po narodení negatívne, je nevyhnutné aby bolo od matky odlúčené. Dĺžka odlúčenia závisí od rozhodnutia lekárov. Tehotenstvo a pôrod Prenos infekcie z matky na dieťa prenatálne je nepravdepodobný (doteraz neboli v literatúre popísané prípady). Priebeh ochorenia u tehotnej ženy je podobný ako u osôb v rovnakom veku a zdravotnom stave. Avšak v niektorých prípadoch infekcie SARS a MERS bol častejší výskyt predčasného pôrodu. Prenos nákazy na dieťa počas pôrodu (prechodom pôrodnými cestami) nie je celkom jasný. Tiež nie je potvrdené, či operačný pôrod sekciou znižuje riziko prenosu ochorenia na dieťa. Odporúča sa jednoznačne individuálny prístup a plánovanie spôsobu pôrodu spolu s matkou/otcom. Pri pôrode je rozhodujúce, či sa jedná o podozrenie na nákazu koronavírusom alebo o potvrdenie ochorenia COVID-19. V prípade, že príde k pôrodu žena, ktorá má pozitívnu cestovateľskú anamnézu a/alebo bola v kontakte s osobou, u ktorej sa ochorenie potvrdilo, je nevyhnutné okamžite urobiť test. Ak sa ochorenie potvrdí je nevyhnutná izolácia. Dieťa musí byť od matky odlúčené, uložené do karantény (bolo v kontakte s osobou nakazenou COVID-19) a čo najskôr testované na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2. Starostlivosť o dieťa preberá až do výsledkov testov zdravotnícky personál a otec dieťaťa (najbližšia osoba), ktorí dieťa ošetrujú v ochrannom odeve. Zdroj: http://institutdojcenia.sk/ 15.03.2020

Členka výkonnej rady OZ malíček

„Snívam o tom, že mamy predčasne narodených detí nebudú v nemocnici len návštevou.“ Ivka pomáha nášmu občianskemu združeniu od roku 2018: „Moja dcéra sa narodila predčasne. Dnes je to už preč, ale ten strach a pocit, že neviete, čo bude zajtra, o mesiac či o rok, mi zásadne zmenil pohľad na svet. Mnoho ľudí (našťastie) nevie, čím všetkým si predčasne narodené deti prechádzajú, koľko času trávia v nemocnici a aké vážne riziká im hrozia. Túžila som to zmeniť a zvýšiť povedomie o tejto problematike.“ Ivka pomáha nášmu OZ malíček v rôznych oblastiach a jej vplyv vidieť aj na vizuálnej stránke malíčka: „Snívam o tom, že raz mamy predčasne narodených detí nebudú v nemocnici len návštevou. Že nebudú musieť dochádzať desiatky kilometrov, aby mohli na chvíľu pohladkať svoje dieťa a aby išli zase desiatky kilometrov späť. Verím, že raz aj ony budú mať vytvorený v nemocnici svoj priestor, aby sa mohli aktívne zapájať do starostlivosti o vlastné dieťa.”

Členka kontrolnej rady OZ malíček

“Za šťastie v živote sa oplatí bojovať.” Veronika je malíčkovská spriaznená duša už viac rokov, kedy po strate svojho prvého predčasniatka začala pomáhať s aktivitami v Prešove. “Bol to silný moment, kedy si s ľuďmi s podobnými osudmi, ktorých vidíte prvykrát v živote, rozumiete aj bez slov a postupne sa stávajú vašimi blízkymi priateľmi.” Problematika predčasniatok je jej srdcu veľmi blízka, keďže spolu s manželom majú za sebou neľahkú cestu a ich vytúženému bábätku, žiaľ, predchádzalo viacero strát. “Dnes máme doma synčeka Mária narodeného v 27. týždni a ktorý každý deň dokazuje, že je šťastné dieťatko, ktorému sa páči na tomto svete.” Veronika v súčasnosti pomáha v združení slovom i písmom, no skrz vlastných skúseností aj povzbudením mnohých rodičov, že “za šťastie v živote sa oplatí bojovať”. Činnosť v OZ malíček je pre ňu srdcovou záležitosťou, pretože, podľa jej slov, skutočná hodnota dobrých skutkov spočíva v láske, ktorá ich inšpirovala.

Členka kontrolnej rady OZ malíček

„Rozhodla som sa zmeniť nazeranie na predčasne narodené deti.“ Danka je posilou nášho rodičovského združenia už od roku 2012: “Do OZ malíček ma pozvala Ľubka Kaiserová po narodení našej bojovníčky Emky (29. tt, 950 g, 35 cm). Emkin neľahký štart do života mi otvoril oči a ukázal svet predčasniatok. Zistila som, že táto téma bola pre veľa ľudí neznámou a preto som sa o ňu začala zaujímať aktívnejšie. V dobe, keď som prišla do OZ malíček panoval všeobecný predsudok, že každé predčasniatko si so sebou nesie postihnutie, ktoré sa skôr či neskôr prejaví. Nepáčila sa mi tá myšlienka a rozhodla som sa aktívne zapojiť do zmeny nazerania na predčasne narodené deti.“ Danka sa šikovne zapája do rôznych oblastí fungovania nášho občianskeho združenia: „Spočiatku som sa podieľala na tvorbe a korekcii článkov, výročných a tlačových správ. Jednu chvíľu som administrovala Facebookovú stránku malíčka a neskôr som sa aktívnejšie pripojila k projektom. Mojou srdcovkou sa stal projekt Bez kufríka neodídem. V spolupráci s OZ malíček som vydala v roku 2014 knihu Venované Eme.“

Členka kontrolnej rady OZ malíček

„Premýšľala som, prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú sa môžeme obrátiť.“ Denisa je jednou zo spoluzakladateliek nášho OZ malíček: „ V roku 2006 sa mi narodili v 27. týždni jednovaječné dvojčatá Max (1290 g) a Alex (750 g). Ako prvorodička som vôbec netušila, že sa rodia deti aj predčasne. Nemala som žiadne informácie a nevedela som pochopiť, čo sa deje a čo nás čaká. Ich stav bol veľmi kritický a vážny - Maxíka nám dali domov až po 2 a Alexa až po 4 mesiacoch. Tam som spoznala Ľubku Kaiserovú. Moji chlapci, bohužiaľ, majú obaja detskú mozgovú obrnu a vyžadujú stále 24hodinovú starostlivosť.“ A ako vznikol nápad vytvoriť OZ malíček? „Premýšľala som, prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú by som sa vedela obrátiť so svojimi otázkami. Spolu s Ľubicou sme začali uvažovať, ako vytvoriť a spojiť komunitu ľudí . V roku 2011 sme sa spojili s podobnou organizáciou v ČR a na základe ich rád a skúseností sme si povedali, že takéto niečo potrebujeme aj na Slovensku. Do mesiaca vzniklo OZ malíček, ktoré sa začalo rozrastať a dostalo sa do povedomia širokej verejnosti. Človek mieni, život mení a aj keď sa moja cesta mala podľa mojich plánov vyvíjať úplne inak a mala som byť úspešná žena so svojim biznisom, či rovno impériom, stala sa zo mňa šťastná žena v kolektíve úspešných žien, ktoré dnes tvoria Malíček. Z mojich chlapcov tiež za ten čas vyrástli mládenci a aj keď som stále matka na plný úväzok, pri ich opatere si nájdem čas aj pre seba. Mám svoj ateliér, kde sa nechávam unášať vlastnou fantáziou pri maľovaní obrazov a výrobe šperkov či dekoračných predmetov.“

Nákupom cez Dobromat nás podporíte a nezaplatíte ani 1 cent navyše

Naše OZ maliček môžete podporiť aj pri nakupovaní cez internet a dokonca bez toho, aby vás to stálo čo i len 1 cent navyše. Ak nakupujete na internete a chcete nám pri tom zároveň pomôcť, pridajte si do vášho predvoleného prehliadača tohoto pomocníka Dobromat: https://dobromat.sk/rozsirenie/pridat. Upozorní vás v prípade, že navštívite obchod, v ktorom môžete nákupom podporiť svoje obľúbené združenie. Táto aplikácia pri návšteve internetového obchodu taktiež zariadi, že časť vašej útraty pôjde na podporu našich aktivít. Ak si pomocníka nepridáte, je môžete nás podporiť tak, že pred každým nákupom navštívite stránku http://dobromat.sk a spravíte nasledovné: na stránke vyberte obchod, v ktorom chcete nakúpiť a naše združenie malíček stránka vás presmeruje do vybraného internetového obchodu, kde môžete nakúpiť z nákupu vyplatí obchod Dobromatu príspevok následne ho Dobromat pošle na náš účet a my ho použijeme na našu činnosť Dôležité je vedieť, že cena za nákup je rovnaká, či sa do internetového obchodu dostanete cez Dobromat alebo priamo. To, že pôjdete cez Dobromat, vás nestojí ani cent navyše. Napriek tomu nám prispejete sumou vo výške niekoľkých % z vášho nákupu. Ďakujeme všetkým, ktorý využijú tento spôsob nakupovania a tak pomôžu nášmu OZ malíček získať finančné prostriedky na naše ďalšie projekty. Aj vďaka vám pomáhame predčasniatkam a ich rodinám po celom Slovensku.

Imunoprofylaxia počas súčasnej epidemiologickej situácie

Prinášame vám najnovšie vyjadrenie hlavných odborníkov k podávaniu RSV imunoprofylaxie počas súčasnej epidemiologickej situácie. V súvislosti so šírením infekcie COVID-19 na Slovensku sa na Vás obraciame s nasledujúcou informáciou: podľa nášho názoru, pri zohľadnení nám dostupných údajov, si Vám dovoľujeme aj v tejto situácii odporučiť neprerušovať RSV imunoprofylaxiu u detí rizikových skupín. V tejto súvislosti Vás samozrejme žiadame o dodržiavane všetkých hygienicko-epidemiologických opatrení podľa odporúčaní hlavného hygienika SR. S úctou a pozdravom, MUDr.Juraj Jakubička v.r. HO MZ SR pre pediatrickú pneumológiu prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc v.r. HO MZ SR pre neonatológiu 17.3.2020

Štatutárna zástupkyňa a prezidentka OZ malíček

„Chcem predčasne narodeným deťom pomôcť zabezpečiť dobrý štart do života“ Ľubka Kaiserová je srdcom aj dušou OZ malíček, ktoré sama v roku 2011 založila. Ako zdravotná sestra na neonatologickom oddelení sa celý život s láskou a zanietením sa starala o svojich malých pacientov. Osud si však nevyberá a predčasný pôrod postretol aj ju. Jej syn Robert sa narodil v 26. týždni tehotenstva s váhou 800 g a trvalo 4,5 mesiaca, kým si malého synčeka po mnohých komplikáciách a odnášala Ľubka z "vlastného" oddelenia domov. “Ani vo sne by mi nenapadlo, že moje dieťa bude zvádzať boj o život a ja budem musieť nájsť v sebe silu, o akej som ani netušila. Že problémy detí, ktoré som doteraz riešila každý deň v práci, sa budú dotýkať aj našej rodiny. Už viem, že zázraky sa dejú každý deň! Silná osobná skúsenosť ma podnietila spojiť rodičov predčasne narodených detí s cieľom pomôcť zabezpečiť dobrý štart do života človiečikom drobným ako malíček.“ S podporou ďalších skvelých rodín Ľubka založila OZ malíček a postupom času ho vybudovala na uznávané rodičovské združenie. „Vďaka aktívnym členkám výkonného tímu a dobrovoľníkom sme sa za niekoľko rokov etablovali na známu a rešpektovanú rodičovskú organizáciu, ktorá pomáha tam, kde je to naozaj potrebné. Podarilo sa nám zvýšiť povedomie o problematike predčasne narodených detí na verejnosti. Vedieme dialóg s lekárskymi a sesterskými tímami a spolupracujeme s organizáciami podobného zamerania na Slovensku i v zahraničí.“

Členka výkonnej rady a hlavná koordinátorka OZ malíček

„Chcem pomôcť druhým prekonať ťažké chvíle, ktoré sme aj my prežívali“ Ivka Jančoková je v OZ malíček našou nenahraditeľnou súčasťou. Aj vďaka jej entuziazmu a energickému prístupu naša rodičovská organizácia výrazne napreduje. „Som mama dvoch synov, Tomáška a Kubka. Starší Tomáško sa narodil predčasne v 27. týždni tehotenstva. Napriek neľahkému začiatku je z neho dnes zdravý a veselý chlapček. On bol aj hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodla osloviť malíček a pomôcť. Cítila som potrebu poďakovať sa za všetku tú lásku a starostlivosť, ktorú môj syn dostal a zároveň pomôcť druhým prekonať ťažké chvíle, ktoré sme aj my s manželom prežívali.“ Ivka pracuje pre naše OZ malíček s nadšením už od roku 2014: „Malíček mi zmenil život. Dobrovoľnícka práca počas materskej dovolenky sa postupne zmenila na moje vysnívané povolanie. V malíčku sa venujem všetkému, čo je potrebné. Od prípravy a koordinácie projektov, fundraisingu, organizovania stretnutí, marketingu a až po riadenie komunikácie vrámci združenia, smerom k členom a k verejnosti.“

Podpredsedníčka OZ malíček

„Problematika predčasne narodených detí mi prirástla k srdcu." Majka Palenčarová stála spolu s Ľubkou Kaiserovou pri zrode nášho OZ malíček. „Som mamou troch detí - ani jedno z nich nie je predčasne narodené, napriek tomu moja cesta smerovala k práci s deťmi. Spolu s kamarátkami sme založili materské centrum a popri ňom aj klub rodín s predčasne narodenými deťmi. Dlhodobo som sledovala a porovnávala práve v materskom centre problémy rodín s riadne donosenými deťmi a s predčasniatkami. Videla som, koľko problémov a starostí predčasný pôrod prináša a preto mi táto problematika prirástla k srdcu.“ Majka v súčasnosti koordinuje aktivity na východe Slovenska. „Mám vzťah k ručným prácam a preto je mojou srdcovkou projekt Pomáhame srdcom. Koordinujem a pripravujem projekty, fandím dobrovoľníctvu a verím, že dobré veci sa nerodia ľahko. No aj my v malíčku sme dôkazom toho, že kde je vôľa, tam je cesta.“

Členka výkonnej rady OZ malíček

„Videla som priestor na zlepšenie a chcela som byť toho súčasťou.“ Jarka Sestrienková je v OZ malíček našou veľkou posilou už od roku 2013. Keď sa jej predčasne narodil syn, neváhala a začala aktívne pôsobiť v našej rodičovskej organizácii. „Mám 2 deti - Jurka narodeného v 34. týždni tehotenstva a mladšieho Janka. Ľubku Kaiserovú, zakladateľku malíčka, som stretla počas pobytu s Jurkom na oddelení patologických novorodencov na Antolskej. Keďže vtedy môj Jurko ešte veľa spal, ponúkla som svoju pomoc - zažila som totiž veľa vecí, v ktorých som videla priestor na zlepšenie a chcela som byť toho súčasťou.“ Jarka sa orientuje na koordináciu projektov a stretnutí, komunikáciu s organizáciou EFCNI a prípravu žiadostí o granty. Veľmi úspešne rozbehla projekt Videoprenos z inkubátora, ktorý nielenže znamenal pozitívnu zmenu pre rodičov predčasne narodených detí, ale aj zarezonoval celým Slovenskom. No Jarka stále vidí priestor na zlepšenie situácie rodičov predčasniatok: „Veľmi by som chcela, aby na každom oddelení rizikového tehotenstva a potom aj na JISke či oddelení patologických novorodencov bol mamičkám k dispozícii psychológ. Verím, že sa nám to postupne podarí.“

Doktorka Vanda Chovanová o rizikách koronavírusu

MUDr. Vanda Chovanová, primárka Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny DFN v Košiciach napísala krátky článok, za ktorý jej v mene všetkých rodičov ďakujeme. Milí rodičia, všetkých nás v posledných dňoch znepokojuje situácia s epidémiou ochorenia označovaného ako COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom SARS-CoV-2. Predpokladám, že ako rodičia detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s komplikáciami, ste vystrašení ešte viac. Nechcem byť príliš optimistická, lebo tiež sa bojím, ale v týchto našich obavách mám pre Vás niekoko dobrých správ. V prvom rade, imunitný systém predčasne narodených detí je síce pri narodení nezrelý, ale posledné štúdie dokazujú, že sa vyvíja veľmi rýchlo a približne v 3 mesiacoch je rovnako vyvinutý ako u donosených novorodencov. Platí to aj pre deti narodené pred 28. týždňom tehotenstva. WHO zaznamenalo, že zo všetkých prípadov infekcie koronavírusom deti predstavovali len 2,4 % a priebeh infekcie u nich bol vo všeobecnosti ľahký, zvyčajne mali len príznaky ako teplota a kašeľ. Žiadne dieťa nemalo príznaky zlyhania dýchania alebo celkovej infekcie. Žiadne z detí nevyžadovalo umelú pľúcnu ventiláciu. Len u 2,5 % zo všetkých prípadov ochorení u detí mali ťažší priebeh. Rovnaký priebeh bol aj u dojčiat. V Číne medzi decembrom 2019 a februárom 2020 mali len 9 prípadov dojčiat, ktoré boli infikované koronavírusom. Vždy aspoň 1 z členov rodiny mal ochorenie COVID-19, ktoré predchádzalo ochoreniu u dieťaťa. U novorodencov bola popísaná infekcia len u 2 prípadov, jedno dieťa sa nakazilo od svojej mamy vo veku 17 dní, druhé sa nakazilo vo veku 36 hodín. Nateraz nebol dokázaný prenos z tehotnej ženy na plod. Tehotné ženy majú dodržiavať bežné pravidlá, ako my všetci. Nosenie masiek u zdravých síce WHO neodporúča, ale imunologický stav tehotnej ženy môže byť znížený. Prenos materským mliekom zatiaľ nie je jasný, ale nepredpokladá sa. UNICEF nateraz odporúča aj matkám s dokázanou COVID-19 pokračovať v dojčení, ak im to ich celkový stav dovoľuje. Matkám s dokázaniu infekciou sa odporúča maska, a to aj pri starostlivosti o dieťa, umývanie a dezinfekcia rúk a povrchov. Aj je stav mamy taký, že dojčiť nevládze, ale vládze odsať mlieko, tak je možné kŕmiť dieťa odsatým materským mliekom, samozrejme za dodržania všetkých ostatných pravidiel. Nevieme, prečo sú deti takto “chránené” pred infekciou koronavírusom. Napriek tomu, musíme zostať ostražití a chrániť aj ostatných členov rodiny. Neviem, či má zmysel chrániť malé deti maskou, ale všetky ostatné opatrenia, ktoré sa snažíme dodržiavat aj my dospelí majú zmysel. Umývajte a dezinfikujte deťom ruky, hlavne tým starším, zostaňte doma, vyhýbajte sa davom, choďte na prechádzku do prírody. Dúfam, že som vás trochu ukľudnila a že moje rady nebudete potrebovať. 13.3.2020 MUDr. Vanda Chovanová

Rozhovor s doktorom Christophom Bührerom

Koronavírus (COVID-19) a jeho šírenie v súčasnej dobe trápi nás všetkých. Ohrození sú najmä starší ľudia a osoby s chronickými zdravotnými ťažkosťami. Toto nové ochorenie so sebou prináša neistotu a množstvo otázok aj od rodičov predčasne narodených detí. Prinášame preto pre vás preklad rozhovoru s doktorom Christophom Bührerom, riaditeľom neonatologického oddelenia nemocnice v Berlíne. Môže sa koronavírus preniesť z tehotnej ženy na jej ešte nenarodené dieťa? Podľa doterajších analýz vidíme, že prenos koronavírusu na deti ešte pred ich narodením nenastáva. Doposiaľ nebol zdokumentovaný ani jeden prípad vnútromaternicového prenosu. Nedá sa zatiaľ úplne vylúčiť, že takýto jav nenastane, avšak je to veľmi nepravdepodobné. Aké sú riziká koronavírusu pre predčasne narodené deti? Deti, v porovnaní s dospelými, majú oveľa menšie riziko nákazy novým koronavírusom. Okrem toho, sú taktiež oveľa menej náchylné na rozvinutie príznakov. V Číne bolo do februára 2020 diagnostikovaných len 9 detí mladších ako 1 rok a to v čase, keď celkový počet infikovaných narástol nad 50 000. Žiadne z diagnostikovaných detí nemalo vážny priebeh a žiadne z nich nebolo hospitalizované na jednotke intenzívnej starostlivosti. V súčasnosti ešte nie sú k dispozícii štatistiky o predčasne narodených deťoch, avšak na základe doterajších poznatkov je možné povedať, že deti, či už narodené v termíne alebo predčasne, nie sú primárnym cieľom tohto vírusu. Ak sa nákaza vírusom COVID-19 pretransformuje do zápalu pľúc, u predčasne narodených detí s bronchopulmonálnou dyspláziou sa môžu rozvinúť závažnejšie príznaky ochorenia (sťažené dýchanie, dýchavičnosť, slabšie okysličenie), ako u detí so zdravými pľúcami. Preto je aj viac pravdepodobné, že tieto deti budú testované na COVID-19. Zatiaľ však analýz vo vzťahu COVID-19 a predčasne narodených detí nie je dostatok. Majú predčasne narodení dospelí väčšie riziko infekcie? Ak sa nákaza koronavírusom vyvinie do zápalu pľúc, ktokoľvek s chronickými dýchacími ťažkosťami (ako napríklad astma, cystická fibróza, alebo predčasne narodení dospelí, ktorí mali bronchopulmonálnu dyspláziu) sa môže s chorobou vyrovnávať ťažšie. Takýto pacienti môžu potrebovať viac zdravotnej starostlivosti, ako niekto, kto je úplne zdraví. Ďakujeme za rozhovor a prosíme vás, rodičov: správajte sa zodpovedne a umývajte si často ruky. Pri vstupe na neonatologické oddelenia dodržiavajte všetky pokyny zdravotníckeho personálu. Spoločne to zvládneme. Zdroj: https://www.efcni.org/news/coronavirus-risks-for-preterm-born-infants-an-interview-with-professor-doctor-christoph-buhrer/?fbclid=IwAR0_rUtKlqd55lAaovt24cTRP6HOmWBzojp3RZZeh1mtd-avcBonjj2hBHo © Prof. Christoph Bührer 9.3.2020

Vaneska, 25. týždeň, 880g, 32cm

Dobrý deň, aj my by sme sa chceli podeliť o náš príbeh predčasne narodenej dcérky. Vaneska prišla na svet v 25. týždni a 4. dni tehotenstva. Vážila 808 gramov a merala 32 centimetrov. Musela prísť tak skoro na svet, nakoľko som dostala infekciu. Iná možnosť nebola, pretože by som ohrozila seba a aj Vanesku. Najhoršie rozhodnutie bolo pre nás rodiť tak veľmi skoro. Mala som strašné bolesti. Dva dni som už mala kontrakcie a keďže antibiotiká nezabrali, tak prišiel na rad pôrod. Ani nemusím opisovať, čo to pre nás znamenalo. Bola veľmi maličká a bolo veľmi priskoro. Takže mi vyvolali pôrod a začal sa boj malej Vanesky. Ťažko opísať ten pocit, strach a beznádej. No Vaneska zabojovala na 100%. Dnes je z nej nádherná slečna, ktorá má 16 mesiacov a váži 11 kíl. Mimochodom váhu má, ako povedala pani doktorka na poslednej kontrole, ako správne silné dievča. Priznáme sa, že také niečo sme videli len na televíznej obrazovke. Bol to veľmi náročný boj. 101 dní sme strávili v nemocnici. No bol to aj krásny boj. Vaneska je naše šťastie, naša nádej a naša viera. Musím podotknúť, že horúčku zatiaľ prekonala len raz a že je úplne zdravá. Takže milí rodiča predčastniatok, naozaj v dnešnej dobe medicína postúpila vpred. Nie je dôvod na strach a obavy. Je potrebné, aby ste pri tom malom drobčekovi boli čo najviac a aby cítilo vašu lásku, pretože ono vás veľmi potrebuje. Všetkým predčasne narodeným detičkám prajeme veľa zdravíčka a veľa síl.

Gratulujeme, narodil sa vám bojovník. A teraz potrebuje, aby ste aj vy, jeho rodičia, boli silní.

Gratulujeme, narodil sa vám bojovník! Nebojte sa, nie ste v tom sama. Predčasne narodených detí je na Slovensku 8-9%. Miesia sa vo vás mnohé pocity, že niekedy sa v nich sama nevyznáte. No vedzte, že všetky mamy si prechádzajú rôznymi fázami citového prežívania novej situácie - smútok, žialenie, nepokoj, apatia, vina, hnev, depresia. Momenty hlbokého sklamania, hnevu a depresie sa striedajú s pocitmi radosti, akceptáciou skutočnosti a vierou v lepšiu budúcnosť pre vás aj dieťatko. Pocity často prichádzajú vo vlnách a je náročné im čeliť. Vy to však iste zvládnete, nech vám silu dodáva vaše dieťatko, ktoré je na svete a teraz vás veľmi potrebuje. Ste po pôrode a bábätko nemáte v náručí. Je normálne, že prvé dni sa vás zmocňujú negatívne pocity, strach a obavy. Prognózy sú neisté a mnohé otázky nezodpovedané. Nebráňte sa prejavom žiaľu, ale snažte sa s danou situáciou vyrovnať. Dieťatko už nie je vo vašom brušku, teraz už bojuje "samé za seba" a vy mu musíte v tomto boji čo najviac pomôcť. Keď pri ňom budete, skúste ho podporiť milým slovom, úsmevom, pokúste sa byť pri ňom silná - pre neho. Aby dieťatko cítilo pri vás bezpečie a istotu. Ak je to možné, navštevujte svoje dieťa - spýtajte sa lekárov, v akých časoch ho môžete vídať. Je dokázané, že rodičia, ktorí svoje bábätká v inkubátoroch navštevovali stále približne v tom istom čase, prospievali lepšie, rýchlejšie a dokonca deti v danom čase prejavujú zvýšenú aktivitu, akoby na ich návštevu už čakali. Pokúste sa odsávať Noste dieťatku svoje mliečko, aj keď je to prvé dni možno len pár kvapiek. Prvé dni dávate bábätku vzácne kolostrum, takže aj malé množstvo mliečka je pre bábätko veľmi prospešné. Navyše dieťatko je ešte príliš maličké a na rozbehnutie jeho tráviaceho systému nepotrebuje ešte „plné dávky“. “Netrápte sa, ak sa vám mliečko rozbieha veľmi pomaly. Rozbehnúť tvorbu materského mlieka je náročné pre aj mnohé mamy, ktoré porodili v termíne a nie ešte, keď namiesto bábätka máte po ruke len odsávačku. Nevzdávajte sa však, odsávajte si mlieko v pravidelných intervaloch (aspoň každé tri hodiny) a neprestávajte, aj keď sa vám zdá, že to ide slabo. Mnohým mamičkám predčasniatok sa naplno podarí rozbehnúť tvorbu materského mlieka až v domácom, pokojnom prostredí, keď tie najväčšie stresy z nich opadnú. Určite sa však pýtate, koľko mu teda stačí? Výpočet príjmu mlieka u takýchto bábätiek si môžete urobiť pre vlastnú spokojnosť aj sama – dieťatko, aby bolo sýte, nedehydratované a prospievalo na váhe, potrebuje prijať od 150 do 180 ml mlieka na 1 kg svojej váhy počas 24 h – výpočet a ordinovanie príjmu mliečka je však v rukách lekárov a tí ho nastavujú podľa stavu bábätka. Majte ale na mysli, že s každou kvapkou materského mlieka, ktorá obsahuje 4 000 živých buniek, vzácnych imunoglobulínov a výživných látok, mu posielate svoju lásku a silu bojovať. Pýtajte sa lekárov Neizolujte sa, neuzatvárajte sa do seba, neprestaňte komunikovať s partnerom. Ak máte možnosť, komunikujte s mamičkami, ktoré sú v rovnakej situácii, ako vy. Zdieľanie pocitov vám pomôže prekonať ťažké chvíle a zistite, že to, čo prežívate, neprežívate len vy, že obdobné pocity majú aj iné mamky predčasne narodených detí a že „v tom“ nie ste sama. Nebojte sa pýtať lekárov, získajte čo najviac informácií o zdravotnom stave dieťatka, jeho liečbe, rizikách, prognóze. Dotýkajte sa bábätka a prihovárajte sa mu Prihovárajte sa svojmu dieťatku, hladkajte ho (ak to jeho stav dovoľuje). Keď ste v rozpakoch, čo mu máte vlastne hovoriť, povedzte mu nejakú básničku alebo mu porozprávajte rozprávku - dieťatko rado počuje váš hlas, veď ho pozná ešte z bruška. Rozprávajte mu, ako sa na neho tešíte, čo všetko ho s vami doma čaká, ako na neho myslíte a ako mu veríte. Spoznávajte svoje dieťa. Zapájajte sa do jeho rehabilitácie. Naučte sa oň starať, prebaľovať ho, kúpať, kŕmiť, podávať mu lieky. Nebojte sa vyhľadať pomoc Je normálne byť smutný, sklamaný či nahnevaný. Ak však u vás stav smútku a depresie trvá pridlho, nebojte sa vyhľadať pomoc odborníka, psychológa, či psychiatra. Pod jeho odborným vedením získate iný pohľad na situáciu.

Predčasne narodené deti si vyžadujú špeciálne prostredie, prístup a spôsob starostlivosti.

Predčasne narodené deti potrebujú mimoriadnu pomoc, aby mohli prežiť mimo ochrany maternice svojej matky. Mávajú problémy s udržaním telesnej teploty, dýchaním či príjmom potravy. Cieľom novorodeneckých pracovísk je pomôcť deťom zvládnuť tieto tri dôležité funkcie. Umiestnenie detí v inkubátore alebo vo vyhrievanej detskej postieľke zabezpečí udržiavanie telesnej teploty a dýchací prístroj im pomôže dýchať. Môžu byť kŕmené pomocou tenučkej hadičky (sondy) cez nos alebo ústa do žalúdka alebo im je výživa podávaná do žily, kým nebudú schopné prijímať všetko potrebné mlieko ústami. Predčasne narodené dieťatko môže podľa odporúčania lekárov zostať na novorodeneckom oddelení alebo môže byť umiestnené na špecializované pracovisko vyššieho stupňa. Najvyšším špecializovaným pracoviskom je jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti (JVSN) v perinatologickom centre, nižšou úrovňou je jednotka resuscitačnej starostlivosti novorodencov (JRSN) alebo jednotka intenzívnej starostlivosti novorodencov (JIS). Tieto pracoviská sú vybavené tak, aby vášmu dieťatku poskytli tú najlepšiu starostlivosť, ktorú v tomto čase potrebuje. Vysokošpecializovaných perinatologických centier máme na Slovensku šesť: Neonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava Klinika neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky Perinatologické centrum – oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov

Bábätká narodené predčasne môžu vyzerať inak, než ako sme zvyknutí, avšak časom sa to zmení.

Neľakajte sa pohľadu na vaše dieťatko, keď vidíte jeho telíčko zahalené do špeciálneho termoregulačného obalu, ktorý mu pomáha udržať si telesnú teplotu. Nemajte strach zo zavedených infúzií a hadičiek, ktoré sú napojené na pípajúce a blikajúce prístroje – to všetko je nutnosť, ktorá pomáha vášmu dieťatku zvládať jeho skorý príchod na tento svet. Predčasniatka bývajú veľmi krehké. Keďže ešte nemajú úplne vyvinutú pokožku, môže im byť cez kožu vidno cievy. To dodáva predčasne narodeným bábätkám oranžovofialovú farbu. Ich pokožka môže byť na dotyk „lepkavá“ a ľahko sa môže otlačiť alebo narušiť. Väčšina veľmi predčasne narodených bábätiek má aj veľmi jemné chĺpky, tzv. „lanugo“, ktoré môžu pokrývať väčšinu tela. Zmiznú, keď bude dieťatko rásť. V porovnaní s veľkosťou tela môže hlavička vášho malinkého bábätka vyzerať nezvyčajne veľká a jeho ruky a nohy zasa pomerne dlhé. Veľmi predčasne narodené deti majú veľmi málo tuku, ktorý pokrýva ich kosti. Keď bude vaše dieťatko rásť a bude mu pribúdať tuk, jeho hlavička, ruky a nohy by mali začať vyzerať „normálnejšie“ vzhľadom na veľkosť tela. Nie je neobvyklé, že extrémne predčasne narodené dieťa má v čase narodenia očné viečka trvale zatvorené. Časom sa mu otvoria. Aj ušnice sa môžu ešte stále len vyvíjať. Môžu byť tesne pri hlave a môžu mať len veľmi málo tkaniva nazývaného chrupavka, ktoré im dodáva konečnú podobu. Keď sa bábätku uško zohne, môže nejaký čas zostať v takej polohe. Nemusíte sa obávať. V ušiach sa časom vyvinie chrupavka, ktorá ich po zohnutí vráti späť na miesto. Veľmi predčasne narodení chlapci majú menší penis a semenníky im ešte nezostúpili do mieška. Nedonoseným dievčatám vyčnieva klitoris, pretože pysky ohanbia (koža okolo klitorisu a pošvy) nie sú plne vyvinuté. Je bežné, že predčasne narodené deti sa veľmi málo pohybujú. Keď sa aj pohybujú, ich pohyby sú trhavé. Je to tak preto, lebo ešte nemajú plne vyvinuté reflexy a len málo ovládajú svoje svaly. Keďže tieto deti môžu mať aj slabé svaly, budete ich musieť pozorne sledovať, aby ste spozorovali známky toho, ako zosilnievajú a lepšie ovládajú svoje telo. Napríklad môžete vidieť, ako vaše dieťatko pohybuje alebo zohýba ruku alebo nohu. Keď dáte dieťatku k ústam jeho prst alebo ruku alebo keď mu dáte do úst cumlík, môžete pozorovať aj sací reflex. Keď bude vaše dieťatko spať, jesť a priberať, tvar jeho tela a pokožka budú stále viac také, aké sú u väčších bábätiek. Vaše dieťa sa bude aj čoraz viac pohybovať ako plne donosené dieťa.

Ela, 29. týždeň, 42 cm a 1450 g

Ela je naše vytúžené bábätko a mám pocit, že od samého začiatku je to veľký bojovník. Už od začiatku tehotenstva hrozilo, že budem musieť ísť na kyretáž. Vyzeralo to, akoby sa niečo zle vyvíjalo a ja som mala silné kŕče. Nakoniec však diagnóza znela "syndróm miznúceho dvojčaťa". Našťastie mám skvelého doktora, ktorý nám všetko vysvetlil a upokojil nás. Tak som si napriek všetkému začala konečne tehotenstvo užívať. Približne v 16. týždni tehotenstva som však začala krvácať. Bolo to iba jednodňové krvácanie, ale ostala som radšej už doma na PN. Cítila som sa úplne v poriadku a preto sme pravdupovediac nečakali, čo sa stane. Nad ránom ma zobudil zvláštny pocit, že krvácam a žiaľ, nebol to len pocit. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo: sanitka, prevoz, vyšetrenie a okamžitá sekcia. Bola to len jedna hodina, počas ktorej sa nám zmenil celý život. Keď som sa zobudila, manžel mi povedal, že sa Ela nadýchla a že ju počul zaplakať. Museli ju však previesť do inej nemocnice, pretože tam, kde sa narodila, nebolo také vybavenie a starostlivosť, akú potrebovala. A tak v 29. týždni tehotenstva prišla na svet drobná, 42 cm a 1450 g vážiaca, bojovníčka. Prvé štyri dni som ju videla iba na fotkách a informácie som dostávala od manžela. Bolo neskutočne ťažké vidieť ostatné mamičky, ako majú svoje bábätká pri sebe a ako si ich odnášajú vo vajíčkach domov. Potrebovala som sa však dať rýchlo dokopy, aby ma pustili a aby som mohla ísť za ňou. Vidieť prvýkrát svoje dieťa po štyroch dňoch s hadičkami a monitorom bolo strašné. Ani jedna mama si to takto nepredstavuje. Od toho momentu som ale bola už konečne s ňou. Aj keď som ju mohla pohladiť iba v inkubátore, bola som pri nej. Elu sme navštevovali denne najbližší mesiac. Nosila som jej svoje mlieko, hladkala ju a keď mi ju prvýkrát dali do rúk, celá som sa triasla. Konečne bola pri mne. Konečne sme boli spolu. Vedela som, že to pomohlo mne, aj jej a dodalo mi to dosť síl na ďalšie týždne. Po mesiaci som dostala izbu v nemocnici a tak sme ďalšie dva týždne už boli spolu. Síce nebola so mnou na izbe, ale videla som ju častejšie. Keďže už nebola v inkubátore, mohla som ju konečne držať a prebaľovať. Po šiestich týždňoch nás pustili domov. Konečne sme rodina a sme doma. Mlieko som si odsávala ešte sedem mesiacov, takže môj deň bol o tom, že som si odsávala mlieko, kŕmila, cvičila Vojtovku a zase dookola. Niekedy som musela odsávať aj dve hodiny, len aby mala dosť na ďalšiu dávku kŕmenia. Bolo mi jedno, či to bolo v noci alebo cez deň. Ale stálo to za to. Predsa robila som to pre ňu. Prvý rok ste viac sledovaní u lekárov a aj keď veľa ľudí nadáva na naše zdravotníctvo, ja som za ten rok stretla veľa profesionálnych ľudí, ktorí nám pomohli. V Galante im vďačím za to, že nás obe zachránili, v Trnave sa o Elu postarali skvelí lekári a naša fyzioterapeutka nám bola oporou celý rok. Ale hlavne rodina a naši kamaráti tu boli a sú pre nás. Dnes má Ela 18 mesiacov, pomaly už váži 11 kíl a meria 85 cm. Je nezastaviteľná. Musí byť všade a všetko robiť :-) Behá hore-dole a ústa sa jej nezastavia. Keď dnes niekomu nepovieme, že je predčasne narodená, ani by si to nevšimol. Milé mamičky predčasniatok, vaše deti sú obrovskí bojovníci. Sama som to videla a vidím na Ele. Viem, že to stojí veľa fyzických aj psychických síl, ale zvládnete to. Každý samostatný nádych, jedenie bez hadičiek, každý pokrok, ktoré vaše detičky urobia, budete prežívať možno viac ako mamičky donosených detí. Veľmi vám držím palce a prajem vám to najdôležitejšie - zdravie. Ďakujem vám, že pomáhate milý malíček :-)

Viktória, 35. týždeň, 1750 g, 40 cm

Milá Filoménka, je 19. september 2018. Dnes má náš parlament 170 rokov a poslanci si to pripomenú hymnou. Britské ostrovy postihne silná búrka a zomrú dvaja ľudia. Americký prezident Donald Trump – nie veľmi podarený chlapík - odporučí Španielsku, aby si postavilo obrovský múr, ktorý bude „chrániť“ Európu pred migrantmi. Náš omnoho podarenejší prezident Andrej Kiska vymenuje 34 profesorov. Začne sa výstavba plynovodu, ktorý spojí Slovensko a Poľsko. Sociálna poisťovňa oznámi, že maximálna materská stúpne v roku 2019 na 1400 EUR. No pre mňa a našu rodinu je najdôležitejšia udalosť, ktorá sa nedostane do večerných správ. Narodíš sa a oddnes už niečo bude inak. Je streda, 19.9.2018 približne osem hodín ráno. Ležím na operačnom stole, kde moje brucho už po druhý krát rozrežú na cimpr-campr aby z neho vybrali to najkrajšie, čo sa v tele môže nachádzať. Trasiem sa. Neviem či viac od zimy, oxytocínu, alebo od strachu, či budeš po narodení dýchať. Veľakrát som si ťa predstavovala bezbrannú s hadičkami, ktoré z teba trčia a pomáhajú ti prežiť. Narodíš sa totiž predčasne a nevieme, ako sa budeš mať. Nevie to nikto, cítiť to na nervozite lekárov, ktorí ma operujú. Ide to našťastie veľmi rýchlo, spinálka do chrbta, aby som necítila bolesť, ktorú mimochodom aj tak prvé minúty cítim, skalpel, odsávanie a zrazu k operačnému stolu pribieha doktorka Darina Chovancová aj s prikrývkou v rukách. Zľaknem sa že si už na svete, ale nedýchaš. Ale v tom spustíš. Na to, že dýchaš iba prvé sekundy v živote vieš plakať veľmi presvedčivo a teda musím povedať, že ti to aj zostalo. „Aká je vlasatá!“ zakričí doktorka a napätie na sále zrazu povolí. Pred chvíľou sme nevedeli či budeš žiť, a my sa teraz bavíme o vlasoch....to je dobré znamenie. Verím, že mi ťa aspoň ukážu, ale doktorka s tebou odchádza zo sály. Zosmutniem, budem si musieť počkať do zajtra....v tom sa doktorka s tebou na rukách na sálu vráti, išla si len pre deku. Stane sa niečo úžasné, na čo budem spomínať celý život. Priloží ťa na moju hruď. Si teplučká, voňavá, moja...neviem, či si aj pekná, ale je mi to úplne jedno. Zaujíma ma, či tvoja pokožka zažína ružovieť. „Áno dýcha, nebojte sa. Apgar má vysoké,“ hovorí doktorka Chovancová, superstar medzi neonatológmi na Slovensku. “Ahoj miláčik,“ zmôžem sa na prvé slová a tie sa zo mňa sypú celý čas, čo sme spolu. Veľa si z nich nepamätám, iba to, že som ti rozprávala, ako si so svojim ockom budeš opekať v lese slaninu, rehotala sa na tom celá sála. Je mi s tebou príjemne. Prestávam sa klepať a konečne mi začne byť vďaka tebe teplo. A ja ti dávam to svoje. Zvládla si to, miláčik. Pokojne si na mne ležíš, občas kýchneš, občas zaplačeš ale celý čas intenzívne počúvaš tie moje nezmysly. Tampón, pinzeta, odsávaj... pól hodinu som vďaka tebe ani nevnímala operáciu, ktorá inak nebola vôbec príjemná. Pre sálou už čaká tvoj ocko. Keď ťa zabalia do perinky, môže si ťa chvíľu popestovať. Cez okienko medzi sálou a predsálím si posielame pusy a úsmevy. Zvládli sme to. Sme štyria. Potom cestuješ do inkubátora a naštvaná doktorka z ÁRA musí utierať snímače EKG, ktoré som mala nalepené počas operácie na hrudi a ktoré si zašpinila. Dosť pritom šomre, ale ja sa usmievam. Na nemocničnú izbu za mnou prichádza tvoj otec a ukazuje mi tvoje prvé pózovačky z inkubátora. Si vraj úplne v pohode, len ti trochu klesá cukor, kvôli mojej cukrovke. Namiesto mašličkovej čelenky zdobí tvoju hlavu infúzia, ale všetko ostatné je v poriadku a zvládaš to výborne. „Ďakujem ti za ňu,“ hovorím tvojmu otcovi. Podíde ku mne a hovorí, že to on ďakuje mne. A ďakujem aj tebe dievčatko, že si tak bojovala. Mala si čo robiť od začiatku tehotenstva, nebola som pre teba ten najlepší inkubátor, ale predrala si sa aj cez tie najväčšie riziká a najhoršie prognózy. Si niečím zvláštna. Výnimočná. A dosť bolo Filomény! Si Viktória. Naše víťazné bábätko. Viktória 1750 g, 40 cm

Zbierka na pomoc predčasne narodeným deťom bola úspešná

V októbri 2019 sa šesť najpočúvanejších slovenských rádií spojilo, aby pomohli. Projektom Najkrajší hlas v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk a našim občianskym združením malíček pomoholi najkrehkejším z nás – predčasniatkam, pre ktoré je hlas ich mamy tým najkrajším hlasom. Cieľom projektu bolo zakúpenie 40 vyhrievaných matracov, ktoré umožnia skrátenie pobytu v inkubátore deťom vo všetkých kútoch Slovenska. Pre dieťatko je v tomto období mimoriadne dôležitá prítomnosť matky, jej hlas mu dodáva pocit istoty a bezpečia, cez zvuk inkubátora ho však nemôže plnohodnotne vnímať. Rovnako sú obmedzené aj starostlivé dotyky, či mamine nežné pohľady. „Postieľky s vyhrievaným matracom jednoznačne skrátia najmenším nezrelým deťom, s váhou od 400g do 1000g, pobyt v inkubátore až o niekoľko týždňov. Ľahko nezrelé deti sa pobytu v inkubátore vďaka vyhrievaným matracom, s automaticky regulovanou teplotou, dokonca často vyhnú a umožnia im kontakt s matkou už od prvých chvíľ,“ uvietla pre média naša štatutárna zástupkyňa Ľubka Kaiserová. Dobrá vec sa podarila a vyzbieralo sa neuveriteľných 69 tisíc eur. Ešte koncom roka 2019 sa podarilo odovzdať prvých 10 výhrevných postieľok do nemocníc v Prešove a Košiciach. Ďalších 30 postieľok je vo výrobe a veríme, že v priebehu marca 2020 ich budeme môcť spoločne s moderátormi zapojených rádií odovzdať aj v ostatných štyroch nemocniciach (Banskej Bystrici, Bratislave, Martine a Nových Zámkoch) Aj touto cestou by sme chceli z celého srdca poďakovať všetkým, ktorý sa do zbierky zapojili a prispeli na dobrú vec.

Do perinatologických centier prichádzajú nové plienky špeciálne vyvinuté pre tých najmenších

Keď sa vytúžené bábätko narodí predčasne, každý deň je boj. Rodičia predčasniatok dostanú prirodzený strach - zvládneme to? Bude zdravé? V tejto ťažkej situácii je každá pomoc vítaná. Predčasne narodeným deťom sa rozhodla pomôcť značka Pampers v exkluzívnej spolupráci s dm drogerie markt, ktorá spolu s našim občianskym združením malíček predstavuje špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká, ktoré daruje všetkým perinatologickým centrám na Slovensku. Pokroky v zdravotníctve umožňujú prežitie stále menších a skôr narodených detí, čo vytvára potrebu menších plienok pre predčasne narodené bábätká, ktoré by vyhovovali ich jedinečným potrebám. „To je hlavný dôvod, prečo sme s pomocou zdravotných sestier z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti vyvinuli plienky Pampers Preemie Protection,“ povedal Ing. Zdeněk Řiháček, Country manager spoločnosti Procter & Gamble pre ČR/SR, pod ktorú značka Pampers patrí. Dodáva: „Som rád, že značka Pampers daruje plienky pre najmenšie bábätká všetkým šiestim perinatologickým centrám na Slovensku až na celý rok. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.“ Počet predčasných pôrodov, teda pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, každoročne stúpa. Aktuálne sa na Slovensku narodí predčasne každé jedenáste dieťa. Vďaka tímu lekárov, sestričiek a neziskovým organizáciám ako OZ malíček, sa týmto detičkám darí vyrovnať sa svojim rovesníkom. „Chceme, aby každé predčasne narodené dieťa aj s jeho rodinou malo v zdravotníckom zariadení maximálnu podporu, pohodlie a kvalitnú starostlivosť. Som presvedčená, že dar od značky Pampers k tomu určite prispeje a zároveň uľahčí prácu zdravotným sestrám,“ povedala Mgr. Ľubica Kaiserová, prezidentka OZ malíček. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom dlhodobé zdravotné problémy sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov. V celej Európe predčasne narodené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov ich počet na Slovensku vzrástol takmer o tretinu. „Mnohým predčasným pôrodom nedokážeme predísť. Budúce mamičky sú dnes staršie ako v minulosti, často majú závažné komplikácie, ktoré vedú k predčasnému pôrodu, lebo ohrozujú zdravie matky a aj ešte nenarodených detí. Medzi rizikové faktory predčasného pôrodu patrí aj fyzická a psychická nepohoda budúcej mamičky, obezita, cukrovka, či infekcia,“ upozorňuje doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB, z Perinatologického centra Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, UNB. Práca s predčasne narodenými deťmi je náročná a zároveň krásna. Svoje o tom vie aj sestrička Mária Vreštiaková, ktorá si spomína, aké to bolo, kým v nemocnici nemali špeciálne plienky. „Používali sme dámske vložky na inkontinenciu, alebo sme na polovicu strihali väčšie jednorazové plienky a uväzovali ich obväzom okolo pása dieťatka. Bolo to veľmi nepraktické. Na nových plienkach Pampers, špeciálne určených pre predčasniatka, oceňujem hlavne to, že bábätkám padnú ako uliate, majú vysokú savosť a ich tiché suché zipsy nie sú pre bábätko rušivé.“ Predčasniatka dlhodobo podporuje aj známa slovenská mamička troch detí Kristína Tormová, a spomína na prvé chvíle s jej predčasne narodenými dvojičkami. „My, mamy predčasniatok, máme trochu posunuté hranice. Po tom, čo sme si zažili šialený strach o naše deti, stretávali sme ich len s rôznymi hadičkami v tele a cez steny inkubátorov, uvedomujeme si asi viac krehkosť celého "mamovania". Spätne som však veľmi vďačná za všetko, čo sme si preskákali a je fantastické vedieť, že naše malé dcéry sú veľké bojovníčky. Ďakujem všetkým zázračným šikovníkom na Antolskej, z ktorých sú už dnes naši kamaráti. A držíme palce všetkým predčasniatkam!“ Teraz môže predčasniatkam pomôcť každý, a to nákupom produktov Pampers v dm drogerie markt. „Podpora najväčších bojovníkov je pre našu spoločnosť výnimočná. Chceme tým celospoločensky upozorniť na túto problematiku, ktorá je nielen na Slovensku čím ďalej, tým aktuálnejšia. Verím, že aj my svojou troškou prispejeme k spokojnosti bábätiek a ich rodín v nemocniciach na Slovensku,“ povedala Janka Poláčková, prokuristka spoločnosti dm drogerie markt. Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy! Každým nákupom produktov Pampers v dm drogerie markt v období od 1.2.2020 do 31.3.2020 pomôžete pokryť náklad na darovanie 1 plienočky Pampers Preemie Protection pre predčasniatka na Slovensku.

Preventívne opatrenia a závažné príznaky hroziaceho predčasného pôrodu.

Nepodceňujte pravidelné prehliadky Najdôležitejším preventívnym opatrením predčasného pôrodu sú pravidelné tehotenské prehliadky. Pri zistení, že hrozí predčasný pôrod, musí takto ohrozená žena zvyčajne ležať až do termínu pôrodu. Ak sú príznaky len mierne, lekári vám naordinujú pokojový režim a podávanie magnézia. Myslite však na to, že lekárske úkony, ktoré vám sú ordinované, predlžujú vaše tehotenstvo a každý deň je mimoriadne dôležitý. Niekedy je hospitalizácia aj dlhodobejšia, trvá niekoľko týždňov, v niektorých prípadoch aj niekoľko mesiacov. Ruky máte dopichané infúziami, telo „unavené“ od ležania, cnie sa vám za domovom, blízkymi – sú to prirodzené pocity, no vy musíte v sebe nájsť silu bojovať o každý deň na viac, dávajte si stále nové ciele, počítajte dni, ktoré je vaše bábätko v brušku. Aj napriek voľou neovládateľným myšlienkam, skracujte si tento čas čítaním, pozeraním myseľ-nezaťažujúcich filmov a seriálov, či písaním denníka. Bolesti, krvácanie či odtok plodovej vody - vyhľadajte lekára! Medzi závažné príznaky predčasného pôrodu patrí tlak a bolesti v podbrušku, ktoré môžu byť trvalé, alebo sa pravidelne opakovať, bolesti v krížoch, krvácanie či výtok z pošvy. Ak odtečie plodová voda, nie je možné už predčasnému pôrodu zabrániť. Žena, u ktorej sa objavia tieto príznaky predčasného pôrodu, by mala byť dôkladne vyšetrená - dôležitý je rýchly odchod do nemocnice, prípadne privolanie rýchlej záchrannej pomoci. Vaginálnym vyšetrením lekár zistí, či nie je už vaginálny nález tak pokročilý, že sa predčasnému pôrodu nedá zabrániť. Zvykne sa merať dĺžka maternicového hrdla a môže nasledovať CTG (kardiotokogram) vyšetrenie. CTG zaznamenáva okrem srdečnej aktivity plodu aj maternicovú aktivitu ženy. Medzi ďalšie vyšetrenia patrí výter z pošvy pre zistenie prípadnej infekcie. Ak sú príznaky predčasného pôrodu intenzívne, ak sa krčok skracuje, začínate sa otvárať, či máte bolesti, v nemocnici vám budú vnútrožilovo podávať tokolytiká. Sú to lieky, ktoré oslabujú sťahy maternice. Ak je predčasný pôrod neodvratný, lekári musia pripraviť bábätko na život mimo maternice. Ak ste medzi 24. a 34. týždňom tehotenstva, musia vám podať hormóny (kortikoidy) na vyzretie pľúc dieťatka. Lieky stimulujú tvorbu surfaktantu, ktorý sa vyvíja v posledných týždňoch tehotenstva. Je to tekutina, ktorej úlohou je čistiť dýchacie cesty a brániť spľasnutiu pľúcnych mechúrikov pri výdychu. Strach, neistota, obavy Hroziaci predčasný pôrod je stresujúcim faktorom pre mamu, otca a niekedy aj ďalšiu rodinu. Mamičky žialia za nenaplnenou tehotnosťou. Nie sú ešte pripravené starať sa o dieťa. Milá mamička, pravdepodobne ste zažívali, alebo možno ešte zažívate tieto pocity. Zatiaľ, čo vy prežívate žiaľ a strach o život a zdravie dieťatka ohrozeného predčasným pôrodom, otecko dieťatka môže mať pocit bezmocnosti, lebo nedokáže ochrániť svoju rodinu a nevie ako pomôcť. Po fáze zármutku, nastupuje fáza hnevu - pýtate sa prečo ja, prečo moje dieťa, prečo musím ležať, prečo sa všetko skomplikovalo? Kto je vinný? Som to ja? Lekár? Manžel? Je to trest za niečo? Milá mamička, aby ste mohli ísť ďalej a byť nápomocná svojmu dieťatku, musíte čo najskôr pochopiť a akceptovať danú realitu. Váš strach o udržanie dieťatka v brušku, sa teraz zmenil na strach o jeho život a zdravie. Situácia je však taká, aká je a musíte sa jej prispôsobiť. Neobávajte sa pýtať lekárov, čo máte robiť, nie ste jediná mamička, ktorú postihol hroziaci predčasný pôrod. Dodržiavajte pokyny lekárov Mamičky majú obavy o svoje deti aj pred ich narodením. Aj vy môžete pomôcť svojmu ešte nenarodenému dieťatku tým, že budete dodržiavať pokyny lekárov, budete ležať, dodržiavať vyváženú diétu a myslieť na to, aby sa vám čím skôr rozbehla mliekotvorba.

Prečo musím rodiť v inej nemocnici? Čo je to serkláž? Odpovede aj na tieto otázky sa dozviete v článku.

Prinášame vám najčastejšie otázky mamičiek, ktoré zažili hroziaci predčasný pôrod. Na otázky odpovedali Doc.MUDr. Darina Chovancová, prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UN Bratislava a Doc.MUDr. Katarína Maťašová, primárka Neonatologickej kliniky UN v Martine. Počet predčasných pôrodov, teda pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, každoročne stúpa. Aktuálne sa na Slovensku narodí predčasne každé jedenáste dieťa. Čím sa to dá vysvetliť? Príčin predčasných pôrodov je viacero. Populácia našich mamičiek starne. Vek ženy, kedy sa rozhodne byť matkou, sa z mnohých dôvodov posúva k tridsiatke, ale máme aj čoraz viac tehotných vo veku nad 35rokov, čím sa riziko zdravotných komplikácií u matky zvyšuje a často je nutné graviditu ukončiť predčasne z dôvodov ohrozenia zdravia matky. V súčasnosti máme aj veľa žien so závažnými ochoreniami (cukrovka, vysoký krvný tlak, onkologické, autoimunitné, hematologické ochorenia a pod.), ktoré sa odvážia napriek tomu otehotnieť, pričom mnohé z týchto diagnóz sú dôvodom predčasného pôrodu. Zvyšuje sa aj počet detí po asistovanej reprodukcii , kde klinický stav bábätiek v maternici často závisí od ich počtu. Nezanedbateľnými rizikami predčasného pôrodu sú gynekologické komplikácie- predchádzajúce potraty, zákroky na maternici, infekcie, životný štýl, obezita, rizikové správanie a podobne. (D.Ch.) Nedá sa nárastu počtu predčasných pôrodov predísť? K predčasnému pôrodu vedie množstvo faktorov, preto je dôraz kladený na prevenciu. Väčšinu z uvedených rizikových faktorov nie je možné eliminovať, preto by sme mali s tehotnými o rizikách predčasného pôrodu hovoriť. V susednom Česku sa na výraznom znížení predčasných pôrodov podieľalo opatrenie, ktorým sa pri umelom oplodnení prenáša do maternice len 1 embryo (tzv. single embryo transfer). (D.Ch.) V porovnaní s okolitými štátmi sme v týchto štatistikách na tom lepšie, horšie alebo porovnateľne? V súčasnosti celosvetové štatistiky evidujú „epidémiu“ predčasne narodených detí - vo svete sa každoročne narodí predčasne 15 miliónov detí, z toho v Európe je to 500 000 detí, na Slovensku okolo 4500detí. Skvalitnením starostlivosti o tehotnú a jej dieťa sa nielen zvyšuje počet prežívajúcich predčasne narodených detí, ale zlepšuje sa aj ich prognóza. (D.Ch.) Hrozí predčasný pôrod len rizikovému tehotenstvu? Predčasný pôrod, sa žiaľ, môže vyskytnúť aj v tehotenstve, ktoré spočiatku prebiehalo bez problémov. (K.M.) Aké sú faktory, ktoré najviac ovplyvňujú predčasný pôrod a dá sa mu nejak predísť? Príčiny, ktoré vedú k predčasnému pôrodu môžu súvisieť s ochorením matky, na ktoré sa liečila ešte pred tehotnosťou (napríklad vysoký krvný tlak). Ďalšou skupinou príčin sú ochorenia alebo komplikácie, ktoré súvisia s tehotenstvom a ohrozujú matku aj dieťa (napríklad preeklampsia alebo predčasné odlučovanie placenty), alebo môže ísť o komplikácie zo strany dieťaťa, pre ktoré je nevyhnutné ukončiť tehotnosť predčasne. Za vysoké percento predčasných pôrodov je zodpovedná infekcia, ktorú najčastejšie vyvolávajú baktérie osídľujúce pôrodné cesty. Baktérie môžu spôsobiť zápal plodových obalov, prestúpiť do plodovej vody a vyvolať celkovú zápalovú reakciu u dieťaťa v maternici. Následkom býva predčasné odtečenie plodovej vody, spontánny začiatok pôrodnej činnosti a narodenie nezrelého dieťaťa. (K.M.) Na čo by sa mali nastávajúci rodičia určite pripraviť, a to nie len počas pôrodu, ale aj po ňom? Predčasný pôrod predstavuje pre celú rodinu veľmi ťažkú situáciu. V prvom rade zvyčajne býva nečakaným prekvapením a namiesto radosti z narodenia dieťaťa prináša pocity strachu, úzkosti a beznádeje. Namiesto očakávaného zdravého dieťatka majú rodičia totiž často „drobčeka ktorý sa zmestí do dlane“ a ktorý potrebuje pomoc aj pri takých „bežných“ činnostiach, ako je napríklad dýchanie. Rodičia by sa teda mali vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti. Hoci to bude ťažké a môžu sa vyskytnúť rôzne komplikácie, ktorých počet býva nepriamo úmerný dĺžke tehotenstva, mali by byť pre dieťa stále pozitívnou oporou. Budú ich čakať dni a týždne neistoty. Rodičia by mali považovať personál, ktorý sa stará o dieťa za partnerov, ktorí im v ťažkej situácii pomáhajú a hlavne by nemali strácať nádej. (K.M.) Aká je hranica životaschopnosti dieťatka? Na Slovensku je stanovená hranica životaschopnosti na ukončených 24 týždňov tehotnosti. Uvedená hranica bola stanovená odbornou spoločnosťou pred viacerými rokmi na základe výsledkov dlhodobej prognózy týchto extrémne nezrelých detí. Naším cieľom nie je len veľmi nezrelé dieťa zachrániť, aby prežilo. Našou snahou je dosiahnuť, aby takéto dieťa mohlo ďalej žiť normálny, plnohodnotný život bez obmedzení a ťažkých zdravotných následkov. Úroveň poznania lekárskej vedy, ošetrovateľstva i technického pokroku odvtedy pokročili a umožňujú dosahovať lepšie výsledky starostlivosti o extrémne nezrelých. Preto, podľa môjho názoru, pomaly prichádza čas na prehodnotenie spomenutej 24-týždňovej hranice. Napriek tomu sú už v súčasnosti pracoviská (napríklad v Univerzitnej nemocnici v Martine), kde táto hranica neplatí a starostlivosť sa poskytuje aj deťom mladším – narodeným v 23. týždni. V tomto našom úsilí nám veľmi pomáha úzka spolupráca s neonatologickým pracoviskom pána profesora Plavku v Prahe, ktoré patrí v tejto oblasti do svetovej TOP-kategógie. (K.M.) Zachraňujete novorodencov aj pod hranicou 24. týždňa? Starostlivosť o detičky mladšie ako 24 týždňov, často s hmotnosťou menej ako 500 g, predstavuje mnohokrát aj etický problém. Ide o deti, ktoré sú veľmi rizikové a dá sa u nich predpokladať vznik širokého spektra komplikácií aj trvalých následkov. V takejto situácii je preto nevyhnutná otvorená komunikácia s rodičmi skôr, ako sa dieťa narodí. Vždy berieme do úvahy ich názor a želanie. Dôležitá je tiež príprava dieťaťa pred narodením – predovšetkým podaním kortikoidov matke, pretože majú preukázateľnej pozitívny vplyv na zdravotný stav dieťaťa. Nemenej dôležité je správne načasovanie a manažment pôrodu tak, aby dieťa dostalo čo najväčšiu šancu. Vzhľadom na to, že starostlivosť o extrémne nezrelých novorodencov je náročná na personál aj prístrojové vybavenie, poskytuje sa len v špecializovaných centrách, pričom je dôležité, aby sa dieťa v centre narodilo. Ak sa narodí v inej nemocnici, je nutné ho do centra previezť sanitkou v transportnom inkubátore. Aj pri maximálnej snahe o šetrný transport, nutnosť prevozu extrémne nezrelého dieťaťa po narodení významne zvyšuje riziko vzniku komplikácií. (K.M.) Prečo sa "injekcie na pľúcka" nedajú aplikovať preventívne? Každý liek má svoje žiadúce aj nežiadúce účinky, preto sa nemôže podávať preventívne ale len práve v danom čase, kedy má pomôcť. Prečo je niektorým ženám odporučené rodiť v inej nemocnici? Predčasne narodené deti potrebujú mimoriadnu pomoc, aby mohli prežiť mimo ochrany maternice svojej matky. Také dieťatko môže zostať na novorodeneckom oddelení alebo môže byť umiestnené na špecializované pracovisko vyššieho stupňa. Najvyšším špecializovaným pracoviskom je jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti (JVSN) v perinatologickom centre, nižšou úrovňou je jednotka resuscitačnej starostlivosti novorodencov (JRSN) alebo jednotka intenzívnej starostlivosti novorodencov (JIS). Tieto pracoviská sú vybavené tak, aby vášmu dieťatku poskytli tú najlepšiu starostlivosť, ktorú v tomto čase potrebuje. Preto, ak vám hrozí predčasný pôrod, váš lekár vám môže odporučiť pôrod v nemocnici podľa vášho stavu. Vysokošpecializovaných perinatologických centier máme na Slovensku šesť: Neonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava Klinika neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky Perinatologické centrum – oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov Čo je serkláž? Ak sa stane, že lekár v ambulancii pri pravidelnej návšteve prenatálnej poradne zistí pri gynekologickom vyšetrení, že krčok maternice je pootvorený a vy neudávate pocity tvrdnutia bruška alebo kontrakcie, odporučí vám možno začiatkom druhého trimestra zákrok nazvaný „cerclage“ (serkláž). V nemocnici vám urobia špeciálny steh na krčku maternice, aby sa zabránilo jeho predčasnému otváraniu. Steh vám odstránia dva týždne pred predpokladaným termínom pôrodu. Dnes pri pokrokoch medicíny sa však serkláž robí naozaj už len výnimočne.

Viktória a Rebeka, 31. týždeň, 1670 g a 1620 g

Snáď každá žena túži po bábätku a ani ja som nebola výnimkou. Veľký šok nastal, keď nám doktor oznámil, že čakám dvojičky :-) V tom momente ma vypísal na rizikové tehotenstvo, ktoré so sebou prinášalo aj pár menej príjemných chvíľ a veľké množstvo návštev u lekárov a dokonca aj jednu hospitalizáciu v 26tt, ale nakoniec bolo všetko v poriadku. Bola som pripravená, že sa dievčatá vypýtajú na svet skôr, ale nie až tak skoro (31tt + 4). Jednu noc mi začala odtekať plodová voda a ja som vedela, že toto sa už len tak nezastaví, tak sme vyrazili do nemocnice, kde som dostala 4 dávky kortikoidov na urýchlenie vývoja pľúc detičiek a potom prišli na svet – Viktória (1670 g) a Rebeka (1620 g). Keďže som bola v celkovej anestéze, dievčatá som videla až o 12 hodín. Mala som zmiešané pocity, zobudila som sa na izbe medzi ďalšími 2 mamičkami, ktoré mali svoje detičky pri sebe, ale ja nie. Dostala som fotky, že sa mi narodili 2 veľké bojovníčky a že si mám skúšať vytlačiť trošku kolostra, čo sa mi vôbec nedarilo. Mala som pocit, akoby telo ešte nebolo na to všetko pripravené. Do toho všetky tie emócie, vidieť detičky s hadičkami, na prístrojoch, bezbranné a tak odhodlané bojovať. Miestami som stále neverila tomu, že už sú na svete. Trávila som s nimi čo najviac času, ale keďže som dostala vysoký zápal v tele, musela som aj oddychovať. Detičky boli najprv na Jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov (JVSN), kde Rebeke pomáhal dva dni prístroj na podporu dýchania a Viktóriu viac „potrápila“ žltačka, ale všetko to zvládli a po 6 dňoch boli premiestnené na oddelenie Jednotky intenzívnej starostlivosti o novorodencov (JISN), kde sme ich už mohli držať v náručí a klokankovať, čo bolo úžasné, konečne si pritisnúť na hruď „plody našej lásky“. Personál, ktorý sa staral o naše dievčatá bol naozaj úžasný, boli nám oporou, veľkou pomocou a najmä našimi „predĺženými rukami“, ktoré tu boli pre naše deti celý ten čas, čo sme s nimi nemohli byť my. Detičky strávili v nemocnici pre nás dlhých 38 dní, ale bolo to nevyhnutné pre ich zdravie. Nikdy by som si nepomyslela, aké môže byť materstvo náročné. Prvý polrok bol pre nás ako rodičov veľmi vyčerpávajúci, ale ako dievčatá rástli, prišlo mi všetko také automatické a teraz, keď začínajú chodiť a džavocú medzi sebou, veľa sa smejú, ale ako všetci súrodenci, robia si aj zle, je tento náš dom zrazu taký plný a veselý :-) Koľkokrát len tak prídu ku nám a objímu nás a vtedy vieme, že sme to naozaj robili správne a že sme to zvládli, aj keď sa nám to spočiatku zdalo byť nepredstaviteľné. Každý večer ďakujem Bohu, že máme tieto naše dve princezničky, že sú zdravé a šíria radosť všade tam, kam prídeme. Môj odkaz pre rodičov predčasniatok a hlavne tých viacpočetných :-) - Zvládnete to! Práve vy ste boli vybraní, pretože vy zvládnete dve alebo aj tri deti naraz. Bude vás to stáť naozaj veľa síl, energie a prebdených nocí, ale skutočne to všetko stojí za to. Odhoďte strach a obavy, nechajte plynúť lásku z každej bunky vášho tela pre tie vaše pokladíky, čo držíte v rukách, oni to cítia a neskôr vám to opätujú tou najväčšou odmenou – smiechom, objatím a ich radosťou.

Čo je to vlastne predčasný pôrod? Od ktorého týždňa je možné dieťa zachrániť?

Doktor vám na poslednej poradni naznačil, že máte zvýšené riziko predčasného pôrodu a vy máte v sebe množstvo nezodpovedaných otázok? Nemajte strach, nič nemusí byť ešte rozhodnuté. Poďme sa na to pozrieť spoločne, pekne poporiadku. Na začiatok si vysvetlíme, čo to ten predčasný pôrod vlastne je. Tehotenstvo zvyčajne trvá 40 týždňov plus-mínus dva týždne. Čiže ak sa dieťa narodí v 38 - 42. týždni tehotenstva, jedná sa o normálny termín pôrodu. O predčasnom pôrode hovoríme, ak sa dieťatko narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva. Takže tehotenstvo je o niekoľko týždňov skrátené - hovoríme, že bolo ukončené predčasne. O štyri týždne, šesť, či dvanásť - o koľko môže byť také tehotenstvo kratšie, aby bolo bábätko ešte v poriadku? Pôrodom bábätko prerušilo svoj vnútromaternicový vývin a prišlo na svet skôr - hovoríme, že je ešte nezrelé alebo nedonosené. Čím dlhší čas v brušku strávilo, tým budú jeho vyhliadky na ďalší život nádejnejšie. Napríklad nie je pravdou, že je "lepšie" narodiť sa v siedmom mesiaci ako v ôsmom, to je len mýtus. Každý jeden deň strávený v brušku je k dobru bábätka. Majte však na mysli, že aj týždne sú len čísla a záleží aj od Vášho dieťatka, aké silné bude a ako sa dokáže popasovať so svojim skorým príchodom na tento svet. Je mnoho prípadov, kedy predčasne narodené deti v nižšom týždni, mali lepšie prognózy, ako detičky narodené vo vyššom gestačnom týždni, ale s viacerými komplikáciami. Záleží prípad od prípadu. V súčasnosti sa ako spodná hranica prežitia zvykne uvádzať 24. týždeň tehotenstva. Avšak už sa neraz stalo aj u nás na Slovensku, že boli zachránené aj menšie detičky. Prognóza predčasniatok narodených okolo 22.-24. týždňa tehotenstva je stále neistá, ale vďaka súčasnému stavu medicíny stúpajú počty detí prežívajúce aj v týchto týždňoch tehotenstva. Pre porovnanie ešte pred 20. rokmi sa za životaschopné považovali len deti s hmotnosťou nad jeden kilogram a dnes sa táto hranica posunula až na spomínaných 500g. Čím skôr a čím s menšou hmotnosťou sa dieťatko narodí, tým je starostlivosť o predčasne narodené bábätko náročnejšia. Zrelosť dieťaťa sa delí podľa dosiahnutého gestačného týždňa na: extrémna nezrelosť: pod 28. týždeň tehotenstva ťažká nezrelosť: 28. - 30 týždeň tehotenstva stredná nezrelosť: 31. - 33. týždeň tehotenstva ľahká nezrelosť: 34. - 36. týždeň tehotenstva Delenie predčasne narodených detí podľa pôrodnej hmotnosti: pod 2500 g: novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1500 g: novorodenci s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g: novorodenci s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou Aj napriek tomu, že diagnostické a terapeutické možnosti sa zlepšujú, k predčasným pôrodom dochádza stále častejšie. Každé jedenáste dieťa príde na svet nedonosené. Dôvodom narastajúceho počtu predčasných pôrodov je okrem iného aj narastajúci počet detí narodených po umelom oplodnení, počet viacpočetných pôrodov (čo taktiež súvisí s umelým oplodnením) a taktiež zvyšujúci sa vek matiek. Za posledných 20 rokov sa však šance predčasne narodených deti na prežitie zdvojnásobili.

Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú veľmi rôznorodé.

Prvá otázka, ktorú si mnohí rodičia položia pri predčasnom pôrode je, prečo sa to týka práve ich. Niekedy poznáme presne definovanú príčinu, avšak často býva príčina nejasná. Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú veľmi rôznorodé. Môžu súvisieť s ochorením matky, s ochorením dieťatka, alebo môžu súvisieť aj s vonkajšími príčinami. Rizikové skupiny žien: vek budúcej mamičky nižší ako 16 rokov a vyšší ako 40 rokov stavba tela ženy (výška, hmotnosť): ženy s nadmernou hmotnosťou vzhľadom na ich výšku genetické faktory – ak v rodine matka alebo sestra tehotnej ženy porodili predčasne životospráva – tehotné ženy fajčiarky alebo požívajúce nadmerne alkohol či iné drogy tehotné ženy, ktoré neabsolvujú pravidelné prenatálne kontroly ženy so závažným zdravotným ochorením (srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia pľúc, obličiek, žliaz s vnútorným vylučovaním) opakované predčasné pôrody – ak sa predchádzajúce tehotenstvo skončilo predčasným pôrodom, je riziko, že sa predčasný pôrod môže zopakovať dva alebo viac potratov (potraty zvyšujú riziko predčasného pôrodu pri ďalšej gravidite) Komplikácie v priebehu tehotenstva, ktoré zvyšujú riziko predčasného pôrodu: infekcie (najčastejšou príčinou bývajú infekcie močových ciest alebo pôrodných ciest) príčiny zo strany maternice: abnormálny tvar maternice, abnormálne množstvo plodovej vody, myómy ( nezhubné tumory maternice), slabosť krčka maternice (to znamená, že sa začnete predčasne „otvárať“) príčiny zo strany plodu: chorobný vývoj plodu, viacplodová tehotnosť, umelé oplodnenie placentárne príčiny: zlé uloženie placenty, predčasné odlučovanie placenty, nedostatočná činnosť placenty ochorenia matky: cukrovka, obličkové ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšená činnosť štítnej žľazy, epilepsia, anémia Rozpoznaním týchto rizikových faktorov a ich adekvátnou liečbou je možné porodiť dieťatko v čase najbližšom predpokladanému termínu. No tieto faktory sa vyskytujú iba v 40% predčasných pôrodov, v ďalších 60% prípadov je príčina doposiaľ neznáma. Mnoho žien porodí predčasne aj pri normálnom priebehu tehotenstva, kde je predčasný pôrod doslova prekvapením. Avšak aj napriek tejto skutočnosti aj bábätká narodené v 25.týždni tehotenstva môžu vyrásť v normálne a zdravé deti.

Venujte nám svoje 2% a pomôžme spolu najmenším

Každé 11.dieťa sa narodí predčasne. Darujte nám vaše 2% z daní a spoločne pomôžeme zlepšiť podmienky detí a ich rodín po predčasnom pôrode. Predvyplnené tlačivo na 2% za rok 2019 nájdete na nasledujúcom linku. Obrazová galéria pod článkom vám dá presný návod, ako postupovať ak ste fyzická osoba, zamestnanec či právnická osoba. Údaje potrebné na poukázanie 2 % našej organizácii: Obchodné meno (názov): malíček Právna forma: Občianske združenie IČO/SID: 42254141 Sídlo: Krásnohorská 11, 851 07 Bratislava Ďakujeme vám! Aktuálne zmeny v čase koronavírusovej pandémie Prinášame vám nové informácie k podávaniu vyhlásení k 2% z dane, platné kvôli súčasnej epidemiologickej situácii: • Forma poukazovania 2% z dane sa nateraz nemení, zmena nastala iba v termínoch. • 2% z dane môžete darovať do konca druhého kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie (napríklad ak pandémia skončí v júli, vyhlásenie o poukázaní 2% dane treba poslať do 30. 9. 2020) • Zamestnávateľ je povinný vám na vašu žiadosť vystaviť potvrdenie o zaplatení dane najneskôr do 15. dňa druhého kalendárneho mesiaca po skončení pandémie (napríklad ak pandémia skončí v júli, potvrdenie o zaplatení dane je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi do 15. 9. 2020) • Ak však už potvrdenia k poukázaní podielu zaplatenej dane máte, môžete ich poslať na svoj Daňový úrad aj dnes.

Sestry a lekári z perinatologických centier sa opäť aj vďaka nášmu OZ malíček spoločne vzdelávali

Sestry a lekári sa opäť aj vďaka nášmu OZ malíček vzdelávali. Základný kurz Bazálnej stimulácie sa uskutočnil v dňoch 19. - 21. 11. 2019 v Bratislave, pod skvelou taktovkou PhDr.Karolíny Maloň Frídlovej, PhD., riaditeľkou Inštitútu Bazálnej stimulácie. Zúčastnili sa ho spoločne sestry a lekári z perinatologických centier v Bratislave a Nových Zámkov. Opäť sme veľmi radi podporili vzdelávanie a zorganizovali kurz pre ďalšiu skupinu ľudí, ktorí sa spolu s nami nadchli síce pre alternatívne spôsoby liečby, ale nemenej prospešné našim nedonoseným deťom. Nezrelým deťom sa dá pomôcť jednoduchým, nenákladným spôsobom – pomocou bazálnej starostlivosti. Samozrejme, že kvalitný dotyk a pozitívne stimulácie musia vychádzať z vnútra každého človeka okolo dieťaťa. Je fakt, že úroveň poskytovania bazálnej starostlivosti nezáleží na výške vzdelania a počte absolvovaných kurzoch ale od nás samých a na schopnosti byť „ľudský“ či taký, ako by sme chceli, aby boli voči nám tí ostatní. Predčasný pôrod a s tým súvisiace narodenie nezrelého novorodenca prináša nielen mnohé závažné zdravotné komplikácie, ale predstavuje aj omnoho zložitejší komplex problémov, ktorý postihuje okrem matky a jej dieťaťa, aj široké príbuzenstvo, či odbornú verejnosť. Moderná medicína v súčasnosti umožňuje pomocou špičkovej prístrojovej techniky udržať pri živote aj extrémne nezrelých a vážne chorých novorodencov. Mnohé štúdie však ukázali, že pre prognózu dieťaťa nie je dôležitá len špičková zdravotnícka technika, moderné liečebné a diagnostické postupy, ale aj špecifická ošetrovateľská starostlivosť, ktorá rešpektuje vývojové aspekty novorodenca, poskytuje dieťaťu nevyhnutný komfort a zároveň primerane stimuluje jeho mentálny a motorický vývoj. A využívajú pri poskytovaní starostlivosti o novorodencov princípy konceptu bazálnej stimulácie. Princípy bazálnej stimulácie sa v ošetrovateľskej starostlivosti o nezrelé deti uplatňujú pri polohovaní, pri pôsobení dotykových, vestibulárnych, zvukových a svetelných podnetoch, pri masážach a hygiene, ale aj pri kŕmení. Okrem zdravotníkov sú prirodzene do starostlivosti o týchto krehkých pacientov integrovaní rodičia.

Malíček podporuje vzdelávanie zdravotníkov v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti

22.11.2019 Potrebné ako soľ je vzdelávanie zdravotníkov v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti. Medicínska riaditeľka ADELI Medical Center Dr. Adelaida Fábianová prednášala neonatologickým lekárkam, sestrám a fyzioterapeutkám, starajúcim sa o predčasniatka a deti s problémami aj s kŕmením a prehĺtaním. Tie sú príznakmi neurologicky podmienených porúch v oblasti úst a tváre. Pediatri, neonatológovia, logopédi i ORL lekári sa náznakom porúch snažia venovať stále viac pozornosti. Vhodné je však, samozrejme, keď sa o poruchách prehĺtania dozvedá aj široká verejnosť. Mobilizáciu poznania si vyžaduje zvyšujúci sa počet ohrozených detí. Platí tu klasická pravda: skorou intervenciou, stimuláciou a cvičeniami sa dá zabrániť negatívnym javom a ich sekundárnym dopadom ako napr. vyčnievanie a posun jazyka, obmedzená pohyblivosť pier a/alebo jazyka, nesprávne naučený proces prehĺtania, nefyziologické držanie tela a hlavy, opakujúce sa a pretrvávajúce ORL choroby, dýchanie v ústach, nefyziologické určovanie polohy zubov a čeľustí a nepriaznivé nadobudnuté návyky ako sú cmúľanie palca či hryzenie nechtov. Aké sú možné rizikové faktory rozvoja funkčnej orofaciálnej poruchy? Je ich množstvo: od porúch počas embryonálneho obdobia, komplikácie počas pôrodu, príčinou môže byť i predčasný pôrod, vrodený syndróm a poruchy centrálnej nervovej sústavy. Príčinou porúch v oblasti úst a tváre sa však môže stať i nesprávny návyk: už spomínaný nesprávne naučený spôsob prehĺtania alebo napríklad strava z fľaše s príliš veľkým strukom. Kurz sa konal vďaka spolupráci ADELI Medical Center s našim občianskym združením malíček, ktoré združuje rodičov predčasne narodených detí a pomáha im zamerať sa na kroky, vedúce k zdraviu každého „malíčka“.

Na Strednej zdravotníckej škole C.Šimúrkovej sme s pripomenuli Svetový deň predčasne narodených detí

Svetový deň predčasne narodených detí si v malíčku pripomíname rôznymi spôsobmi. Mnoho našich aktivít má ale práve v tomto čase skôr osvetový charakter. Chceme nielen pomáhať rodinám s predčasne narodenými deťmi, ale rovnako aj šíriť povedomie o tejto problematike a vzdelávať. Sme veľmi radi, že už 8. rok sme mohli v spolupracovať so Strednou zdravotníckou školou C.Šimúrkovej v Trenčíne a s Klinikou pediatrie a neonatológie a Gynekologicko-pôrodníckou klinikou Fakultnej nemocnice v Trenčíne na podujatí "Týždeň výchovy k manželstvu a rodičovstvu" s pripomenutím si Svetového dňa predčasne narodených detí, ktoré sa uskutočnilo 18. – 22. novembra 2019 v Trenčíne. Počas týždňa boli žiaci informovaní o problematike prostredníctvom rozhlasových relácií v školskom rozhlase, odborných prednášok a besied s pozvanými odborníkmi z praxe z Pediatricko-neonatologickej kliniky, Gynekologicko–pôrodníckej kliniky a Úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne. Súčasťou zdravotno-výchovných aktivít bolo aj zhotovenie informačnej nástenky pri vstupe do školy. Vyvrcholením organizovaných akcií bolo pripínanie purpurových stužiek, zapálenie purpurových sviečok, rozdávanie letáčikov s problematikou predčasne narodených detí - zameranou hlavne na prevenciu predčasných pôrodov, či organizovanie spoločného stretnutia žiakov, zamestnancov školy s predčasne narodenými deťmi a ich rodičmi. Žiačky školy spolu s garantkou akcie na SZŠ Trenčín RNDr. Jankou Gugovou, koordinátorkou "Výchovy k manželstvu a rodičovstvu" na SZŠ Trenčín PhDr. Margitou Rybánskou, PhD. a zástupkyňou OZ malíček Ivetou Jančokovou navštívili Pediatricko-neonatologickú a Gynekologicko–pôrodnícku kliniku FN v Trenčíne, kde si zapálením purpurových sviečok a pripnutím purpurových stužiek celému zdravotníckemu personálu, mamičkám a budúcim mamičkám spoločne pripomenuli Svetový deň predčasne narodených detí.

Odovzdávanie ocenení osobnostiam, ktoré významne prispeli k starostlivosti o predčasniatka

Už od roku 2012 organizuje naše OZ malíček v spolupráci so svojimi partnermi slávnostný benefičný koncert. Toto podujatie sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. Počas slávnostného večera sú oceňované osobnosti, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety a aj následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenie Purpurové srdce je vyjadrením obdivu a vďaky za obetavú a častokrát nedocenenú pomoc malým bojovníkom a ich rodinám. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Ocenenia sú udelované v nasledujúcich katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhuje OZ malíček spoločne s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje OZ malíček

Slávnostný koncert pri príležitosti Svetového dňa predčasniatok

15.11.2019 V Prešove oslávili Svetový deň predčasne narodených detí slávnostným koncertom, na počesť týchto bojovníkov sa v tento večer zahalili prešovské dominanty do purpurovej farby. Je známou pravdou, že najväčším požehnaním človeka, je mať dieťatko. A najväčším šťastím je držať ho v náručí, vidieť ho vyrastať, tešiť sa z jeho úspechov, pomáhať mu prekonávať väčšie či menšie prekážky, ktoré mu život postaví do cesty. Osud však býva nevyspytateľný a nie každý má túto rodičovskú cestu vystlanú na ružiach. O to viac, ak tomu najcennejšiemu, svojmu bábätku, nemôžeme dopriať štart do života, ako má väčšina detičiek – v náručí mamky, za prítomnosti otecka a so skorým príchodom domov. Namiesto toho zažívajú tieto detičky pohľady a dotyky cez sklá inkubátorov, nekonečné dni a noci strávené v boji o svoj život a zdravie, v neistote. V komornej atmosfére priestorov Kostola sv. Jozefa v Prešove (Františkáni), v znamení spolupatričnosti, porozumenia, lásky a takýchto obdobných osudov, sa stretli rodiny predčasne narodených detí, ich priatelia, kolektív lekárov a zdravotníkov, dobrovoľníkov, ktorí celoročne pomáhajú rôznymi aktivitami a skutkami na podporu týchto rodín, aby spoločne takouto formou oslávili Svetový deň predčasne narodených detí. Ten každoročne pripadá na 17. novembra. Takouto oslavou milovaných detičiek, ktoré sa na tento svet vypýtali skôr, si hostia koncertu pripomenuli, že títo malí bojovníci to síce majú o čosi iné, ako donosení novorodenci, no napriek ich skorému príchodu a možno aj problémom, ktoré sa stali súčasťou ich životov, je ich najväčším šťastím to, že sú milované. Slávnostný koncert pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí v Prešove bol šiestym v poradí. Počas uplynulých rokov sa už stal peknou kultúrnou tradíciou a pevným bodom v kalendári prešovských podujatí. V tento večer nechýbalo ani zažatie dominánt Prešova – Vodárenskej veže a národnej kultúrnej pamiatky, historickej budovy prešovskej radnice na purpurovo, čo je farba predčasniatok. Súčasťou slávnostného večera boli príhovory vzácnych hostí – viceprimátora mesta Prešov Pavla Neupauera, primárky neonatologického oddelenia FNsP A. Reimana v Prešove Ivety Revákovej a Márie Palenčárovej z OZ Malíček, ktorý tento koncert organizoval. „Je úžasné vidieť, ako nám pozvanie prijíma každým rokom čoraz väčší počet rodín s predčasniatkami,“ uviedla Mária Palenčárova z OZ Malíček a zároveň neskrývala radosť nad účasťou hostí, ktorí zaplnili priestory kostola takmer do posledného miesta. „Teším sa, že naša činnosť je adresná a pomáha doprevádzať mnohých po ich neľahkej ceste v boji o plnohodnotný život,“ doplnila. V hudobnom programe sa predstavili huslistky z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach pod vedením Mgr. Art. Petra Sklenku, Júlia Roshko, Judita Gajdošová a Andrea Astrabová, so skladbami v akordeónovom prevedení vybraných skladieb vystúpili žiaci triedy PaedDr. Jany Hudákovej, PhD. zo ZUŠ Jána Pőschla v Prešove, Marek Púchovský, Alexandra Kačmárová a Matúš Varga. Hudobným hosťom tohto výnimočného večera bola známa slovenská skladateľka a interpretka z Prešova Janais. Moderátorským slovom hostí večerom doprevádzala Veronika Kmetóny Gazdová. Celý večer bol výnimočný nielen jeho samotnou ideou, ale aj emóciami, ktoré boli jeho bezprostrednou súčasťou. V mnohých očiach sa zaleskli slzy dojatia, smútku, no i šťastia a radosti, v mnohých slovách sa skrýval odkaz sily, statočnosti a bojovnosti. Prítomnosť detí, ktoré sú najväčšími hrdinami konkrétnych príbehov, bola dôkazom toho, že bojovať za ich šťastie, zdravie a lásku sa oplatí. Pretože rodina je základ – je miesto, kde sa život začína a láska nikdy nekončí. (vkg)

Stretnutie rodín predčasne narodených a rizikových detí v Košiciach

16.11.2019, Košice Kontakty, no i silné väzby a priateľstvá zostávajú aj po tom, ako sa rodičia predčasniatok dočkajú aj svojho dňa „D“ a odnášajú si svojho bojovníka alebo bojovníčku po dlhých týždňoch či mesiacoch domov. Kolektív lekárov, sestričiek, ale aj mamičiek navzájom sú si obojstrannou oporou. Inak to nebolo ani uplynulú sobotu, kedy sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí všetci zišli na Stretnutí rodín predčasne narodených a rizikových detí za účasti sestričiek a lekárok z Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Súčasťou bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok na oddelení od OZ Malíček v rámci projektu Mamy pre mamy. Záchrancami, anjelmi strážnymi, majákmi nádeje celých rodín, aj pomocnými rukami na ďalšej neľahkej ceste, no častokrát aj bútľavými vŕbami, je bezpochyby zdravotnícky kolektív, vďaka ktorému sa každoročne darí zachraňovať a pomáhať zvládať neľahký štart do života stále väčšiemu počtu predčasne narodených detí. A takéto miesto, kde sa začínajú písať osudy životov mnohých malých bojovníkov, máme aj v Košiciach, kde lekári a sestričky vo svojej každodennej práci pomáhajú rodičom predčasniatok i týmto malým bojovníkom zvládať životom nastolené skúšky, akými sú aj dôsledky predčasného príchodu bábätka na tento svet. To všetko s odbornosťou, profesionalitou, no i láskou a odhodlaním, vďaka ktorému premieňajú ich každodennú prácu na poslanie a zároveň, pomáhajú viacerým prejsť po ich neľahkej ceste pri - ich doslova - boji o život. Je preto nesmiernym zadosťučinením, ak sa malinké dieťatko, ktoré malo sotva kilo, predbieha s inými svojimi spolubojovníkmi „popod nohy dospelákom“. Takýto zážitok mali všetci, ktorí sa zúčastnili úžasného stretnutia, aby spoločne strávili rodinné chvíle zábavy, radosti, ale aj zdieľali spomienky na obdobie svojho boja o život dieťatka. Rodiny predčasniatok, z ktorých väčšina po prepustení z nemocnice zostávajú v kontakte, si prišli doslova užiť deň so svojimi ratolesťami v priestoroch košického interiérového ihriska FUN PARK. Podujatie otvorila primárka oddelenia Vanda Chovanová, ktorá neskývala radosť z tohtoročnej účasti i z pohľadu na životmilujúce a šťastné deti, ktoré sa už nevedeli dočkať, ktoré z pripravených aktivít okúsia skôr. „Je skvelé, že sa organizujú aj takéto akcie, kde sa na jednom mieste stretne toľko odhodlania, bojovnosti, nádeje i šťastných usmiatych tvárí rodičov a ich najväčších bojovníkov, pre mňa je totiž kontakt s rodinami, ktoré si prešli rovnakou cestou, nesmiernym povzbudením, hlavne ak vidím, že veľa príbehov má šťastný koniec,“ povedala mamka Monika, mamička predčasniatka Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 760 g. Ako dodala, všetkým predčasniatkam praje veľa síl bojovať ďalej a veľa zdravia, ktoré je, podľa jej slov, ozaj najcennejšie, keďže so svojim synčekom majú rodičia za sebou neľahké začiatky a ešte náročnejší prvý rok. „Nikdy by som neverila, že sa nás táto problematika bude takto osobne dotýkať, v rodine ani v našom okolí nemáme žiadne predčasniatko, a aj to je dôvod častého nepochopenia zo strany okolia,“ opísala svoje pocity mamka malého bojovníka a doplnila, že tú najdôležitejšiu bitku vyhrali, a to bitku o chlapčekov vlastný život, no bojujú stále ďalej, každý deň. „Ešte máme pred sebou dlhú cestu, ale verím, že spoločne všetko zvládneme,“ nevzdáva sa mladá mamička a nezabúda ani na slová veľkej vďaky, „ďakujeme lekárom, sestričkám, celému personálu a vďaka Bohu, že sa každý deň môžeme tešiť z toho najkrajšieho úsmevu na svete“. Súčasťou tohto podujatia bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok, ktoré sa v týchto dňoch nachádzajú na oddelení, od Márie Palenčárovej, zástupkyne OZ malíček, ktoré z tejto aktivity urobilo pravidelnú tradíciu. Balíčky ručne vyrábaných darčekov v rámci projektu Mamy pre mamy boli pre mamičky a ich bábätká tento rok v počte 350 kusov distribuované pre celkovo 14 neonatologických oddelení, aby povzbudili týchto bojovníkov, ktorí si aktuálne prechádzajú neľahkými chvíľami. Rodinnú atmosféru priateľov, ktorých spojili podobné osudy, dotvárali zábavné aktivity pre deti, vďaka ktorým bol dialóg dospelých v značnom úzadí oproti detskej radosti a smiechu. Na začiatky takýchto priateľstiev spomína aj mamička Zuzka, ktorej bojovníčka Laura sa narodila v 26. týždni s váhou 760 g. „Prvýkrát sme sa stretli pred rokom na izbe mamičiek, mamičiek predčasne narodených detí na oddelení neonatológie v košickej nemocnici. Až sa mi nechce veriť, že je tomu už rok. Tak ako neskutočne dlho trvali tie prvé týždne trávené v nemocnici, tak rýchlo ubehol ten zvyšný rok,“ hovorí s úsmevom šťastná mladá žena, ktorej však zo začiatku nebolo všetko jedno, pomohli jej však slová mamičiek detí, ktoré prišli na svet skôr. „Deň príchodu našej dcérky na svet bol najkrajší, no v tú dobu aj jeden z najťažších dní nášho života. Nový začiatok. Všetky mamičky predčasniatok vedia, že prvé dni sú najdôležitejšie, kedy sa rozhodne o tom, ako sa ten malilinký organizmus naštartuje, či sa všetko, čo sa má rozbehnúť, rozbehne. A ak to tak je, potom už ostáva len čakať,“ opisuje svoje začiatky s dieťatkom Zuzka a dodáva, že v ich prípade našťastie dopadlo všetko na jednotku. „Trvalo to presne 78 dní, kedy sme si tri dni pred Vianocami mohli naše zlatíčko vziať domov. Čakalo nás veľa prvotných vyšetrení a kontrol, ktoré nám s plynúcimi mesiacmi odpadávali a zredukovalo sa to zopár sporadických návštev, ktoré musí absolvovať každé predčasniatko. Záver však znel - zdravá. Naša ohromná bojovníčka, ktorá zdolávala jednu prekážku za druhou. A hlavne tu chcela s nami byť,“ teší sa hrdá mamička, už dnes ročnej Laury. „Áno, na začiatku to bol strach, neistota, no hlavne viera. A dnes viem s istotou povedať, že ak má mamička pri sebe toho správneho partnera, zvládne všetko. A toto potrebuje bábätko cítiť. Preto milé mamičky, či už novopečené, alebo aj nie, hlavne verte sebe a svojmu dieťaťu. Nie nadarmo sa vraví, že sú to neskutoční bojovníci. Lebo zázraky sa dejú. A my ich máme doma!“ Tak teda všetko najlepšie k Vášmu sviatku, naše predčasniatka! (vkg)

Spoločne so slovenskými odborníkmi a biofarmaceutickou spoločnosťou Abbvie sme vytvorili príručku, ktorá bola inšpirovaná obdobnou zahraničnou publikáciou. Našim cieľom bolo zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka. Príručka sa nesnaží byť náhradou za informácie alebo rady od lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov, poskytuje návod na získanie celkového prehľadu o tom, čo sa bude diať počas najbližšieho obdobia. Príručka sumarizuje všeobecné informácie, osobitné potreby a najčastejšie zdravotné problémy predčasne narodených detí. Snaží sa pomôcť rodičom pochopiť pocity, ktoré prežívajú a vyrovnať sa s nimi. Taktiež pomáha rodičom pripraviť sa na príchod dieťatka domov a starať sa oň, keď už bude doma. Brožúrka bola distribuovaná do viac ako 15tich neonatologických oddelení po celom Slovensku a rodičom bola k dispozícii bezplatne. Ak ju ešte nemáte, stiahnuť si ju môžete na nasledujúcom linku. Novinkou je, že príručka je k dispozícii už aj v audioverzii - pre rodičov predčasniatok ju nahovorili Kristína Tormová a Marek Koleno, za čo im v mene všetkých rodičov predčasne narodených detí srdečne ďakujeme! Audioverziu si môžete stiahnuť na nasledúcom linku.

Pri príležitosti Svetového dňa neonatologických sestier 15.8.

Perinatologické centrá na Slovensku sme dnes navštívili aj s ďalšími rodičmi predčasniatok, aby sme v mene všetkých rodičov a detí poďakovali sestričkám za ich obetavú a profesionálnu prácu za starostlivosť o tých najmenších a najkrehkejších. Pri príležitosti Svetového dňa zdravotných sestier sme im venovali dokopy 300 príveskov v podobe anjelov. Je pravou rukou lekárov, profesionálna, precízna, obetavá. Sestrička, ktorá sa v prípade predčasne narodených detí zoznamuje s malinkým dieťatkom skôr, ako jeho rodičia, ktorá im trpezlivo vysvetľuje, čo znamenajú čísla na prístrojoch, informuje ich denne o zdravotnom stave ich vytúženého bábätka. Je to práve ona, ktorá ho prvýkrát dáva do náručia jeho mame a častokrát je počas jej “pobytu” v nemocnici aj jej dôverníčkou. Pozná príbehy celých rodín a stáva sa súčasťou celého obdobia boja o to najcennejšie - život a zdravie ich dievčatka či chlapčeka. Perinatologických centier je na Slovensku aktuálne šesť: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Martine, Banskej Bystrici a v Nových Zámkoch. O predčasne narodených, ktoré prišli na svet pred 37. týždňom tehotenstva, či rizikových novorodencov, sa v nich intenzívne stará dovedna vyše 300 neonatologických sestier. „Práca sestry na takomto oddelení je krásna, ale aj veľmi náročná. Súčasné požiadavky kladené na sestry stúpajú spolu s rozvojom neonatológie a perinatológie. Rastú zároveň aj požiadavky klinickej praxe na starostlivosť poskytovanú novorodencom ako zdravým, tak i chorým a nezrelým,” vysvetlila Ľubica Kaiserová, zakladateľka OZ Malíček a zároveň staničná sestra na Jednotke intermediárnej a intenzívnej starostlivosti o novorodencov (JISN) Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UN v Bratislave. V Malíčku si prácu sestier nesmierne vážime a aj preto sme sa rozhodli práve pri príležitosti Svetového dňa neonatologických sestier (15.8.) poďakovať všetkým neonatologickým sestrám za ich profesionalitu, ale i láskavosť. Pre sestričky, ktoré sa starajú o novorodeniatka sme v spolupráci s Arabelou Nesch pripravili darčeky - krehkých krištáľových anjelikov s poďakovaním. Pretože práve sestry v sú počas prvých hodín, dní, týždňov a často aj mesiacov strážnymi anjelmi nielen pre dieťatko, ale aj samotných rodičov predčasne narodených či rizikových novorodencov. Cieľom odovzdať tento malý darček ako symbol vďaky, bolo spríjemniť nielen tento deň, ale mal by byť pre nich aj symbolom povzbudenia do ďalšej práce. “Rodičov sme zapojili nielen do tvorby, autorkou je mamka predčasniatka - šperkárka Arabela Nesch, spoločne sme ich niekoľko hodín balili a v každom meste s pericentrom sme oslovili rodiny, aby prišli anjelikov odovzdať,” vysvetlila Ľ. Kaiserová. “Mamička, dnes sa malo dieťatko dobre, prospieva na váhe a naďalej dýcha samé....”, je veta, ktorú chce počuť z úst sestričky každý rodič nedonoseného bábätka. Nech je teda takýchto situácií na zdelenie tejto informácie čo najviac, pretože starostlivosť sestier o novorodencov sa podľa slov Ľ. Kaiserovej významne podieľa na znižovaní rizika komplikácií a dlhodobých následkov, vrátane závažného hendikepu v neskoršom období či v dospelosti. “V konečnom dôsledku tak ich ošetrovateľská starostlivosť nemá len medicínsky, ale celkovo socio-ekonomický dopad, dodala. Práca neonatologickej sestry v perinatologických centrách, aj napriek nie veľkému záujmu, je náročnou a veľmi neľahkou. Každá však do nej dáva cit, nehu a lásku s ohľadom na tých najkrehkejších pacientov. Za to všetko im patrí naša úcta a vďaka a to nielen v tento deň. Celú tlačovú správu si môžete prečítať TU.

Keď nás oslovila, pre nás vtedy ešte neznáma muzikálová speváčka Zuzka Frenová Malotová s myšlienkou koncertu pre malíček, nevedeli sme, čo od toho máme očakávať. Koncert sa konal 26. júna 2019 a bol to veľmi príjemný večer plný nielen hudby a pomoci, ale na svoje si prišli aj maškrtné jazýčky zúčastnených hostí. Zuzka pripravila skvelý večer, počas ktorého si obecenstvo úplne získala svojim hlasom. Nešlo však len o klasický koncert. V príjemnom prostredí reštaurácie NOCU v samotnom srdci Bratislavy mali hostia možnosť ochutnať špeciality z kuchyne Andrea Lúčneho a degustovať výborné vína za odborného výkladu majstra ochutnávky vína v tme, Tibora Kissa Výťažok z koncertu bol venovaný nášmu združeniu a to konktrétne na podporu projektu Bez kufríka neodídem. Autorka, organizátorka a hlavná hviezda koncetu Zuzka prišla výťažok aj symbolicky odovzdať na jedno z oddelení, kde detičky, ktorým je kufrík spomienok venovaný, čakajú na svojich nových rodičov či pestúnov. Pri tejto príležitosti mala možnosť nakuknúť aj do inkubátorov a na vlastné oči vidieť našich malých bojovníkov. Ďakujeme Zuzke, že pre nás tento koncert pripravila a veríme, že sa pri podobnej príležitosti ešte stretneme.

Významný míľnik pre predčasne narodené deti a ich rodičov! Nie je bežnou praxou, že zástupcovia pacientov majú možnosť vystúpiť na odbornom fóre pre zdravotníkov. Pre naše združenie “malíček” to bola preto veľmi významná udalosť. S hrdosťou, vďakou a pokorou sme prijali pozvanie odprezentovať projekt Európsych štandardov v starostlivosti o novorodencov na lekárskom kongrese Martinské neonatologické dni 2019, ktorý sa uskutočnil v máji. Cieľom projektu Európsych štandardov v starostlivosti o novorodencov je zabezpečiť systematickú zmenu v oblasti harmonizácie a zlepšenia kvality starostlivosti o novorodencov v Európe. Jeho výnimočnosť je predovšetkým v tom, že ide o prvé jednotné európske štandardy v tejto oblasti a zahŕňa komplexnú neonatologickú starostlivosť. Unikátnosť je určite aj v tom, že projekt vznikol z iniciatívy zástupcov pacientov (rodičov) pre pacientov, na príprave pracovalo 220 expertov z viac ako 30 krajín a rodičia boli a sú zahrnutí do každého kroku v rámci celého procesu. Túto iniciatívu podporilo 150 profesionálnymi zdravotníckymi asociáciami a rodičovskými/pacientkými organizáciami z celého sveta, medzi ktorými sú okrem nášho združenia aj významné zdravotnícke spoločnosti zo Slovenka – Slovenská pediatrická spoločnosť a Sekcia sestier pracujúcich v neonatológii. Viac informácií o Európskych štandardoch starostlivosti o zdravie novorodencvo si môžete prečítať priamo na linku: https://newborn-health-standards.org/

25.5.2019, Dostihová dráha, Bratislava

Pozvanie na detský festival Festík sme s radosťou prijali. Stánok sme mali iba v sobotu a našim hlavným cieľom bolo šíriť osvetu o predčasných pôrodoch.

Vianoce v lete, 8.6.2019, MC Hojdana, Bratislava

Začiatok júna je už tradične spojený s Dňom detí, a to aj u nás v malíčku. Tento rok sme sa stretli už po 8krát a perfektne sme si to spolu užili. Účasť bola opäť hodná, zišlo sa nás viac ako 200. Celé podujatie sa odohralo v krásnych priestoroch záhrady materského centra Hojdana v bratislavskom Ružinove. O zábavu a hry sa postarala naša skvelá kamarátka Ivetka Pavlis z materského centra Piškótka. Zvolili sme trochu neobvyklú tému, a to Vianoce v lete. Pre deti boli pripravené veselé hry a súťaže od výmyslu sveta. Svoju zručnosť si mohli detičky potrénovať v Montessori kútiku či vytvoriť krásne vianočné ozdoby s vlastnými odkazmi, ktoré budú zdobiť stromček v nemocnici pri našich malinkých kamarátoch. K správnemu vianočnému popoludniu nesmelo chýbať ani ozdobovanie medovníčkov. Deti sa ešte poriadne vybláznili na pesničko-hrách s Mirom Jilom, ktorý nám prezradil, že je tiež predčasniatko, a už nasledoval zlatý klinec popoludnia - Mikuláš s anjelom, ktorí priniesli deťom krásne balíčky plné prekvapení. Mikuláš si obliekol lentú verziu svojho kostýmu a došiel v kraťasoch a v tričku s krátkym rukávom. Anjelik tiež stavil na krátku verziu svojich bielych šiat. Bolo to naozaj úžasné popoludnie, kde sme sa nielen zabavili, ale hlavne spoločne stretli a pozdieľali svoje príbehy, zážitky, úspechy i neúspechy. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli toto popoludnie pripraviť – pani docentke Darinke Chovancovej a jej šikovným doktorkám, doktorovi Adamovi a sestričkám, úžasným dobrovoľníčkam, Ivetke Pavlis a dievčatám z Hojdany. Už teraz sa tešíme na stretnutie o rok!

Filipko, 27.týždeň, 850g, 33cm

video si môžete pozrieť tu

Nyo Mattias, 27. týždeň, 900 g

video si môžete pozrieť tu

Marika, 26. týždeň, 700 g, 27 cm

video si môžete pozrieť tu

Nataška, 970 g a 36 cm

video si môžete pozrieť tu

Jakubko, 34. týždeň

video si môžete pozrieť tu 18.5.2011 som mal od rána ozaj zlý deň. Zasadal parlament, od rána som nemal čas ani jesť, ani piť, bolela ma hlava a nič som nestíhal. A vtom sme zistili, že Hana ide rodiť, voda odtečená, 6 týždňov pred termínom. Rovno z parlamentu som bežal do pôrodnice na Antolskú, snažil som sa byť Hanke oporou a podporiť ju. Ale na nejaké obavy sme ani nemali čas, všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Kubko musel ísť rovno do inkubátora, lebo sám nevládal dýchať. Nastal mesačný cirkus príchodov do nemocnice a odchodov z nej, nosenia mlieka, využívanie každej chvíľky aspoň sa ho dotknúť. Chvalabohu silnel, rástol a rýchlo tých 6 týždňov dobehol. Dnes je z neho statný junák, náš najlepší kamoš a veľký učiteľ. Syn a veľký vzor a príklad pre svojho malého brata. Rozumný, krásny chlapec, ktorého úsmev vie napraviť akúkoľvek náladu. Niekedy sa až divím, ako sa do človeka vie zmestiť toľko lásky. A aj keď to bol vtedy od rána taký zlý deň, bol začiatkom niečoho úžasného. Jakubko náš, všetko najlepšie!

Staňte sa členom nášho klubu aj vy

Naše OZ malíček je rodičovská organizácia združujúca rodiny a priateľov predčasne narodených detí. Máme otvorenú náruč pre každého, kto má k téme predčasných pôrodov blízko: či už ste rodičia, ktorým sa narodilo predčasniatko alebo ste sa sami narodili predčasne. Či ste zdravotník alebo sa k nám chcete pridať ako podporovateľ či dobrovoľník. Alebo vám je táto téma jednoducho blízka a chcete byť súčasťou našej rodiny. Všetci sú vítaní. Ako členov nášho Klubu priateľov predčasniatok vás budeme aj prostredníctvom nášho newslettera informovať o našich podujatiach a aktivitách. Taktiež budete môcť využívať výhody, ktoré pre členov klubu poskytujú naši partneri. Členom Klubu priateľov predčasniatok sa môžete stať vyplnením online prihlášky a úhradou členského poplatku 10 eur ročne. Poplatok platí na kalendárny rok - váš príspevok môžete poslať na naše malíčkovské číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077. Do poznámky prosím uveďte heslo CLENSKE. Odoslaním prihlášky sa dobrovoľne prihlasujete za člena našej rodičovskej organizácie OZ malíček. Zároveň vyhlasujete, že ste bol/bola oboznámený/á s oficiálnymi Stanovami OZ malíček, súhlasíte s nimi a budete dodržiavať z nich vyplývajúce členské povinnosti. Ste si vedomý/á, že z občianskeho združenia malíček môžete na základe slobodného uváženia kedykoľvek vystúpiť. Uhradené členské pre daný kalendárny rok je nevratné.

Ste expert v tom, čo robíte a chcete nám pomôcť? Vítaní sú všetci.

Ste expert v tom, čo robíte a chcete nám pomôcť? Napíšte nám na info@nasmalicek.sk a uveďte, aké je vaše zameranie, s čím by ste nám vedeli pomôcť alebo v čom vidíte svoj prínos pre naše združenie. Vítaní sú všetci: aj pomocou dobrovoľníkov sa nášmu OZ malíček podarilo zrealizovať mnoho zmien. Vytvoriť nový web, definovať strategické smerovanie, vytvoriť nové projekty v nemocniciach, či obdarovať mamičky predčasniatok hand made darčekmi. Ďakujeme vám!

Aj vďaka vašej podpore môžeme spoločne pomáhať predčasne narodeným deťom

Ak nemáte čas alebo momentálne neviete, ako by ste nám vedeli pomôcť, prispejte finančne. Je to najjednoduchší spôsob ako pomáhať. Naše OZ malíček do veľkej miery funguje z finančných darov korporátnych partnerstiev, nadácií a z individuálnych príspevkov rodičov a podporovateľov. Vďaka vašej pravidelnej podpore môžeme realizovať naše projekty a aktivity a tak spoločne pomáhať najmenším. Vaše pravidelné dary nám pomôžu efektívnejšie zacieliť podporu pre rodičov v jednotlivých regiónoch na Slovensku a v perinatologických centrách. Vítané sú taktiež jednorazové dary, pokiaľ nemáte možnosť prispievať pravidelne. Ďakujeme, že s nami pomáhate predčasniatkam a ich rodinám!

Trnava, Bernolákov sad, 14.4.2019

O popoludnie plné zábavy a športu sa postarajú preteky kočíkov v športovej chôdzi na trase dlhej cca 100 krokov. Chýbať nebude ani sprievodný program: preteky detičiek s kočíkom, tvorivé dielničky, prekážková dráha, maľovanie na tvár, skrášľovanie mamičiek strollbola. Výťažok z akcie bude venovaný prostredníctvom OZ Malíček na podporu predčasne narodených detí v Trnavskej nemocnici. STROLLERING Materská v pohybe je medzinárodná akcia, ktorá sa koná v ten istý deň a v ten istý čas v 31 mestách v ČR a v SR. V tomto roku pôjde už o 8. medzinárodný ročník. Na Slovensku sa doň zapájame po druhýkrát vďaka spolupráci Ligy zdravia Slovensko, o.z., OZ Malíček a Mesta Trnava, a to prostredníctvom členky Ligy zdravia Slovensko o.z. a ​lektorky Strolleringu Ing. Stanky Zelenákovej.

6.11.2012, Bratislava

Občianske združenie malíček prvýkrát udelilo Cenu „Purpurové srdce“ na Slovensku. Tento symbol spája komunitu rodín s predčasne narodenými deťmi po celom svete. Toto ocenenie bolo odovzdané osobnostiam, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. Cieľom akcie je oboznámiť širšiu verejnosť s predčasnými pôrodmi, ich rizikami a upozorniť na závažnosť tohto problému. Cena sa slávnostne odovzdáva pri príležitosti Medzinárodného dňa predčasne narodených detí (17. november). Nad podujatím prevzala záštitu poslankyňa Národnej rady SR Jana Žitňanská. V roku 2012 sa Cena „Purpurové srdce“ udeľuje v troch kategóriách: Osobnosť Občianskeho združenie malíček, ocenená bola pani Prof. MUDr. Mária Huttová, CSc. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ocenený bol pán Prof. MUDr. František Bauer, PhD. Osobnosť verejného života, ocenená bola pani MUDr. Viera Haľamová Purpurové srdce sa zrodilo vďaka myšlienke Armády Spojených štátov, kde udeľujú medailu za zranenie v boji. Je snáď väčší boj ako boj o život? Zranenia utrpené predčasným narodením zostávajú s dieťaťom a jeho rodinou navždy. Purpurová farba charakterizuje kráľovský majestát, podčiarkuje jeho mimoriadnosť. Farba srdca nie je plná, ale má v sebe pásiky – pri každom srdci sú iné, tak ako je každé dieťa trochu iné, ako je iná aj každá životná cesta. Srdce je vyrobené zo skla, je pevné, ale nie tak, aby vydržalo ťažký úder. Nedonosené dieťa je silné, nie je však nepremožiteľné. Tvar srdca bol zvolený preto, lebo každým úderom obnovuje život a nádej, symbolizuje lásku. Na spodnej hrane Purpurového srdca visí strieborná slza, symbolizuje slzy preliate rodinou nedonoseného dieťaťa, slzy dobré aj zlé, radosti aj žiaľu. Je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Purpurové srdce je symbolom jednoty medzi skupinou ľudí, ktorá nepozerá na krajinu pôvodu, jazyk, hospodársku vyspelosť, rasový pôvod či náboženské vyznanie. Jej členovia majú jeden spoločný cieľ: nádej na budúcnosť nedonosených detí. Patria do nej nielen rodičia a rodina dieťaťa, ale aj zdravotné sestry, lekári, duchovní a priatelia. Títo všetci zdieľajú puto, ktoré nie je možné vyjadriť slovami, je možné poznať ho len srdcom. Ďalšie podujatia, ktoré sa konajú pri príležitosti Medzinárodného dňa predčasne narodených detí a udelenia Ceny „Purpurové srdce“: 6. 11. 2012 – osvetlenie Bratislavského hradu, Divadla Aréna v Bratislave, Obchodného centra Millénium v Martine, nového mostu v Nitre,Štátneho divadla v Košiciach 7. 11. 2012 o 7.00 – Sv. omša v Kostole sv. Jozefa, Brehy 7. 11. 2012 o 19.30 GMT (20.30 SEČ) – Sv. omša v kostole SCM Our Lady of La Salette and St. Joseph, Londýn (Slovak Catholic Mission in London /Slovenská katolícka misia v Londýne) 10. 11. 2012 o 17.00 hod. – Večer modlitieb a chvál v spolupráci s platformou Kresťania v meste (kostol Cirkvi bratskej, Cukrová 4, Bratislava) 11.11. 2012 o 9.30 – Bohoslužba – Cirkev bratská (Slovenská 34, Prešov) 17. 11. 2012 Bohoslužba – kaplnka Nemocnice sv. Cyrila a Metoda (Antolská 11, Bratislava) 18. 11. 2012 o 10.00 – Bohoslužba – Cirkev bratská (Cukrová 4, Bratislava)

12.11.2013, Primaciálny palác, Bratislava

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2013 ocenenia získali: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Mikuláš Rusnák – Im Memoriam, MUDr. Ivan Frič Osobnosť verejného života: Patrícia Jarjabková Osobnosť Občianskeho združenie malíček: Denisa Hrbáňová “Som nesmierne rada, že odovzdané ocenenia sú pre ľudí, ktorí sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. A je úplne jedno, či sú to profesionálni zdravotníci alebo obyčajní ľudia. Všetci však venujú týmto deťom kus svojho srdca”, hovorí Zdenka Studenková, patrónka o.z. malíček. Na benefičnom koncerte vystúpil Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu. Nad podujatím prevzal záštitu Milan Ftáčnik, primátor Bratislavy, hlavného mesta SR.

15.11.2014, Primaciálny palác, Bratislava

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2014 ocenenia získali: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Mária Vasilová Osobnosť verejného života: Andrea Cocherová Osobnosť Občianskeho združenie malíček: doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc. “Je našou povinnosťou pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitli v zložitých životných situáciách. Práve pretoje dôležité oceniť aj ľudí, ktorí sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. Sú to neviditeľní, ale o to dôležitejší hrdinovia všedných dní,” hovorí Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu. Nad tohtoročným podujatím prevzali záštitu prezident SR Andrej Kiska a europoslankyňa Jana Žitňanská.

Lukáško, 24. týždeň, 650 g a 24 cm

Keď je dieťa skutočný zázrak Nášho Lukáška niekoľkokrát za deň vyobjímam a oslovím "ty môj zázrak". Naše dieťa je skutočný zázrak. Taký naozajstný, ktorému ani doktori stále nedokážu uveriť. Lukáško sa narodil na konci 6. mesiaca tehotenstva, teda o 3,5 mesiaca skôr, ako sa mal. Narodil sa 1.12.2017, no mal sa narodiť 21. 3. 2018. Svoj prvý rok už oslavoval, aj keď ho mal oslavovať o takmer 4 mesiace neskôr. Narodil sa ako 650 g a 29 cm bábätko, spontánne v 24.týždni tehotenstva, bez žiadnych upozornení. Ráno som bola na vyšetrení u môjho doktora a večer som sa stala mamou. Nepodarilo sa to zastaviť, ani zvýšenou polohou, ani veľkým množstvom magnézia, ktoré som dostala. Vždy som sa tešila na okamih po pôrode, keď si bábätko hneď vezmem k sebe a s manželom si ho vybozkávame. Nepočula som ho plakať, ani som ho nezahliadla. Lukáška som videla až o 4 dni. Začal sa boj, o ktorom som dovtedy nemala ani poňatia. Až odstupom času si pomaly uvedomujem, čo všetko sme prežili a aké veľké šťastie sme mali. Pol roka sme aj s manželom strávili viac menej v nemocnici a na cestách. Lukáško ležal v Martine a my sme bývali hodinu cesty autom odtiaľ. Dochádzali sme každučký deň, rozprávali sme sa s ním, verili a dúfali, že to všetko zvládne. A on to zvládol :) Nikdy nezabudnem na pocity, ktoré som mala, keď som ho na 4. deň od pôrodu uvidela. Ťažko ich opísať, no očakávaný strach opadol hneď ako som si obliekla plášť a vstúpila na oddelenie JVSN. Narodil sa ako vtáčatko. Očká sa mu prerezali až na 10. deň od narodenia. Prekonal 3 zápaly pľúc, dostal 3 transfúzie, strávil 2,5 mesiaca v inkubátore, 3 mesiace dýchal s prístrojmi a kyslíkom, 3 mesiace dostával mliečko sondou, zostalo mu chronické ochorenie pľúc, znížená imunita. V nemocnici strávil presne 4 mesiace 4 dni, pričom posledné 2 týždne som mohla byť s ním. Prežili sme niekoľko okamihov, ktoré rodičia dieťaťa narodeného bežne v termíne jednoducho nezažijú a veľmi ťažko si ich vedia predstaviť. Nezabudnuteľný okamih bol, keď ma Lukáško prvýkrát chytil za prst. Nezabudnuteľný okamih bolo prvé klokankovanie. Mohla som si ho prvýkrát podržať až po mesiaci, keď mal 900g. Nezabudnuteľný okamih bolo, keď som ho po 2,5 mesiaca uvidela ležať v postieľke v jeho prvom oblečení. Neopísateľný okamih bolo, keď mi povedali, že sa presúvame na druhé oddelenie JIS, odkiaľ sa už odchádza len domov. Neopísateľný okamih bol, keď som si ho prvýkrát mohla podržal v perinke. Nezabudnuteľný okamih bol aj ten, keď sme ho prišli pozrieť a Lukáško dýchal sám, bez pomoci, bez kyslíka. Takých nezabudnuteľných a neopísateľných okamihov a pocitov bolo veľmi veľa. Strávili sme doma 4 noci a oboch nás sanitka odviezla do nemocnice, z ktorej sme vyšli až o ďalšie takmer 2 mesiace. Lukáško bojoval opäť o život na JISke a chvíľku aj na ARE. Prekonal brionchiolitídu a RS vírus, ktorý mu sťažil dýchanie tak, že takmer celý čas bol znovu na kyslíku. Zbavoval sa ho veľmi pomaly a veľmi ťažko. No opäť sme to spoločne zvládli a šiel domov bez kyslíka, zdravý. Počas tohto pobytu v nemocnici sme prešli z fľašky na plné kojenie. Prešiel už viac ako rok. Dnes je z neho živý, rozumný chlapček, na ktorého by nikto (dokonca ani doktori, ako sa viackrát vyjadrili) nikdy nepovedal, že sa narodil tak extrémne skoro. Stále navštevujeme viacero ambulancii, cvičíme podľa Vojtovej metódy, no je to zázrak. Náš skutočný zázrak. Aktuálne má 16 mesiacov, korigo 1 rok. Aktívne štvornožkuje, stavia sa na kolienka, vie povedať auo (auto), havo, halo a vieme sa dokonale dohovoriť takým naším jazykom. Od prekonania vírusu bol chorý asi 3x, z toho raz bral antibiotiká. Všetko funguje ako má. A my sa nikdy nebudeme vedieť dostatočne poďakovať celému personálu martinskému oddeleniu Neonatológieza záchranu nášho chlapca a úžasnú starostlivosť. Následne sme nesmierne zaviazaní aj Klinike detí a dorastu – detskej JISke, kde pracujú úžasní lekári, perfektný tím sestričiek a urobili všetko pre to, aby bol Lukáško zdravý. Taktiež nezabúdame na bojnickí tím lekárov za to, že mu dali možnosť žiť. Bez nich by nám Lukáško dnes takú veľkú radosť nerobil. :) Silvia, Matej a Lukáško

12.11.2015, Primaciálny palác, Bratislava

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2015 ocenenia získali: profesor MUDr. Mirko Zibolen, CSc., hlavný odborník MZ SR pre neonatológiu a prednosta Neonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin Mirko Zibolen je už 15 rokov stále najmladším slovenským profesorom pediatrie. Pochádza a žije v Martine. Túžil sa venovať matematike, ale celú svoju profesionálnu kariéru lekára venoval maličkostiam pre maličkých. Jeho najväčšou profesionálnou hrdosťou sú nielen zdravé deti spokojných rodičov, ale aj výchova študentov medicíny a mladých lekárov, ktorým vštepuje predovšetkým poznatky medicíny založenej na dôkazoch. Je autorom a spoluautorom desiatich monografií, takmer 200 vedeckých príspevkov a viac ako 600 prednášok, z ktorých mnohé boli ohodnotené viacerými slovenskými i zahraničnými uznaniami. Jeho život a prácu vystihuje motto “obráť svoju tvár k slnku, a všetky tiene padnú za teba…” Ocenenie pre osobnosť verejného života: Jana Žitňanská, odovzdál Ivo Nesrovnal primátor hl. mesta SR Bratislava Vstupom do politiky v roku 2010 vymenila pani Jana Žitňanská prácu televíznej žurnalistky za prácu poslankyne NR SR. Okrem práce na systémových a legislatívnych zmenách v školstve sa ťažiskom jej práce stala pomoc zdravotne znevýhodneným občanom, ľudské práva ako aj systémové zmeny v oblasti integrácie znevýhodnených, či marginalizovaných skupín obyvateľstva.Tieto oblasti zostávajú jej pracovnými prioritami aj potom, ako bola v roku 2014 zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu. Zo svojej pozície sa snaží fungujúcu legislatívu európskych krajín a pozitívne vzory prístupu k zdravotne znevýhodneným aproximovať do slovenskej reality a praxe. Neutíchajúcim entuziazmom, vierou v kvalitatívne zmeny a konkrétnymi legislatívnymi riešeniami búra bariéry, zaužívané rigidné postupy a myslenie kompetentných. Svojou činnosťou vytvára pomyselné mosty medzi vzdialenou európskou legislatívou a každodennými reálnymi potrebami ľudí v rôznych regiónoch Slovenska. Práve pre vzácnu vlastnosť načúvať potrebám ostatných sa pre mnohých stáva nádejou na zmeny ústiace v kvalitnejší život občanov Slovenska, špeciálne tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých.” Ocenenie pre osobnosť malíčka: Mgr. Mária Palenčárová – členka výkonného tímu OZ malíček, koordinátorka pre región východ s pôsobnosťou v Prešove, odovzdála pani Ľubica Kaiserová, predsedníčka o.z. malíček Mária Palenčárová veľkú časť svojho voľného času, síl, dobrých nápadov a angažovanosti daruje vo forme nezištnej pomoci tým najmenším, lebo im túži uľahčiť štart do života. Jej veľké srdce plné pochopenia a lásky oceňujú najmä mamičky dlhodobo hospitalizované v nemocniciach so svojimi predčasne narodenými deťmi, pre ktoré je veľkou emocionálnou podporou. Svojim prístupom a aktivitami sa tiež snaží zvýšiť v svojom regióne povedomie verejnosti o predčasných pôrodoch a problémoch, ktoré sa s nimi spájajú.Veľká ochota pomáhať a pokora robia z Márie Palenčárovej človeka na pravom mieste. Ocenenie pre osobnosť malíčka:PhDr. Danka Greškovitsova, im memoriam, vedúca sestra na Klinike neonatológie v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach Danka pôsobila najskôr ako detská sestra na novorodeneckom oddelení v Košiciach, neskôr na pozícii staničnej sestry JIRS. Od roku 2006 sa zhostila funkcie vedúcej sestry na Klinike neonatológie v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Stála pri zriaďovaní klinických ošetrovateľských jednotiek. Organizovala, plánovala, koordinovala prácu oddelenia a tovrátane tvorby špecifických individuálnych ošetrovateľských postupov, z ktorých profitovali najmenší pacienti . Jej pozitívny prístup slúžil nielen po praktickej stránke, ale hlavne ako emocionálna podpora mamičiek dlhodobo hospitalizovaných v nemocniciach so svojimi deťmi. Za svoje pracovné výsledky a aktívnu prácu v RK SaPA Košice I. v rámci Neonatologickej kliniky získala ocenenie „Biele srdce“ v kategórii sestra manažér, ktoré charakterizuje poznanie, starostlivosť a ľudskosť. V osobe Danky odišiel od nás nielen výnimočný človek, manažér a odborník, ale aj citlivá duša s veľkým srdcom.

22.11.2016, Primaciálny palác, Bratislava vystupuje: Jozef Hollý , moderuje: Adela Banášová

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2016 ocenenia získali: Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: doc.MUDr. Katarína Maťašová, PhD. Docentka Katarína Maťašová venuje celý svoj profesionálny život tým najmenším, novorodencom. Svojou prácou primárky Neonatologickej kliniky v Martine napĺňa nielen svoje sny.  Pomohla a pomáha ich plniť aj mnohým rodinám z celého Slovenska, robí ich šťastnými.  Svoju životnú filozofiu medicíny a etiky  ponúka  aj  študentom lekárskej fakulty a mladým lekárom. Bohatú klinickú prax pretkala aj vedeckou prácou, ktorá priniesla svoje ovocie a stretáva sa s pozitívnym ohlasom aj v zahraničí. Lásku k tým najmenším, svojej práci i rodine najlepšie vystihuje  citát z Malého princa : „..dobre vidíme iba srdcom, to hlavné  je očiam neviditeľné“.    Cenu doc.MUDr. Kataríne Maťašovej, PhD., odovzdala štátna tajomníčka MZ SR doc.MUDr. Andrea Kalavská, MPH Ocenenie pre osobnosť verejného života: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie Detské centrum vzniklo v Bratislave v roku 1990 s pomocou zariadenia Kinderzentrum München. Je výnimočné svojou multidisciplinárnou starostlivosťou o deti, ktoré to potrebujú a ich rodiny. V prvom rade sú to deti s rôznymi postihnutiami, ale aj deti s poruchami učenia, správania i ďalšie deti, ktoré školský zákon nazýva žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane nadaných detí. Skúsenosti s modernou formou pomoci ľuďom s postihnutím a ich rodinám využívajú odborní pracovníci Detského centra v účasti na pregraduálnej príprave študentov psychológie, špeciálnej pedagogiky a sociálnej práce. Multidisciplinárny tím Detského centra tvoria: detská neurologička a detský psychiater, fyzioterapeutky, sociálna pracovníčka, psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédka, liečebná pedagogička, predškolská pedagogička, detská sestra a asistentky. Klientmi Detského centra sú rodiny s deťmi vo veku od šesť týždňov. Postihnutým klientom, ktorí začali do DC chodiť ako deti, sa služby poskytujú aj po dosiahnutí plnoletosti. Evidovaných majú temer 5 tisíc klientov, ročne príde do Detského centra okolo 200 nových rodín. Ďakujeme, že ste! Cenu z rúk profesora MUDr. Františka Bauera, PhD., za celý tím prevzala PhDr. Magdaléna Špotáková Ocenenie pre osobnosť občianskeho združenia malíček: sestry z nenatologických oddelení (perinatologických center) z celého Slovenska Prvý krát za 5 rokov Malíček zapojil do hlasovania o cenu Osobnosť Malíčka aj širokú verejnosť, kde mali rodičia a priaznivci predčasne narodených detí možnosť hlasovať za zdravotnú sestru, ktorá sa im najviac vryla do pamäte či už starostlivosťou alebo prísupom k ich bábätku. Denisa Panicová Nemocnica: Fakultná Nemocnica s Poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica Reakcie rodičov: Trpezlivá, chápavá a veľmi milá odpovedať mamičkám na otázky. Citlivá k detičkám. Bojuje za dojčenie a pomôže nevzdať to, aj keď to nejde tak, ako si to mamička predstavuje. Eva Svrbická Nemocnica: Detská Fakultná Nemocnica s Poliklinikou Kramáre Bratislava Reakcie rodičov: Veľmi milá, ochotná sestrička s pozitívnym prístupom a chuťou povzbudiť rodičov v ťažkej chvíli. Je zástancom klokankovania a vždy rada pomôže. Janka Buranská Nemocnica: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky Reakcie rodičov: Svojou obetavou, poctivou prácou ako aj prístupom ku maličkým pacientom a ich rodičom je príkladom pre všetkých rodičov. Bola našou oporou, vždy ochotná poradiť, pomôcť, keď bolo treba tak nás, zúfalých rodičov, objať. Je to nesmierne ľudská, empatická, citlivá, múdra sestra. Mária Vreštiaková Nemocnica: Nemocnica sv.Cyrila a Metoda, Antolská Bratislava Reakcie rodičov: Milá, usmievavá, empatická sestra, ktorá sa nebála ukázať svoju ľudskosť a ozajstný záujem o bábätko aj vo chvíli, keď sama nemala najlepší deň. Všetko vysvetlí, povzbudí, neustále sa venuje detičkám aj ich rodičom. Petra Křivánková Nemocnica: Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice Reakcie rodičov: Mamičkám sa venuje nielen pokiaľ sú ich detičky na klinike, ale aj po prepustení. Je ochotná vždy pomôcť a poradiť. Empatická sestra, ktorá pomáha mamičkám, s radosťou poskytuje informácie ohľadom dojčenia, prebaľovania a obliekania stále dookola. Oddaná svojej práci celým srdcom. Vždy s úsmevom. Vladimíra Kováčová Nemocnica: Univerzitná nemocnica Martin Reakcie rodičov: Dáva do svojej profesie svoje srdce a je to vidieť a hlavne cítiť. Je to sestrička, ktorá má vždy úsmev na tvári, podporí a poskytne radu na základe dlhoročnej praxe. Srší z nej láskavosť. Vlasta Baňasová Nemocnica: Fakultná nemocnica J.A. Reimana, Prešov Reakcie rodičov: Skúsená sestra, ktorá dôverne pozná potreby mamičiek a oddelenia. Chuť povzbudiť rodičov je obdivuhodná. Jej pozitívny prístup neraz „nakazil“ všetky mamičky na oddelení. Ceny pre sestričky odovzdávala prof. Iveta Radičová.

14.11.2017, Primaciálny palác, Bratislava

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2017 ocenenia získali: Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti:: MUDr. Klaudia Demová Neuveriteľné, že mladá doktorka je nielen prednostom Neonatologickej kliniky, ale aj vedeckým tajomníkom NS SPS, krajským neonatológom, konzultantom Ministerstva zdravotníctva a UZDS, vedie celoštátnu výskumnú úlohu „Národný register perinatálnej asfyxie, HIE a celotelovej riadenej hypotermie pri HIE, atď... Afinita k novým diagnostickým, preventívnym a terapeutickým metódam a k novým technológiám v službe celej slovenskej neonatológie charakterizujú jej každodennú prácu. Vo vedeckej a publikačnej činnosti svoju pozornosť sústredila hlavne na metabolické a infekčné poruchy, na hypoxicko-ischemickú encefalopátiu a chorobnosť a úmrtnosť veľmi nezrelých novorodencov. Má početné vyzvané prednášky aj na zahraničných konferenciach. Pozitívny vzťah k športu a ku kultúre pri obrovskej láske k neonatológii dokresľujú osobnosť menovanej. Asi nie je to náhoda, že je oblúbená, veď je nezvyčajne dôkladná, trpezlivá, obetavá, tímovo pracujúca, empatická ku svojim spolupracovníkom, pacientom a rodičom, medicínsky fundovaná workoholička, ktorá z „Hora“ dostala nezvyčajne veľa a patri do skupiny ľudí, ktorí s úrokmi chcú vrátiť tieto „Dary“. Spomedzi svojich členov ju na ocenenie Purpurové srdce tajným hlasovaním zvolili členovia Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ktorí si ju nesmierne vážia za jej prínos v oblasti neonatológie. Ocenenie pre osobnosť verejného života: SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien Nadácia SOCIA iniciovala založenie šiestich centier včasnej intervencie (v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Prešove a Žiline). Ich primárnym cieľom je poskytovať odborné služby a pomocrodinám s deťmi (0-7 rokov), ktorých vývin je z rôznych dôvodov ohrozený či oneskorený. Filozofiacentiervychádza z predpokladu, že práve rodina je tým najvhodnejším miestom pre rast a výchovudetí. Skúsený tím odborníkov pomáha nielen podporovať vývin dieťaťa a jeho rodinu, ale snaží sa aj o ichlepšie začlenenie do spoločnosti. Bezplatne ponúka sprevádzanie a poradenské služby sociálneho pracovníka, fyzioterapeuta, špeciálneho a liečebného pedagóga, psychológa či logopéda. Centrá začali v spolupráci s OZ malíček a neonatologickými oddeleniami poskytovať psychologickú a podpornú pomoc rodičom predčasne narodených detí aj priamo v nemocniciach. Osobnosť občianskeho združenia malíček (navrhuje malíček): Mgr. Marta Gromošová Matka 6 detí, riaditeľka Centra voľného času sv. Jána Pavla II. v Prešove, veľká nadšenkyňa pletenia a háčkovania, človek s velikánskym srdcom pre všetko dobré. Martu môžete vidieť s háčikom, ihlicami či sedí v autobuse, alebo u lekára. Nádherné veci tvorí nielen pre seba a svoju rodinu, ale svojou šikovnosťou potešuje rodiny predčasne narodených a rizikových detí. Už tretí rok sa v Centre voľného času sv. Jána Pavla II. v Prešove pod jej vedením stretávajú ženy na tvorivých stretnutiach, ktorých výsledkom sú nádherné veci pre naše predčasniatka. Nespočetné množstvo malilinkých čiapočiek, ponožiek, diek, chobotničiek a milých darčekov prostredníctvom malíčka a projektu Mamy mamám rozdávajú nielen v nemocniciach na východe Slovenska, ale aj kde je to potrebné. V tomto roku realizuje Centrum voľného času sv. Jána Pavla II.Grantový projekt Dôvera pod názvom Háčkujeme cestičku do života, ktorý ma veľký úspech.  Vďaka nemu tak pomáhajú najmenším deťom,rodinám ale i zdravotníckemu personálu. Do kreatívnych aktivít zapájajú verejnosť prostredníctvom prezentácie háčkovaných vecí na školách, na Dobrom festivale, na Komunitnom trhu v Prešove a iných, z ktorých výťažok putuje na pomoc týmto deťom. Vďaka pani Marte v Prešove, ale aj na celom Slovensku vedia, že pomáhať sa oplatí a tým najmenším najviac. Svojím nadšením, šikovnosťou, jedinečným pohľadom na život a humorom vedúcim k písaniu skvelých článkov je Marta vzácnym človekom. K jej dobrému srdcu pribudne dnes od nás aj to „purpurové“. Mudr.Soňa Molnárová Doktorka Molnárová je neonatologičkou na Novorodeneckej klinike Mikuláša Rusnáka v nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Za jej dlhoročnú prax na jednotke intenzívnej starostlivosti jej rukami a srdcom prešlo tisíce blšiek – drobučkých človiečikov.Ocenenie Purpurové srdce udeľuje o. z. malíček pani doktorke Molnárovej na návrh rady a členov združenia za jej výrazné prispievanie k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Jej profesionálny úsudok a zároveň materská náruč zachránila počas jej dlhoročného pôsobenia v Nemocnici na Bezručovej a v Univerzitnej nemocnici Bratislava nespočetné množstvo predčasne narodených detí, často krát s veľmi slabými vyhliadkami do budúcnosti. Túto mimoriadnu cenu venujú pani doktorke rodičia predčasne narodených detí, ktorí na ňu s vďakou spomínajú. Mgr. Iveta Jančoková Je mamou dvoch synov. Prvorodený synček, ktorý sa prišiel na svet o 12 týždňov skôr, bol dôvodom, prečo sa mama časom zapojila do aktivít združenia. Je to dobrovoľnícka práca na plný úväzok po večeroch popri úlohe mamy a manželky, na materskej dovolenke. Jej veľké srdce plné pochopenia a lásky oceňujú najmä mamičky dlhodobo hospitalizované v nemocniciach so svojimi predčasne narodenými deťmi, pre ktoré je veľkou emocionálnou podporou. Svojim prístupom a aktivitami sa tiež snaží zvýšiť povedomie verejnosti o predčasných pôrodoch a problémoch, ktoré sa s nimi spájajú. Často sa nadchne pre nové výzvy a nápady, do ktorých sa niekedy až bezhlavo púšťa. Ivka je energickou ženou s pozitívnym náhľadom na svet okolo seba. Veľká ochota pomáhať robia z Ivety Jančokovej človeka na pravom mieste.

Našim dlhodobým cieľom je, aby predčasne narodené deti odchádzali z nemocnice domov čo najzdravšie. Chceme čo najviac podporiť predčasne narodené deti a ich rodiny už v zdravotníckom zariadení a preto naše OZ malíček podporuje neonatologické oddelenia aj materiálne, prostredníctvom rôznych projektov a získaných sponzorských darov. Doteraz sme pomohli napríklad darovaním monitorov dychu, profesionálnych odsávačiek mlieka pre mamičky, váhami pre bábätká, chladničkami na skladovanie materského mlieka, pohodlnými polohovateľnými kreslami na klokankovanie či dojčenie, prebaľovacími pultami alebo aj kartotékami na neonatologických oddeleniach. Taktiež sme darovanými prístrojmi pomohli skvalitniť a vylepšiť technické vybavenie všetkých šiestich perinatologických centier na Slovenku. Medzi naše ďalšie krátkodobé projekty a formy podpory partí napríklad aj: 2020 - darovanie 600 balení plienok pre predčasne narodené deti do všetkých perinatologických centier na Slovensku 2019/2020 - darovanie 30 mini postieľok s výhrevným matracom do perinatologických centier po celom Slovensku v rámci kampane najpočúvanejších rádií Najkrajší hlas 2019 - darovanie 6.-tich profesionálnych odsávačiek mlieka na oddelenia rizikových novorodencov 2018 - revitalizácia a rekonštrukcia Ambulancie pre deti s perinatálnou patológiou a rizikom v Bratislave, Antolská 2017 - tričká na dojčenie pre mamy, ktoré darujú svoje mlieko do mliečnych bánk 2017 - darovanie dvoch profesionálnych odsávačiek mlieka na oddelenia rizikových novorodencov 2016 - zabezpečenie klimatizácie na oddelení JIS a Rizikových novorodencoch v Bratislave, Antolská 2014 - darovanie prístrojov v hodnote 239 226 eur z výťažku Plesu v opere pre perinatologické centrá v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Martine, Nových Zámkoch a Prešove

https://najmama.aktuality.sk/clanok/276562/nove-vybavenie-v-nasich-nemocniciach-zabezpeci-viac-materskeho-mlieka-pre-predcasniatka/ https://tehotenstvo.rodinka.sk/vsetko-o-porodniciach/porodnice-pod-lupou/predcasniatka-bojuju-o-zivot-ich-mamy-o-kazdu-kvapku-mlieka/? https://www.deti.sk/sme_rodicia/aktuality/clanok/predcasniatka-v-inkubatore-mozu-rodicia-nazivo-pozorovat-aj-z-domu https://mamaaja.sk/clanky/infosky/mesta-zasvietia-purpurovo-17-november-bude-patrit-predcasniatkam http://femme.sk/index.php/temy/dieta/item/12120-17-november-bude-patrit-predcasniatkam

Ľubica Zimanová, janár 2019 Postieľka pripravená, výbava nažehlená, kočík zložený v obývačke a túžobné čakanie na Vaše prvé dieťa. Neopísateľný pocit každej maminy a ocina. To je aj môj príbeh. Naštudovaný harmonogram pôrodu, zodpovednosť, pripravenosť… a zrazu je všetko inak. Všetko prišlo o 6 týždňov skôr. Myslela som, že mne sa to stať nemôže, ale stalo a začal sa môj životný boj, moja druhá diplomová práca, ale nie z ekonómie, ale “narodilo so mi predčasniatko”. Je ťažko opísať všetko slovami, ale s podporou môjho manžela a Malíčka máme dnes 6ročnú “veľkáčku” Terezku. Malíček je moja druhá rodina, ktorá sa objavila v pravej chvíli. Sú to vily a anjeli, ktorí Vám dodajú nádej, odvahu, radosť a optimizmus v čase, keď si myslíte, že to nie je možné. Ich prax, skúsenosti a oddanosť vo dne – v noci Vám to okamžite dokážu. Pomôžum vám vášho drobca umyť, prebaliť, a napapať, stretávate sa so zariadeniami, o ktorých ste možno len počuli. No hlavne Vám ukážu, ako aj maličkému stvoreniu viete dávať lásku svojou prítomnosťou, pozitívnym myslením, aj keď ho máte v inkubátore. Ich práca nekončí v nemocnici, ale pokračuje aj po návrate domov. Ste členom ich “ VIP klubu,” kde sa stretávajú mamy s deťmi s rovnakými alebo podobnými príbehmi. Všetko sa dá naučiť a aj diplomovú prácu “predčasniatko” zvládnuť s podporou Malíčka.

Naša Ľubka Kaiserová sa uchádza o vašu priazeň v ankete Slovenka roka v kategórii Zdravotníctvo. Nájdete ju pod číslom SR 28 Hlasovať za ňu môžete od 28. januára 2019 12:00 do 3. mája 2019 10:00 prostredníctvom SMS na číslo 7504 v tvare SR 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie Ďakujeme za každý hlas. viac info na www.slovenkaroka.sk

Sme občianske združenie, ktoré vzniklo v apríli 2011 z iniciatívy rodičov na podporu predčasne narodených detí a ich rodín. Sme mostom medzi rodinami a odbornou verejnosťou, aby sme prispeli k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny. Participujeme na rôznych projektoch, snažíme sa o zviditeľnenie problematiky predčasných pôrodov, starostlivosti o “predčasniatka” a o komplexnú starostlivosť o rodiny. Spolupracujeme s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Sme jedným zo 65 aktívnych členov medzinárodnej organizácie EFCNI. Naša vízia Každý rodič si najväčšmi želá, aby jeho dieťa bolo zdravé. Taktiež chce mať možnosť byť svojmu dieťaťu nablízku a v neposlednej rade je pre neho dôležitá aj pomoc a podpora okolia. Rovnako aj my v malíčku chceme, aby deti odchádzali z nemocnice domov čo najzdravšie. Taktiež je našou prioritou, aby predčasne narodené dieťa a jeho rodina mala v zdravotníckom zariadení vytvorený priestor pre spoznávanie sa a aby bola prítomnosť blízkych vnímaná ako najlepšia starostlivosť o dieťa. Okrem toho je aj dôležité, aby verejnosť mala dostatok informácií o problematike predčasných pôrodov a ich možných následkov. Spolupráca s neonatologickými pracoviskami Naše aktivity a projekty realizujeme v spolupráci s neonatologickými oddeleniami po celom Slovensku. Výročné správy Všetky projekty nášho OZ malíček, naše aktivity a aj plány do budúcnosti sú zosumarizované po jednotlivých obdobiach vo výročných správach. Nahliadnuť do nich môžete tu:

malíček občianske združenie Krásnohorská 11 851 07 Bratislava IČO: 42 254 141 DIČ: 2023736385 IČ DPH: SK2023736385 Číslo registrácie na Ministerstve vnútra SR: VVS/1-900/90-37748 Číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077 Banka: Tatra banka Telefón: +421 948 129 985 E-mail: info@nasmalicek.sk Komunitné centrum Komunitné centrum nášho OZ malíček je miestom na prácu, stretávanie sa, workshopy a oddych. Nájdete nás na nasledujúcej adrese: Vyšehradská ulica 25 851 06 Bratislava OZ malíček online Facebook: facebook.com/nasmalicek/ Instagram: instagram.com/malicek.sk/ Web: www.malicek.sk Email: info@nasmalicek.sk

Mama v nemocnici je málokedy obdarovaná darčekmi. O to viac sa však poteší darčeku, ktorý ju čaká pri bábätku s drobnými predmetmi od sponzorov, dobrovoľníkov a mám, ktoré majú vlastnú skúsenosť s predčaným pôrodom a starostlivosťou o predčasniatko a stále majú v čerstvej pamäti situácie z nemocníc po celom Slovensku. Balíčky obsahujú napríklad háčkované čiapočky, maličké body, hračky či podbradníky. Možno najdôležitejšou súčasťou každého balíčka je ručne písaný povzbudivý odkaz - od mamy pre mamu. Mamám v nemocnici to dodá odvahu, že v tejto neľahkej situácii nie sú samé a zároveň ju potešia predmety pre ňu aj pre bábätko. Háčkujte s nami Ak sa aj vy chcete stať súčasťou nášho projektu Pomáhame srdcom a vyrábať háčkované darčeky pre predčasniatka v nemocniciach, pridajte sa k nám, budeme veľmi radi. Šikovné dobrovoľníčky po celom Slovenku pre nás háčkujú, za čo im srdečne ďakujeme. Ich ručné výrobky sa potom distribuujú do balíčkov, ktoré putujú do nemocníc medzi predčasne narodené deti. Ak sa chcete k nám pridať a neviete, kde začať, máme pre vás aj detailné návody na háčkovanie tých najobľúbenejších hračiek a darčekov pre bábätká.

Nie každá mama má možnosť postarať sa o svoje dieťa - niekedy sa stane, že sú deti umiestnené do náhradnej rodiny alebo do ústavnej starostlivosti. Projekt Bez kufríka neodídem je zameraný na vyplnenie medzery od narodenia až do momentu, kedy sa začne písať kapitola dieťaťa s jeho novou rodinou. Detičky, ktoré ešte len čakajú na svoju rodinu, bývajú mnohokrát umiestnené v nemociciach na rovnakom oddelení ako rizikoví novorodenci a predčasne narodené deti. Nikoho kto by sa o nich staral totiž zatiaľ nemajú, preto je potrebné, aby im boli sestričky stále nablízku. A tak nám tieto detičky taktiež prirástli k srdcu. Aj preto sme pre všetky pripravili kufrík, ktorý im pomôže uchovať spomienky na ich skoré detstvo. Každý kufrík obsahuje okrem dojčenskej fľase či rôznych darčekových predmetov aj pamätník pre bežné alebo výnimočné chvíle dieťaťa. Zdravotné sestričky aj lekári s láskou zapĺňajú stránky tohto pamätníka rôznymi poznámkami, odkazmi či novinkami v živote bábätka. Aby aj ono malo svoju minulosť, skôr než si nájde svoju budúcnosť. Tento projekt už viacero rokov zaznamenáva veľmi pozitívne ohlasy a to nielen medzi zdravotníkmi, ale aj medzi náhradnými rodičmi.

Predčasný pôrod často znamená, že bábätko nie je pripravené na život vonku. V momente, kedy sa narodí, sa začína boj o jeho život. V návale povinností neonatológov zabezpečiť nedonosenému novorodencovi všetky životné funkcie a podchytiť prípadné ťažkosti sa stráca krása prvého stretnutia matky so svojím bábätkom. Bohužiaľ, do popredia sa tlačí nutnosť stabilizovania bábätka a koľkokrát aj záchrana matky. Projekt Prvá fotka bábätka zbližuje rodičov s ich bábätom a je im prvým kontaktom na diaľku. Mamička dostáva na gratulačnej kartičke obrázok svojho novorodeného bábätka, aby ho mohla vidieť skôr, ako jej to jej stav či stav bábätka dovolí. Náš projekt je úspešne zavedený vo všetkých šiestich perinatologických centrách na Slovensku. V Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach aj v Martine. Okrem perinatologických centier, dostali fotoaparát aj dve neonatológie: v Humennom a na Kramároch. Na tento projekt sa nám dostáva veľa pozitívnych ohlasov ako od nemocničného personálu, tak aj od rodičov. Sabina, mamička Stellky: „Ten projekt s fotografiami je niečo úžasné! Krásny nápad. Môžem povedať, že tie emócie, radosť a to krásne napísané, že sa mi narodil malý bojovník a ešte aj meno mi tam napísali perom, že Stellka. Veľmi som plakala od šťastia, keď mi to dali do rúk. Dali nám dve fotky. Jednu dostal otecko a dokonca tak videl svoju dcérku po prvý krát, keďže som išla rodiť akútne - sekciou a on ešte nebol v nemocnici.“

Po prvý krát v histórii Slovenska dostali rodiny možnosť pozorovať svoje deti hospitalizované v nemocnici online vďaka projektu Videoprenos z inkubátora. Projekt je realizovaný cez IP kamery a odštartoval v roku 2018 v perinatologickom centre Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky. Celé rodiny, ktoré nemôžu byť so svojim novonarodeným dieťaťom v nemocnici, môžu na diaľku nazrieť do inkubátora, sledovať vývoj bábätka a upevňovať si s ním väzbu. Na každom inkubátore je nainštalovaná vysokocitlivá kamera, dokopy ich je 11. Sú uchytené na špeciálnych konzolách vyrobených priamo na miestne podmienky. Natočením na inkubátor snímajú priamo dieťatko. Rodičom stačí počítač, tablet či mobilná aplikácia v telefóne a pripojenie na internet. Dieťatko môžu vidieť rodičia alebo tí príbuzní, či známi, ktorým rodina poskytne svoje prístupové heslo. IP kamery nad inkubátormi nie sú raritou v krajinách ako USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko či Španielsko. Možnosť byť so svojim dieťatkom online majú už niekoľko rokov aj rodičia v okolitých krajinách ako je Česká republika či Poľsko. * Online vysielanie v žiadnom prípade nemá a ani nechce nahrádzať fyzický kontakt rodičov s dieťatkom. Je to doplnková služba pre rodičov a rodinu v čase, keď s dieťaťom nemôžu byť fyzicky. Autor fotiek: S. Szencsi

Členská prihláška

Malíček má otvorenú náruč pre každého, kto má k téme predčasných pôrodov blízko. Či už ste rodičia, ktorým sa narodilo predčasniatko, narodili ste sa predčasne, ste zdravotník, chcete sa k nám pridať ako podporovateľ či dobrovoľník alebo vám je táto téma blízka a chcete byť súčasťou našej rodiny. Všetci sú vítaní. Ako členov nášho Klubu vás budeme aj prostredníctvom newslettru informovať o našich podujatiach, aktivitách a budete môcť využívať výhody, ktoré pre členov Klubu poskytujú naši partneri. Členom Klubu priateľov predčasniatok sa môžete stať vyplnením online prihlášky a úhradou členského poplatku 10 eur ročne. Poplatok platí na kalendárny rok - Váš príspevok môžete poslať na naše malíčkovské číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077. Do poznámky prosím uveďte heslo CLENSKE. Odoslaním prihlášky sa dobrovoľne prihlasujete do občianskeho združenia malíček. Zároveň vyhlasujete, že ste bol /bola oboznámený/á so Stanovami občianskeho združenia malíček,súhlasíte s nimi a budete dodržiavať z nich vyplývajúce členské povinnosti. Ste si vedový/á, že z občianskeho združenia malíček môžete na základe slobodného uváženia kedykoľvek vystúpiť. Uhradené členské pre daný kalendárny rok je nevratné.

15.11.2018, Primaciálny palác, Bratislava

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete. Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili. Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,   Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček V roku 2018 ocenenia získali: Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Michal Jánoš,  z Novorodeneckého  oddelenia Fakultnej nemocnice v Žiline    Novorodencom zasvätil svoj život pred viac ako 40 rokmi a ako jeden z prvých pediatrov bol pri zrode, v tom čase nových odborov - neonatológie a perinatológie na Slovensku. Ako 32 ročný už viedol Novorodenecké oddelenie s 80 lôžkami. Na Novorodeneckom oddelení v Žiline pôsobil ako primár dlhých 30 rokov. Začínal v časoch, kedy technické vybavenie na oddelení často chýbalo a ako sám hovorí: „Trpel som. Lebo vedieť ako pomôcť, no nemať čím, je strašný pocit. Bojovali sme o každé možné technické zlepšenie a o každého nedonoseného novorodenca.“ Kolegovia si doktora Jánoša vážia pre jeho veľký zápal, otvorené srdce, kvalifikovaný a ľudský prístup.     Ocenenie pre osobnosť verejného života: LIDL Slovenská republika, v.o.s. – prevzal Ing. Matúš Gála, generálny riaditeľ  V posledných 3 rokoch sa významne zlepšilo prístrojové vybavenie na všetkých neonatologických pracoviskách vďaka projektu „Dobré rozprávky“ spoločnosti LIDL. Cieľom projektu je podporiť čo najviac z 53 novorodeneckých pracovísk vo všetkých nemocniciach, ktoré na Slovensku umožňujú bezplatný pôrod. „Rozprávky učia deti, že dobro vždy zvíťazí nad zlom. Dobro však nad zlom víťazí aj v skutočnom živote, pokiaľ sa dobrí ľudia spoja a podajú pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.” Za predošlé tri roky získali slovenské nemocnice vďaka zákazníkom LIDL prístroje v hodnote takmer 2,5 milióna. Aj v tomto roku pokračuje projekt rozprávok. Novorodenecké pracoviská tak získajú inkubátor, monitor a pulzný oxymeter - spolu v hodnote milión Eur. Tým získa každé neonatologické pracovisko kompletné vybavenie na starostlivosť o akékoľvek bábätko. Ocenenie pre osobnosť občianskeho združenia malíček: Mgr. Mária Drábiková zdravotná sestra a žena s veľkým srdcom a šikovnými rukami. Jej veľkou vášňou je pletenie, háčkovanie a šitie. Toto svoje nadšenie vkladá do vyrábania vecičiek a pomôcok pre najmenšie deti. Spolupracuje a koordinuje skupinku žien so záujmom o pletenie a háčkovanie a v Žiline organizuje pravidelné stretnutia. Cieľom týchto stretnutí je učiť sa novým technikám, radiť si a zároveň výsledkom tohto snaženia je pomoc iným - pomoc predčasne narodeným deťom. Organizuje  zbierky pre Neonatologické oddelenia  na celom Slovensku. Šité, háčkované a pletené vecičky a pomôcky pomáhajú nielen zdravotníkom pri starostlivosti o drobčekov, ale slúžia aj ako psychická podpora pre mamky v ťažkých začiatkoch života dieťatka.   MUDr. Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky Mikuláša Rusnáka Lekárskej Fakulty Slovenskej Zdravotníckej univerzity a v Univerzitnej nemocnici Bratislava Ocenenie Purpurové srdce udelilo o.z. Malíček pani doktorke Pejhovskej za jej výrazné prispievanie k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Starostlivosť o novorodencov jej prirástla k srdcu ešte na pôvodnom pracovisku v Nemocnici Staré Mesto na Bezručovej ulici, ktoré ako prvé samostatné novorodenecké oddelenie v Československu poskytovalo špeciálnu starostlivosť nedonoseným deťom. Jej učiteľmi boli skvelí odborníci - zakladateľ pracoviska primár Rusnák, neskôr profesorka Huttová. Pod ich vedením sa doktorka Pejhovská stala uznávanou špecialistkou v problematike starostlivosti o novorodencov so zameraním na genetické syndrómy a dlhodobú starostlivosť o novorodencov. Jej citlivý prístup oceňujú kolegovia a rodičia malých pacientov. Klinika detskej oftalmológie Lekárskej  fakulty  Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb  Klinika detskej oftalmológie sa od svojho vzniku v roku 1991 ako jediné pracovisko v Slovenskej republike špecializuje na očné choroby detského veku. Poskytuje komplexnú starostlivosť pre deti od narodenia do 18. rokov. Medzi najčastejšie ochorenia liečené na klinike patria strabizmus, glaukóm, katarakta, vrodené a dedičné chyby, tumory a retinopatia nezrelých detí.  Vďaka snahe celého kolektívu a dobrej spolupráci s Oddeleniami patologických novorodencov a Detskou klinikou anestéziológie a intenzívnej medicíny sa klinika stala špičkovým pracoviskom jediným na Slovensku, ktoré lieči pacientov s retinopatiou nedonosených detí.

17. november

Svetový deň predčasne narodených detí si celý svet každoročne pripomína 17. novembra. Bol založený európskymi rodičovskými organizáciami a rodičmi predčasne narodených detí, ktorí sa rozhodli informovať o problematike predčasných pôrodov. Počas tohto dňa sa po celom svete usporadúvajú rôzne podujatia a od roku 2011 má oficiálne čestné miesto aj v našom kalendári. Oficiálnou farbou predčasne narodených detí sa stala purpurová. Sprievodné podujatia Na Slovensku je už tradíciou, že november nie je len mesiacom významných historických udalostí, ale jeho stred patrí tým úplne najmenším a najkrehkejším – predčasne narodeným deťom, ktoré si častokrát nesú do života vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet. Naše OZ malíček preto každoročne pri tejto príležitosti organizuje viaceré sprievodné podujatia, ktorých cieľom je nielen šíriť osvetu o problematike predčasných pôrodov, ale aj vyjadriť podporu predčasane narodeným deťom a ich rodinám, či vďaku odborníkom za ich obetavú prácu. Slávnostné koncerty, stretnutia rodín predčasniatok, či odborné školenia - každý rok je toto obdobie veľmi pestré. Niektoré z našich podujatí pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí môžete nájsť na tomto odkaze. Purpurové Srdce Už od roku 2012 organizuje naše OZ malíček v spolupráci so svojimi partnermi slávnostný benefičný koncert. Tento koncert je najvýznamnejším podujatím, ktoré sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. Počas slávnostného večera sú oceňované osobnosti, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety a aj následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenie Purpurové srdce je vyjadrením obdivu a vďaky za obetavú a častokrát nedocenenú pomoc malým bojovníkom a ich rodinám. Viac o jednotlivých ročníkoch Purpurového srdca sa môžete dočítať na nasledujúcom linku. Purpurové Slovensko Počas Svetového dňa predčasne narodených detí sa celý svet zafarbuje do purpurovej, farby predčasniatok. Nie len svetové dominanty ako Eiffelova veža či Big Ben, ale aj dominanty po celom Slovenku sú týchto dňoch zahalené purpurovou farbou. To pre to, aby nám pripomenuli, aký náročný boj tieto deti museli hneď na začiatku svojho príbehu zvládnuť a aby sme si v tichosti zaspomínali na tie, ktoré svoj boj prehrali.

Noel, 36. týždeň

Toto je príbeh zrodu veľkej lásky. Príbeh o tom, ako ochota, ústretovosť a predovšetkým ľudskosť lekárov dokáže takpovediac zázraky. O tom, ako málo stačí a nepríjemná operácia sa zmení v nádherný a nezabudnuteľný okamih, kedy sa sny stávajú skutočnosťou. Hlavnými hrdinami v tomto prípade boli Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc, Mgr. Ľubica Kaiserová, Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc, spolu s tímom zdravotníkov na novorodeneckej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, ktorým by som sa aj touto cestou rada z celého srdca poďakovala za ich ľudskosť, vysokú mieru odbornosti a v neposlednom rade za ochotu a odhodlanie podstúpiť s nami tento nádherný „experiment“...a taktiež za nášho syna Noela, ktorého príchod na svet bol vďaka nim tak nádherný. Dnes, keď píšem tieto riadky, je to už päť dní, čo sme prišli s Noelom z pôrodnice. Päť dní života s našou v poradí treťou láskou – prvým synom. Naše dve dievčatá prišli na svet sekciou(zo zdravotných dôvodov) a tak som veľmi dobre vedela, že ani tentoraz ma táto nesmierne bolestivá, nepríjemná a náročná operácia neminie. Vedela som, čo ma čaká, no napriek tomu som niekde v kútiku duše tajne dúfala, že tentokrát by to mohlo byť iné, lepšie, príjemnejšie. A tak som pár dní pred pôrodom napísala Ľubke e-mail, v nádeji, že by mi mohla v tomto smere pomôcť. Aby som to upresnila, veľmi dobre som ako zdravotník vedela, ako to v nemocnici chodí, že mnohé veci – priania pacientov, sa zrealizovať naozaj nedajú a tak aj moje „pôrodné plány“, ak sa to dá tak nazvať, zostali len tichou túžbou o ktorej vedel len môj manžel a Ľubka. Neodvážila som sa totiž nikomu okrem nich s nimi zdôveriť.(Ako sa neskôr ukázalo, ani nebolo treba:-)). O čo išlo? V podstate len o dve veci. Veľmi som túžila mať pri sebe manžela počas prípravnej doby až po príchod na sálu a tiež som snívala o tom, že mi moje dieťa na malú chvíľu dajú do náručia hneď, ako sa narodí – ani jedna z týchto vecí sa mi pri predchádzajúcich pôrodoch nepodarila a tak som až pri Noelovom pôrode nadobudla pocit, že som bola naozaj aktívnou účastníčkou celého pôrodu. Zároveň sa z môjho vnútra vytratil akýsi pocit sklamania zo skutočnosti, že moje deti proste „prišli na svet“, akoby bez môjho pričinenia –všetky naše deti sa narodili cisárskym rezom. Niekto si môže povedať, že v podstate nešlo o žiadne výnimočné požiadavky, ale znalá pomerov v nemocnici viem, že išlo. O to viac, že náš syn sa vypýtal na svet o pár týždňov skôr, ako mal a teda v tomto prípade sa všetky riziká počas pôrodu znásobujú, nehovoriac o tom, že išlo už o tretiu sekciu. Ráno v deň plánovanej operácie sme spolu s manželom ešte stihli „vybehnúť“ na šestku - na oddelenie patologických novorodencov - za Ľubkou a povzbudení jej slovami sme už o čosi pokojnejšie odkráčali na pôrodnicu. Vedomie, že táto výnimočná žena bude pri nás v prvých chvíľach Noelovho života bolo pre nás s manželom v tej chvíli nesmierne povzbudivé a upokojujúce. Na pôrodnici nám dvere otvoril pán doc. Korbeľ so slovami : „Nech sa páči, poďte ďalej.“ A sny sa začali plniť. Manžel je stále pri mne a ja už som v „prípravovni“. Absolvujeme základné „papierovačky“, monitor a v krátkom čase ma už vezú na sálu. Manželova prítomnosť pre mňa veľa znamenala – boli sme celý čas spolu, nikomu neprekážalo, že tam bol, všetci okolo nás boli veľmi milí a pokojní a presne to sme potrebovali, obaja, teda všetci traja:-). Ani som sa veľmi nestihla spamätať a už som ležala na operačnom stole, odovzdaná, pripravená – ako sa len dalo. Operácia začala a ja som už netrpezlivo čakala kedy mi niektorá zo sestričiek povie tú zázračnú vetu: „Mamička pozrite sa hore“ – a ja uvidím aspoň na malý okamih svojho čerstvonarodeného syna. Minúty ubiehali, atmosféra na sále bola veľmi príjemná, v rámci možností. Celý čas sme so sestričkami komunikovali a ja som tak nemala čas myslieť na to, aký veľký mám strach. V tom prichádza ku mne žena(predstavila sa ako Chovancová) a pýta sa, či mi môžu priložiť bábätko. V prvej chvíli som veľmi nepochopila otázku, nakoľko som ešte nedostala žiadnu informáciu, že by sa bábätko už narodilo a nepočula som ani detský plač. Ale odpovedala som veľmi intuitívne a hlavne veľmi rýchlo a jasne: „Áno.“ A v tom mi pani Doc. Chovancová, podáva môjho nádherného syna. Maličkého čerstvo narodeného - môjho Noela. O pocitoch v tej chvíli sa hovorí naozaj len veľmi ťažko, no s istotou môžem vyhlásiť, že na ten moment nezabudnem do konca svojho života. Držala som ho v náručí pevne, ako sa to jednou rukou len dá a neprestala som ho bozkávať. Bol veľmi pokojný, ticho mi ležal na hrudi a ja som ešte stále celkom nechápala celú túto situáciu, celý tento príbeh. Môj vysnívaný plán, ktorého hlavnou hrdinkou som sa práve stala. Pani docentka je celý čas s nami a sleduje ako sa bábätku darí. Čas mi ubieha nesmierne rýchlo, ale ja sa snažím užívať a zapamätať si každú sekundu s mojou novou láskou. „Dáme bábätko na prsník,“ ďalšia inštrukcia z úst pani docentky. A tak mám svojho syna stále pri sebe. Dlho. A snáď už navždy. Hlavou mi beží veľa myšlienok, no jedna dominuje - keby tu bol môj manžel s nami a tiež ho mohol držať, cítiť, milovať. A v tom mi zrak padol na miestnosť vedľa operačnej sály, kde už sa po jednom „trúsili“ všetci naši najbližší – na čele s mojím milovaným manželom- netrpezlivým oteckom. Kývame si a ja prosím pani docentku nech Noela zanesie manželovi. Môj syn putuje k svojmu otcovi a ja som nesmierne šťastná, plná radosti, emócií, lásky, spokojnosti. Operácia pokračuje a ja už nemyslím na nič len na môjho nádherného syna. Napriek dlhému priebehu celého zákroku sa blížime k záveru, k záveru so šťastným koncom. Odvážajú ma na izbu, stále myslím na Noela, kde teraz asi je a čo robí a kedy mi ho opäť prinesú. A v tú chvíľu prichádza môj manžel aj s našim milovaným synom a ja ich mám pri sebe, oboch, moje lásky. Pocit spokojnosti sa ešte znásobil, keď som sa dozvedela, že priamo z operačnej sály náš syn putoval na hruď môjho manžela a prvé chvíle si užívali spolu až doteraz, kým ma nepriviezli na izbu – neuveriteľné, neuveriteľne nádherné. A od tej chvíle sme už stále spolu, manžel zostáva v nemocnici s nami aj počas noci a tak si užívame prvé chvíle – pre mňa po fyzickej stránke tak nesmierne bolestné – spolu. Tímu lekárov a sestier sa podarilo niečo výnimočné, podarilo sa im premeniť náročnú operáciu na splnený sen. A preto ĎAKUJEM. V prvom rade Ľubke – Mgr. Ľubici Kaiserovej – staničnej sestre z oddelenia patologických novorodencov. Výnimočnej žene, ktorej vďačím za to, že toto všetko zorganizovala(nikto iný o mojich plánoch totiž netušilJ), že vďaka nej sa „všetko dalo“ a všetko bolo možnéJ. Pánovi Doc.MUDr.Miroslavovi Korbeľovi,CSc, ktorý ma sprevádzal a monitoroval počas celého tehotenstva, bol mi vždy nápomocný a ochotný odborne poradiť a ktorý svojou profesionalitou a stoickým pokojom zabezpečil absolútne hladký priebeh celého zákroku. Bez jeho ochoty a spolupráce by priloženie Noela hneď po narodení nebolo možné zrealizovať a samozrejme jemu patrí tá najväčšia vďaka za to, že pomohol nášmu synovi na svet a bol ochotný akceptovať a odborne zastrešiť moje tehotenstvo aj napriek dvom predchádzajúcim sekciám a všetkým rizikám, ktoré z toho plynú. Pani Doc. MUDr. Darine Chovancovej, CSc, ktorá bola počas operácie pri nás a celý „experiment“ zrealizovala. Ktorá mi umožnila prežívať s mojím synom Noelom prvé spoločné chvíle a ktorá „spracovala“ aj môjho jemne vystrašeného manžela a umožnila mu zažiť bonding doslova na vlastnej kožiJ, čo teda rozhodne nieje v takýchto prípadoch bežné a štandardné a ktorá sa o nás zaujímala aj počas pobytu v nemocnici. Ďakujem vám všetkým, aj tým, ktorých som tu nespomenula a tiež boli súčasťou nášho krásneho pôrodného príbehu. Vaše povolanie – zdravotníkov – je nesmierne krásne, no zároveň veľmi náročné a ja som vám z celého srdca vďačná za všetko, čo pre svojich pacientov denne robíte. Vážim si každého jedného z vás a želám vám do ďalších rokov práce hlavne veľa trpezlivosti, sily, odhodlania a entuziazmu. Verím, že tento príbeh si prečíta čo najviac žien, mamičiek, predovšetkým tých, ktorým nebolo dopriate porodiť dieťa tak, ako je to prirodzené - aby neprestali veriť, že sa to DÁ AJ INAK :).

Hanka, 34. týždeň a 1860 g

Naša Hanka sa narodila 26.10.2011 v 34. týždni tehotenstva. Mala 44 cm a 1860 g. Trochu šok, toto drobunké stvorenie som mala prvý krát v náruči, keď mala štyri dni. Úžasný pocit, aj keď veľmi zmiešaný, lebo som sa nevedela dočkať, kedy ju budem držať a zároveň som sa bála, či ju držím správne. Okrem nízkej pôrodnej hmotnosti bola Hanka aj chudokrvná. Počas pobytu v nemocnici jej kontrolovali krv. Keď sme si mysleli, že už pôjdeme domov, bola hladina hemoglobínu taká nízka, že sa pani doktorka rozhodla pre transfúziu. Na čas to pomohlo a mohli sme ísť domov. Po pre mňa dlhých 22 dňoch. Hanka pekne papala a mali sme pri odchode z nemocnice cez 2200 gramov. Určite aj preto, že sa o Hanku tak pekne starali starostlivé sestričky. Po príchode domov sme si naplánovali všetky návštevy lekárov, ktoré sme ešte museli absolvovať. Okrem našej obvodnej taktiež očné a kardiologické vyšetrenie a aj cvičenie v rehabilitačnej ambulancii. Očné vyšetrenie dopadlo dobre, v kardiologickej ambulancii sme sa dozvedeli, že Hanka ako predčasník nemá ešte uzatvorenú srdcovú prepážku, ktorá sa deťom narodeným v termíne uzatvorí ihneď po narodení. To spôsobovalo slabý šelest na srdiečku, tak nám nariadili kontrolu o štyri mesiace s tým, že väčšine detí sa to časomsamé pekne upraví. A ako sme sa dozvedeli na kontrole, aj nám sa to opravilo :-). V rehabilitačnejambulancii nám vzhľadom na Hankinslabší motorický vývin nariadili cvičenia. Najprv desať, potom neskôr jedenásť cvikov. Hanka mala pol roka,keď sme ich všetky odcvičili. Popri cvičení v ambulancii sme ale cvičili doma predpísané cviky každý deň. Miestami to bolo náročné, ale Hanka to úplne perfektne zvládala. Pridali sme si k tomu aj plávanie pre dojčatá. Veľmi nám to pomohlo. Teraz sa budeme hlásiť na detskej rehabilitačnej klinike. Treba ešte doladiť pár drobností, aby bolo všetko tip-top :-). Medzitým sme boli sledovaní v rizikovej ambulancii a okrem iného sme boli aj na kontrole krvi. Keďže sa to po tej transfúzii upravilo iba na určité obdobie, museli sme vybrať aj injekcie, ktorépodporujú tvorbu červených krviniek. Boli sme aj na hematológii na Kramároch. To už bolo ale v čase, keď mala Hanka štyri mesiace korigovaného veku,hemoglobínsa jej už ustálil a najbližšia kontrola násčakáaž v októbri. Otýždeň bude mať Hanka 9 mesiacov, meria 70 cm a váži 7 kíl. Je samozrejme drobnejšia ako jej rovesníci. Nevie ešte celkom sama sedieť, ale podľa vyjadrenia lekárov jej stav presne zodpovedákorigovanému veku. Vkaždom, prípade máme z nej veľkúradosť a tešíme sa z každého jej pokroku.

Peťko, 32. týždeň a 1840 g

Peťko sa narodil v 32. týždni s hmotnosťou 1840g, bez konkrétnej zistenej príčiny. Jednoducho mi zrazu odtiekla plodová voda a vypýtal sa na svet. Tri týždne bol v inkubátore, zistili mu reflux, hypotóniu, vrodenú cystu na mozgu, funkčný šelest na srdci a mával aj opakované infekcie horných dýchacích ciest. Zaostával s hrubou aj jemnou motorikou. Na začiatku sa nám to všetko zdalo neprekonateľné. Nemal vyvinutý sací reflex, takže bol veľmi dlho sondovaný. Už som ani nedúfala, že sa dostaneme z nemocnice domov, ale treba hľadať rôzne pomôcky pre dieťa a jednoducho vydržať. Nakoniec sme kojili 14 mesiacov a dnes mi všetci rodičia závidia, že zje čokoľvek:-).Hovoriť začal až v 3,5 roku – asi nebolo o čom:-). Postupne sa cvičeniami zo všetkého dostáva a momentálne prekonávame už len chorôbky, ktoré majú aj deti narodené v termíne. Psychológovia hodnotia vyššie IQ, ale je na druhej strane je veľmi dynamický a menej sústredený, čo je vraj pre predčasniatka typické. V súčasnej dobe riešime, či požiadame alebo nepožiadame o odklad do školy. Držím všetkým päste, je to ťažká cesta, ale robíme to pre naše deti. Jana a Peťko (5,5 roka)

Martinko, 31. týždeň a 1060 g

V 27. týždni tehotenstva ma z Trenčína previezli do perinatologického centra v Bratislave s tým, že už pôjde Martinko na svet – vtedyvážil 750 gramov. V Bratislave v nemocnici sme ešte vydržali do 31. týždňa tehotenstva,kedy sa Martinko narodil v celkovej narkóze a vážil 1060 gramov. Náš problém bol vysoký krvný tlak a histológia potvrdila mikroinfarkt placenty. Keď Maťka vyberali, už nebol skoro vôbec v plodovej vode a obaja sme mali infekciu. Martinka previezli na oddelenie predčasne narodených detí, kde bolv dobrých rukách. Ja som ležala na oddelení s mamičkami, ktoré mali pri sebe detičky. Sama. Prvé dva dni som si ani veľmi neuvedomovala, mala som problém sama zo sebou, bolesti a vysoké teploty. Lekárka z oddelenia pre predčasne narodené deti mi prišla oznámiť, že Martin je napojený na podpornom dýchaní, kvôli infekcii má antibiotika a je pod svetlomkvôli žltačke, ktorá je v jeho prípade dosť vážna. Radostná správa však bola – jeho bruško strávilo 3 ml mliečka. Ďalej ma pani doktorka oboznámila s tým, že sa treba každý deň informovať o jeho zdravotnom stave a keď sa budem dobre cítiť, môžem chodiť za ním. Prvé dni bolo moje spojenie s malým len prostredníctvom lekárky, ktorá chodila za mnou. Každé ráno mi telefonoval môj partner, ktorý ma ubezpečoval aký je krásny, úžasný a ako všetko zvládne. Moje rozpoloženie bolo zvláštne - strach ísť za malým, čo som podvedome stále odkladala a zistila som, že mi pomaly vyhovuje, že mám teplotu. Nikomu som o tom nehovorila, ale strašne som sa bála stretnutia s ním, aj keď som sa zároveň samozrejme tešila. Nadišiel deň D - 23. decembra, deň pred Vianocami. Išla som (teda vliekla som sa) po chodbe, kde boli umiestnené mamičky s trojkilovými deťmi. V skúmavke som niesla prvé mlieko pre malého. Pred dverami ma čakal partner, ktorý za Martinkom chodil a tešil sa, že ho uvidíme spolu. Vo výťahu sa pýtam: "Aký je?" "Je krásny," odvetil môj partner. Zvoníme na oddelenie, otvorí sestrička, dá nám sterilné oblečenie, vydezinfikujeme si ruky a ideme k inkubátoru, kde leží 940 gramové telíčko napojené na hadičky pod modrým svetlom. Dalibor s obdivom pozerá a ja v nemom úžase zostávam stáť a nie som schopná spraviť krok a ani povedať slovo. Maličký nemal nič spoločné s detičkami, okolo ktorých som pred chvíľou prešla. Kto to nezažil, ťažko to pochopí. Zrazu sa precitnem a poviem si: „Sprav krok bližšie“. Spravím krok bližšie a v tom zapípa monitor. Pribehne sestrička a maličkého pootočí, aby sa zasa rozbehol v dýchaní. Martinko dal najavo, že cíti ten môj strach a aj on sa bojí a prestal dýchať. Doktorka mi vysvetlila, že deti cítia strach svojich mám a na všetko reagujú. Zobrala moju ruku a položila ju v inkubátore na Martinka. Ten pocit si pamätám dodnes –veľký strach a obavy, aby som mu neublížila. Po prvej zoznamovacej návšteve som chodila na oddelene dvakrát za deň, kde som sa postupne zoznamovala s mojím Martinkom. Najskôrhladkaním v inkubátore, prihováraním sa a neskôr aj klokankovaním. Týždeň po zákroku som išla domov do Trenčína, odkiaľ sme každý druhý deň chodili do Bratislavy. Na každú návštevu som išla so strachom, aby som opäť nepočula zvuk monitorov, ktoré oznamujú že s bábätkami nie je niečo v poriadku. Každý deň sme sa tešili, že pribral pár gramov, podávali sme malému lieky, cvičili sme. Kŕmili sme ho najskôr striekačkou, potom z fľašky…to všetko pod dohľadom lekárov a sestričiek. Po siedmich týždňoch v nemocnici Maťo vážil 1930 gramov a boli sme prepustení domov. Prvé dni boli strašné, kým som si našla systém v podávaní liekov, v kŕmení a hlavne stále som bola v strese z Martinkovho dýchania. Bol na monitore dychu a prvé noci aj pípal častejšie, ale to preto, že Martinko bol ľahučký a dobre nezaťažil podložku. Po týždni sme išli na kontrolu do Bratislavy, lebo Martinko odmietal potravu, bol spavý a nepriberal. Zistilo sa, že má veľmi slabý krvný obraz a museli sme chodiť na injekcie tri krát za týždeň. Z Trenčína do Bratislavy. Napriek tomu sa jeho stav nezlepšoval. Každé tri hodiny sme mu dávali jesť, ale odmietal. Skúšali sme vymeniť cumle, kvapkali mu stravu lyžičkou, nechali viac hodín odstup od jedla, ale nič nepomáhalo. Po ďalšom kontrolnom odbere sa zistilo, že sa jeho stav nezlepšil a že musíme absolvovať transfúziu krvi. Transfúziu absolvoval v Trenčíne, kde sme museli zostať ešte o deň dlhšie, ako bolo pôvodne plánované, lebo Martinko dlhšie spracovával novú krvičku, bol apatický a veľmi dlho spal. Krvný obraz sa mu zlepšil, no i napriek tomu stále odmietal jedlo. Ja som nič iné nerobila, len podávala lieky, masírovala bruško a skúšala dostať do Maťa troška jedla. V tomto období sa mi začali známi hlásiť na návštevy, no ešte som ich poprosila o čas.Tu som zistila, že veľa ľudí nechápe, čo je to predčasne narodené dieťa. Bola som pre nich osoba, ktorá „to prežíva“. „Každé dieťa občas nechce jesť, treba ho vyhladovať a bude dobre“. V jarných mesiacoch sme začali chodiť von. Náš štvormesačný a 3500 gramov vážiaci Martinko bol v perinke. Jeho rovesníci už sedeli v kočíku a vážili okolo 7 kíl. To sme zasa počúvali, že ho prehrievam a ako ho treba nechať vyzlečeného. Skrátka boli sme aj na posmech okoliu, ale našťastie tu bola rodina, ktorá pomáhala. Veľkou oporou nám bola kamarátka z Bratislavy, s ktorou sme sa zoznámili pri inkubátoroch a tiež mala 1080 gramového Martinka. Telefonovali sme spolu, konzultovali sme naše problémy. Keď bolo najhoršie volávala som do Bratislavy na oddelenie patologickýchnovorodencov, kde mi vždy poradili. V tomto období som zistila, že chýbajú informácie a ani verejnosť takmer nič nevie o predčasniatkach. Po takýchto skúsenostiach, ktoré mi vždy odobrali kvantum energie, som si povedala, že stačí a že sa budem sústrediť len na malého, riadiť sa pokynmi lekárov a snažiť sa urobiť všetko pre to, aby Maťko všetko zvládol. Naďalej som ho po kvapkách kŕmila, samozrejme vo všetkom mi pomáhal partner. No žiaľ nič nezaberalo a skončili sme na gastre, kde námvymieňali mlieko, ochucovali sme ho banánom, vanilkou… a žiadne zlepšenie. Zháňali sme iné cumle, strihala som veľké dierky, no to len malého zalievalo, prereval celé noci a aj dni, striedavo v kočíku, aj na rukách. Martinko veľmi málo spával. Až jedného dňa som ochutila mlieko a špeciálnu mliečnu výživu s detskou výživou a týmto sa naše trápenie po piatich mesiacoch skončilo. Martinko doteraz fičí na mliekovo-výživovom nápoji. Ani laktačné sestry mi nedokázali poradiť. Povedali, že nemajú skúsenosti s predčasne narodenými deťmi. Po týchto problémoch sme boli odporučení na rehabilitáciu, lebo Martinko zaostával v pohybe. Lekárka nám povedala, že musíme počítať s čímkoľvek. Aj s tým, že bude ležiaci a u predčasne narodených detí ukáže až čas, ako budú napredovať. Odporučila nám päťkrát denne cvičenie Vojtovej metódy. Tak letné mesiace sme strávili cvičením, miešaním mlieka s detskou výživou, podávaním tabletiek a samozrejme absolvovaním kontrolných vyšetrení v odborných ambulanciách a pozeraním sa cez okno, ako kamarátky kočíkujú. Chodia do nákupných centier na kávičku a vysedávajú na lavičkách... Ja som chodila von, ale radšej som sa stránila ostatných. Nebavilo ma vysvetľovať, prečo sa ponáhľame domov, prečo malého nemôžu vyberať z kočíka a hrať sa sním. Naďalej som bola terčom posmechu, že to prežívam a dieťa treba otužovať, zbytočne som vysvetľovala, že lekárky nám zakazovali do kolektívu medzi deti, do nákupných centier pre nedostatočnú imunitu, pre zlé prospievanie sme mali odložené aj povinné očkovania. Do januára sme cvičili a Martin už robil riadne pokroky, je to statočný bojovník a snaží sa všetko dobehnúť. Teraz vo februári sme boli na kontrole. Naše šidielko pani doktorka pochválila, že pekne chodí v 14. mesiaci a povedala, že môžeme začať chodiť medzi deti, samozrejme zdravé. Po kontrole sme boli pozrieť sestričky a doktorky na oddelení predčasniatok a keď som tam videla v kočíku malilinké bábo, spýtala som sa, či aj Maťko bol taký maličký. Odpoveď znela, že taký už išiel domov. Vtedy som si uvedomila, že čo všetko týchto statočných drobcov čaká, ale vďaka dobrej starostlivosti to určite zvládnu. Veľmi ma teší práca Mgr. Ľubice Kaiserovej, ktorá založila občianske združenie Malíček a snaží sa pomôcť mamičkám, aby vedeli, kde hľadať pomoc a hlavne, aby aj rodinní príslušníci vedeli rešpektovať a pomáhať v danej situácii. Len tak pre zaujímavosť, som tiež zdravotná sestra, ale prvýkrát som sa stretla s problematikou nedonoseného dieťaťa až pri mojej vlastnej skúsenosti a môžem povedať, že je to záber na psychiku. Človek si hlavne zažije veľa strachu. Priznávam, že všetok čas som venovala Martinkovi, domáce práce a všetky moje doterajšie aktivity išli bokom. Našťastie občas prišli zásoby navareného jedla od rodiny, čo nám tiež uľahčilo situáciu, aby partner neskolaboval od hladu. Do dnešného dňa sa mi sníva: prežijete, neprežijete, ale urobíme všetko preto, aby to dobre dopadlo a všetko ukáže čas, ako bude drobecnapredovať. Želám všetko dobré rodinkám, aby mali radosť z bábätiek a občianskemu združeniu Malíček želám veľa zaujímavých nápadov pri práci. Ďakujem sestričkám a doktorkám zAntolskej v Bratislave a samozrejme aj lekárom v Trenčíne, ktorí nás vždy uprednostňujú pri vyšetreniach. Emília

Maťko, 31. týždeň a 1900 g

Môj syn má dnes narodeniny. Desiate. Nedostal tortu, ani hračky (to doženieme cez víkend), ale zapli sme si počítač a ukazovala som mu fotky. Tie, na ktorých je hneď po narodení. Ako sme sa potom preklikávali stovkami a stovkami fotografií, čo sme za posledné roky nacvakali, neubránila som sa spomienkam už ani ja. Prešla som dlhokánsku cestu. No istým spôsobom som stále na začiatku… Mnoho bábätiek prichádza na svet predčasne. S nehou im hovoríme: predčasniatka. Náš Maťko dostal do papierov len suchý prívlastok: nedonosenec. To slovo mi trhalo srdce. Zasypalo ma tisíckami výčitiek. Myslím, že vo mne spia dodnes, lebo občas ma prepadnú otázky, či som tomu mohla nejako zabrániť. Či som mala prinútiť lekára, aby mi venoval viac pozornosti. Či… Rozum mi vraví, nech to už hodím za hlavu – mám predsa svojho chlapčeka. Lenže pri pohľade na inkubátor mám stále ten zvláštny pocit na duši. Maťko sa narodil v 31. týždni a vážil 1900 gramov. V nemocnici sme o neho bojovali takmer dva mesiace. Najprv nedokázal dýchať. Potom nedokázal papať. Keď už pekne dýchal a vedel spapať malinkú dávku mliečka, ukázalo sa, že ho nedokáže udržať v žalúdku. Zakaždým všetko vyvracal. Aj s liekmi, ktoré pre svoj život nevyhnutne potreboval. Bolo to zúfalé. Nakoniec prišla správa o možnom poškodení mozgu z nedostatku kyslíka, keďže sa narodil nielen nedonosený, ale aj ťažko pridusený (pri cisárskom reze). A tak sme začali cvičiť Vojtovou metódou. Trikrát denne to isté: vyzliecť drobunké dieťatko donaha, uložiť do predpísanej polohy, zatlačiť určené miesta na telíčku a vydržať. Vydržať jeho krik, chvenie sa od zimy, vracanie, ktoré to cvičenie slabému brušku spôsobovalo a... môj strach. Ten hrozný strach, či mu to všetko neublíži. Spolu sme cvičili – spolu sme pri tom aj plakali. A každý deň som dúfala, že to ťažké už máme za sebou. Veď o svojom materstve som snívala snáď od desiatich rokov. Videla som ho cez krásne detské plastové ružové okuliare a rozhodne nemalo vyzerať takto! Domov z novorodeneckej JIS nás pani doktorka púšťala po päťdesiatich dňoch so slovami: „Na toto dieťatko vám neviem dať záruku. Maťko je vyslovene rizikový novorodenec.“ Nechcela som jej veriť. Ale mala som. Čakal nás každodenný kolotoč, ktorý vyčerpal všetky naše fyzické i psychické rezervy. Malý akoby zázrakom pekne rástol a prospieval, ale naďalej vracal a trpel veľkými bolesťami bruška. Najhoršie bolo, že nedokázal spinkať. Cez deň dvadsať minút, v noci necelé štyri hodiny… A medzitým len kričal a kričal. Hanbila som sa komukoľvek vyrozprávať. Všade navôkol samé vysmiate mamy spokojných detí. Bavili sa o tom kedy a kam si pôjdu zacvičiť. A ja?! Naše dni boli ako zo zlého sna: papanie – vracanie – plač, neúspešný pokus o spinkanie – plač, cvičenie „Vojtovky“ – vracanie – plač, znova papanie – znova vracanie – znova plač, ďalší neúspešný pokus o spinkanie – ďalší plač. Plač, plač, plač… Že by som do tohto bludného kruhu mala zakomponovať ešte starostlivosť o domácnosť, manžela, či seba – na to sa nedalo ani pomyslieť. Nebolo to raz, keď som si o piatej popoludní uvedomila, že som stále v pyžame a nemám umyté zuby… Blížili sa Maťkove prvé narodeniny a ja som už naozaj nevládala. Napokon som sa zdôverila lekárke. Náhodnej, kardiologičke. Vypočula si náš príbeh, prezrela Maťka a povedala vety, na ktoré nezabudnem: „Ako ste to doteraz vydržali? To dieťatko trpí ťažkou pôrodnou traumou – preto nespí. Dostane sa z toho. Lásku a opateru má, potrebuje už len čas.“ Tých pár slov mi takmer zahojilo dušu. A zaumienila som si, že odteraz už bude lepšie. No opäť som sa mýlila. Celý druhý rok sme tvrdo bojovali o každú minútu Maťkovho spánku. Vracanie postupne prestalo. Neúprosnú „Vojtovku“ vystriedalo pohodové cvičenie s fitloptou a masáže. Zažili sme peripetie s rehabilitačnou lekárkou, ktorá vyhlásila, že náš synček je presne ten typ predčasne narodeného dieťaťa, ktorému sa nikdy nepodarí postaviť na vlastné nožičky a rozbehnúť. (Svojho presvedčenia sa nevzdala, ani keď štrnásťmesačný bežkal pred jej očami. No to je jej problém.) Len ten nešťastný plač unaveného dieťaťa, ktoré nedokáže zaspať! Ani v postieľke, ani na rukách. Ani doma, ani v kočíku. Ani cez deň, ani v noci! Ešte stále mám v mobile SMS-ky, ktoré som po nociach, či nad ránom, na pokraji zúfalstva vypisovala priateľke. Ale potom nastal náš deň. Maťko mal dvadsaťdva mesiacov a raz popoludní prvýkrát prespal celú jednu hodinu! Aj noci začali byť lepšie. Keby som vyhrala desať miliónov korún, nebola by som šťastnejšia, než vtedy. Verila som, že toto je definitívne víťazstvo, že odteraz bude iba dobre… Nebolo. Len sme sa posúvali ďalej po tej zvláštnej ceste, ktorou je materstvo s predčasniatkom. Maťulko mal už vyše dvoch rokov. Behal a skákal. Začal rozprávať. Jednoznačne bolo vidieť, čo ho baví, na čo má talent i čo ho vôbec nezaujíma. Skrátka rástol a vyvíjal sa. Keď už nikto neveril, že ten krásny modrooký nezbedník s plachou dušičkou mal štart do života komplikovaný skorým narodením, prihlásili sa ďalšieťažkosti. So zrakom, kĺbmi, imunitou a dokonca i krvou. Očká nedávno vyriešila operácia. Žiaľ, kĺbiky budú problémom na celý život… Rovnako aj oslabený imunitný systém a krvný obraz neustále na hranici anémie. No lekári nám cez to všetko pridelili parádnu diagnózu: zdravé dieťa v rámci širšej normy! Tak som si zasa spomenula na svoje detské ružové okuliare a aspoň v duchu som si ich nasadila na nos. Už nám jednoducho musí byť dobre! Maťkove tretie narodeniny som oslavovala s desiatimi kilogramami navyše. O pár týždňov som už bola dvojnásobnou mamou. Do života mi vstúpil ďalší synček. Lukáško. Veľký. Zdravý. Donosený. Spokojný. Liek na moju ubolenú dušu. Až teraz som pochopila, aké je to byť mamou. Takou obyčajnou mamou, ktorej dieťa aj plače, ale papká, spinká, hrá sa… Nádherný pocit! Navždy zaň budem vďačná. I za to, že Maťko prijal bračeka s takou radosťou a láskou. A tiež za to, že sa mýlili všetci „proroci“, ktorí ma presviedčali, že s dvoma malými deťmi bez pomoci starých rodičov či známych, budem v prvých mesiacoch padať od únavy. Sama tomu nerozumiem, ale v pohode som zvládala starostlivosť o bábätko, o prvorodeného huncúta, aj o domácnosť. Bolo to neporovnateľne ľahšie, ako opatrovať jediné malé predčasniatko. Hoci… Svoje ružové okuliare som časom opäť odložila. Z nejakých zvláštnych dôvodov som si namýšľala, že byť mamou dvoch chlapcov bude vždy jednoduché: rovnaké pohlavie – rovnaké záujmy. Hlúposť! Moji chlapci nosia po sebe oblečenie a okrem autíčok nemusím zasypať byt aj bábikami – ale to je všetko. Maťko má dnes päť rokov. Lukáško bude mať čoskoro dva. Prvému patrí moje srdce (oboch milujem rovnako, ale na chvíle po Maťkovom narodení, keď by som zaňho hoc aj dýchala, sa jednoducho nedá zabudnúť). Druhý mi do života vrátil slnko (stačí jediný jeho úsmev a deň je hneď krajší). A tak ich aj volám: Maťko – moje srdiečko, Lukáško – moje slniečko. No keď sa klbčia, keď sú na seba ako sršne, keď mi nedovolia ani sekundu z celého dňa venovať manželovi alebo nebodaj sebe samej, znova sa pýtam, kedy to už bude aspoň trochu menej náročné… Kedy to už bude také, ako som si v detstve vysnívala? Viem, že nikdy. Viem, že materstvo je dlhá a kľukatá cesta. Viem, že každé obdobie s deťmi mi prinesie nové problémy. No stále som ochotná uveriť, že určite to bude už zajtra… Ivana Paulíková

Tomáško, 30. týždeň, 1600 g a 42 cm

Keď som zistila, že som tehotná, bola som veľmi prekvapená, priam až zaskočená, pretože moje prvé tehotenstvo sa skončilo spontánnym potratom v 8. týždni. Hneď na to, už o mesiac, druhé bábo? Keď sa z toho všetci spamätali, začali sme sa veľmi tešiť a pomaly chystať výbavičku pre náš zázrak. Tehotenstvo bolo v poriadku, žiaden vysoký tlak, žiadne opúchanie nôh, dokonca ani žiadne nevoľnosti. Trošku mi tvrdlo bruško, ale doktorka mi odporučila brať magnézium a pomohlo mi to. Vo štvrtok 26.9.2013 sa však všetko zmenilo. Pre mňa, aj pre malý zázrak v brušku. Bolo niečo po 16:00, keď som išla na WC a v tom to prišlo - valila sa zo mňa krv. Veľmi veľa krvi. Rýchlo som zalarmovala priateľa a išli sme na pohotovosť. Po ultrazvukovej kontrole a po prehliadke doktor zistil, že sa mi odlúčila placenta a musím ísť rodiť. Bol to šok, bola som len v 30. týždni tehotenstva a predstava, že môj chlapček sa už teraz narodí, ma desila. Bála som sa, či to prežije. Zobrali ma teda na operačku a urobili sekciu. Veľmi som krvácala a vraj som skoro zomrela, malý bol však našťastie v poriadku. Dokonca som ho počula aj zaplakať - znelo to ako keď mrnká malé mačiatko. Tomáška mi hneď vzali, ani som ho nevidela. Zobrali ho do inkubátora a mňa na pooperačné oddelenie. Stále som len plakala, tak veľmi som sa bála. Nakoľko som rodila v Leviciach, kde nie je špecializované pracovisko pre predčasniatka, malého previezli do nemocnice v Nitre. Jediné, čo mi povedali bolo, že Apgar skóre mal 7/8/8, že veľmi plakal a kopal a že má 1600 gramov a 42 cm. Na druhý deň mi doktorka prišla povedať, že Tominka previezli v noci do Bratislavy na Kramáre pretože krvácal z konečníka a Nitra sa bála, či to zvládnu. Keď nám neskôr povedali, že náš malý sa narodil s nekrotizujúcou enterokolitídou a infekciou, veľmi som sa zľakla - nevedela som, čo to znamená. Na 6. deň, to už som bola doma, som sa vybrala do Bratislavy pozrieť Tomiho. Vzala som mu aj moje mliečko, ktorého som mala našťastie veľmi veľa (dokonca neskôr som ho aj Detskej fakultnej nemocnici darovala). Keď som prišla na oddelenie, sestrička ma hneď zobrala na JIS-ku. Musela som si dať plášť a vydezinfikovať si ruky. Ako som kráčala k inkubátoru, kde ležal môj anjelik, podlamovali sa mi kolená. Veľmi som sa bála, čo uvidím, ako vlastne vyzerá a či tam má veľa hadičiek. Tominko ležkal v hniezde a spinkal. Okolo seba mal množstvo hadičiek a prístrojov, ktoré merali jeho teplotu, tlak a dýchanie. Bol taký maličký, že som sa neubránila plaču. Mohla som ho však pohladkať - ten maličký človiečik sa prebudil a stlačil mi prst na ruke. Očká ešte neotváral. Potom sa rozplakal, nič som však nepočula, keďže bol zaintubovaný. Veľmi ma bolel pohľad na to malé telíčko bojujúce o život. Keďže stále kakal krv, nedostával papkať a schudol na 1404 gramov. Následne sa spustil rad problémov. Tominko zakrvácal do mozgu, praskali mu žilky od toľkého brania krvičky, bol veľmi chudokrvný a musel dostať transfúziu. Tú dostal asi tak trikrát. Neskôr sa objavila aj retinopatia nedonosených, ktorá ako druhostupňová si vyžiadala operáciu - tzv. diod laser koaguláciu. Po piatich dňoch ho odpojili od kyslíka, už nebol zaintubovaný, bol len na distenčnej ventilačnej podpore. Tú mal pár dní, potom už silák malý dýchal sám. Po troch týždňoch mi ho dali prvý krát na hruď, klokankovali sme sa asi hodinu. Tominko dvíhal hlavičku a aj sa na nás usmial. Dovolili mi ho aj nakŕmiť cez sondičku, keďže ešte nevedel papať z fľašky. Tomáškov stav sa zlepšoval krvácanie sa vstrebalo, takže nebola nutná operácia. Infekcia sa vyliečila pomocou antibiotík. Črievko sa umúdrilo a Tomi mohol začať viac papať. Následne začal veľmi dobre priberať, ani sme sa nenazdali a už mal drobec 1990 gramov. Keď mal cez 2 kg, vyložili ho z inkubátora na vyhrievané lôžko a asi po dvoch týždňoch ho previezli na dojčenské oddelenie do Levíc. Tam ma prijali k nemu a učila som sa o neho starať - vtedy mal 2400 gramov. V nemocnici sme spolu boli týždeň aj dva dni a domov sme odchádzali s váhou 2600 gramov. Už sme sa naučili aj papať, ale nie z fľašky, ale pekne z prsníka :-). Dnes má Tomáško 5700 gramov a 4 mesiace (korigovane 2). Je to veľký špekulant a šikulko. Stále ho kojím, čo je po tom všetkom, čo sme si obaja prežili, snáď zázrak. Samozrejme chodíme na množstvo kontrol do Bratislavy, do Nitry a aj v Leviciach máme pravidelne pár vyšetrení. Zatiaľ však našťastie všetko prebieha tak, ako má :-). Ďakujeme DFNsP v Bratislave, konkrétne oddeleniu patologických novorodencov, že mi zachránili syna a doslova z neho vypestovali normálne zdravé bábo. Ešte raz ďakujeme doktorom, najmä pani doktorke Skokňovej a Gibejovej za starostlivosť a milý prístup a samozrejme chceme poďakovať aj pani sestričkám :-). Tomáško s rodinou. Na fotke Tominko dva týždne po narodení.

Jakubko (30 tt, 1700 g a 42 cm)

Môj príbeh sa začína asi ako všetky príbehy. Užívanie si tehotenstva, tešenie sa z každého pohybu v brušku. Tehotenstvo som nebrala ako žiadnu chorobu, aj naďalej som normálne chodila do práce a pravidelne navštevovala svojho gynekológa. Na poslednej gynekologickej prehliadke môj gynekológ skonštatoval, že asi veľa chodím, bábätko je príliš nízko, tak mi odporúča zostať doma a oddychovať. Nasledujúci deň bol môj posledný deň v práci, kde som sa rozlúčila so svojimi kolegyňami a tešila sa na príjemné oddychovanie a chystanie výbavičky. Mala som toľko plánov... Len päť dní potom som na toalete cítila zvýšené močenie. Nejak sa mi to nezdalo, tak som zavolala manželovi a zdôverila sa mu so svojimi pocitmi. Manžel ma upokojil, aby som zbytočne nestresovala. Chlap :-). Tak som si ľahla a oddychovala pri televízii. Za nejakú chvíľu, keď som sa postavila, mi bolo všetko jasné. Plodová voda mi tiekla po nohách. To som už s plačom volala manželovi, ktorý sa hneď rútil domov z práce. Ja som sa osprchovala a dobalila si tašku do nemocnice. Keď už bol manžel doma, prišla aj rýchla zdravotná pomoc a odviezli ma do nemocnice. Pri vyšetrení bol potvrdený odtok plodovej vody. Pichli mi prvú injekciu (kortikoidy) na dozretie Jakubkových pľúc, po ktorej mi šialene bilo srdce. Kontrakcie som necítila žiadne, no dostávala som infúziu na ich zastavenie. Bol práve utorok poobede a pani doktorka mi povedala, že pravdepodobne porodím v sobotu, pretože na dozretie pľúc sú potrebné štyri injekcie. Sobota? Zdala sa mi to strašne krátka doba. Na pôrod som nebola ešte vôbec pripravená. To som však ešte netušila, že porodím už o pár hodín.Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Napriek infúzii som dostala kontrakcie, ktoré sa stále stupňovali. Všetci však očakávali, že infúzia zaberie a kontrakcie ustanú. Sestra pri nočnom meraní oziev povedala, že bábätko má ešte čas a ja mám spať. Ale dá sa to? Kontrakcie som mala pravidelne každých päť minút. Bola som nútená privolať zdravotnú sestru, ktorá konečne zavolala službukonajúcu lekárku. Po vyšetrení zistila, že som otvorená na sedem prstov a môžeme ísť na pôrodnú sálu. Boli tri hodiny ráno, tak som rýchlo zavolala manželovi, ktorý prišiel a bol mi veľkou oporou pri predýchavaní kontrakcií. Spätne mi hovoril, že každým telefonátom z nemocnice tušil, že to príde, pretože bolesti sa stále stupňovali. Presne o 5:20 v 30. týždni tehotenstva sa narodil náš synček Jakubko s mierami 42 cm a 1700 gramov. Apgar skóre mal v prvej minúte päť a v desiatej osem. Dokonca sme ho počuli aj zaplakať. Bolo to krásne.Vidieť sme ho však nevideli, pretože bol okamžite prevezený v inkubátore na JIRS. Manžel sa bol hneď ráno o ôsmej na neho pozrieť. Keď mi hovoril, že má na hlavičke žltú čiapočku a žlté ponožtičky, predstavovala som si ho ako najkrajšie bábätko na svete. Po pár hodinách prišla za mnou aj Jakubkova ošetrujúca pani doktorka, ktorá ma informovala o tom, že Jakubko má problémy s tlakom, ktorý sa snažia stabilizovať, menšie problémy s dýchaním a množstvo modrín, ktoré mal pri pôrode. Dúfali sme, že to jeho maličká pečeň vstrebe bez nejakých väčších problémov. Poobede sme sa na Jakubka boli pozrieť spoločne. Vtedy mi prišlo zvláštne, že si musím dezinfikovať ruky a obliecť si plášť. Keď som uvidela nášho maličkého synčeka v inkubátore, zmocnil sa ma obrovský strach o jeho život a zdravie, slzy sa mi kotúľali po tvári a nedali sa nijak zastaviť. Nevedela som si predstaviť, ako to maličké stvorenie môže zabojovať, ale dnes už viem, že tieto detičky sú veľkí bojovníci a nevzdávajú sa ľahko. Každá moja myšlienka patrila Jakubkovi. Bola som smutná, že nemôžeme byť spolu tak, ako ostatné mamičky so svojimi bábätkami v nemocnici. Mojou najväčšou prioritou bolo odsať pre Jakubka mliečko, vzácne kolostrum. Už na druhý deň som hrdo cez celú chodbu niesla v skúmavke tieto vzácne kvapky. Odsávačka sa stala mojou jedinou spoločníčkou v tých dlhých chvíľach v nemocnici, no aspoň som bola blízko k svojmu dieťatku. Na tretí deň sa u Jakubka zhoršilo dýchanie, zostal byť závislý na kyslíku, čo ma veľmi znepokojilo. Dovtedy som si nechcela pripustiť, že by sa mohlo niečo zhoršiť, verila som len v zlepšovanie sa jeho zdravotného stavu. Preto mi bolo veľmi ťažko. Nedalo sa neplakať. Napriek tomu, že som z nemocnice chcela čo najskôr odísť, keď prišla tá chvíľa, bolo to strašné. Strašné odísť z pôrodnice domov bez bábätka. Za Jakubkom som chodila pravidelne dvakrát do dňa a nosila mu čerstvé mliečko, ktoré začal tolerovať po týždni. Jakubkov stav na JIRS sa zlepšoval, preto sme si mohli vyskúšať klokankovanie. Bol to úžasný pocit, cítiť jeho malé telíčko na svojom tele. Nežne som ho hladkala a cítila som, že mu je to príjemné. Hneď na druhý deň bol Jakubko vďaka zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu preložený na JIS. Tak vtedy som plakala od šťastia. Vedela som, že z najhoršieho je už vonku. Na JIS som si mohla svoje dieťatko vybrať z inkubátora, prebaliť a klokankovať. Klokankovanie sa stalo našou obľúbenou činnosťou. S manželom sme mali radosť z každého jeho pribratého gramu a úspechu. Jakubko mal v nošteku sondičku, pretože mal problémy s papaním. Neustále sa zadýchaval, čím mu klesala saturácia na monitore. Ale nevzdávala som sa, prikladala som si ho pri každej návšteve. Niekedy úspešne, inokedy nie. Nakoľko Jakubko pekne prosperoval, bola som prijatá k nemu na oddelenie, kde som sa už učila ako sa o také malé dieťatko starať. Dojčenie nám však veľmi nešlo, v tej chvíli som sa však tešila, keď sa napapal z fľaše. Spapať 50 ml mu trvalo neuveriteľných 45 minút. Bola som šťastná, že som ho však mala pri sebe. Presne na manželove narodeniny, prišiel náš veľký deň D. Jakubka sme si mohli konečne odniesť domov. Vtedy už mal 2040 gramov. Odvtedy s Jakubkom navštevujeme pravidelne rôzne vyšetrenia, ktoré zatiaľ dopadli všetky na výbornú. Teraz má krásne 2 roky a tešíme sa z každého jeho úsmevu a pokroku. Dojčený bol 20 mesiacov. Každý deň je pre nás najkrajším, pretože Jakubko je naše slniečko a robí nám len a len radosť. Želám všetkým rodičom predčasniatok veľa krásnych chvíľ so svojimi detičkami, pretože len deti nám dokážu dať najviac radosti a šťastia v našich životoch.

Lucka, 29. týždeň, 1400 g a 29 cm

Na začiatok musím uviesť krátky príbeh, ktorý predchádzal narodeniu našej Lucky. Po prvom pôrode som dostala náhle embóliu pľúc a trombózu žíl v ľavej nohe. Po relatívne komplikovanej počiatočnej liečbe som už po čase nebralalieky, pretože som mala ustálené výsledky. S manželom sme sa rozhodli mať ďalšie bábätko. Brala som na seba a dieťatko veľké riziko, uvedomovala som si to.Prekonzultovala som to preto aj so svojím hematológom, ktorý nemal vočitehotenstvu vážne pripomienky a podporoval nás v tom. Napriek tomu som si od ostatných lekárov vypočula množstvo rečí, ktoré však neboli o podpore, ale skôr o tom, ako si kopem jamu do hrobu, prežiť môže buď iba jedna, alebo ani jedna. Dostala som od gynekológa radu, aby som išla na potrat. Keď som bola v prvom trimestri tehotenstva, tak som musela náhle do nemocnice kvôli krvácaniu a tenistý lekár ma skoro zabil vetou: „Som Vám vravel, že to potratíte.”Našťastie sa nechcel so mnou zaoberať a poslal tam svojho kolegu. Dlho som vtedy plakala, až kým neprišiel ten jeho kolega a ten ma povzbudil. Proste sav živote stretnete s viacerými ľuďmi a viacerými názormi a postojmi k danému problému. K potratu nedošlo, prešlo to po zhruba 10 dňoch a to aj napriek tomu, že všetko bolo práve vtedy v živote kruté, lebo keď som bola v nemocnici skrvácaním, prišla som o sestru – autonehoda. Je kruté, keď viete, že tak veľmi chcete dieťa a nemôžete sa ani poriadne vyplakať, lebo do Vás pchajú „oblbováky“ na ukľudnenie a nemôžete ísť ani na pohreb, čo s odstupom času bola možno aj jediná pozitívna vec pre mňa a moje dieťatko. Prešli ťažké dva mesiace azhruba v 5. mesiaci tehotenstva mi náhle jedno ráno odtiekla plodová voda. Začal kolobeh behania po nemocniciach. Nemocnica s už uvedeným lekárom, ktorý mi stále vravel o tom, že lepší by bol potrat, ma prijala, ale preposlali ma do Nových Zámkov s odôvodnením, že na takéto prípady nemajú vybavenie. Tam službukonajúci lekár prehlásil, že ma nemôže prijať a to ma ani nevyšetril, iba si prečítal chorobopis. Našťastie ma hneď objednal do Bratislavy a nadruhý deň ráno som išla sanitkou do Bratislavskej nemocnice v centre mesta (teraz už nefunguje). Tam po týždni spravili pre nás pozitívne rozhodnutie: poslali ma do nemocnice v Petržalke – Nemocnice sv. Cyrila a Metoda. Tam som bola až do 29. týždňa tehotenstva. Zhodou okolností, ráno na moje narodeniny som dostala krásny darček - narodila sa nám Lucka. Mala 1400g a 29cm. Malý zázrak veľkosti papiera formátu A4. Drobulinká krásna a naša. Lekárka nás ale upozornila, že Lucka bude mať zdravotné komplikácie. Miešali a vo mne pocity šťastia s pocitmi zo správ od lekárov o jej stave a upozornenia na komplikácie. Lucka mala vážne krvácanie na mozgu. Po zhruba mesiaci, kedy bola stále v inkubátore a my sme ju chodili s manželom denne navštevovať, vážne ochorela a šlo jej doslova o život. Stále bola pri nej sestrička a Lucka námnáhle modrala, prestávala dýchať, bolo ju potrebné máličko potriasť a otočiť a zase chvíľu sama dýchala a zase náhle prestala. Bolo to veľmi ťažké obdobie konca roka, kedy sa všetci tešia a my sme sao ňu báli. Tie dnisaani nedajú opísať.Strach a strach a strach. Pani doktorka a sestričky však robili všetko, čo bolo v ich silách. Lucka dostala antibiotiká, transfúziu krvi a po nejakom čase bolo najhoršie za nami. Ďakujeme celému personálu za to, čo spravili pre našu Lucku. Keď sme si ju po zhruba 50 dňoch brali domov, tak to bola neopísateľná radosť. Ako však vieme všetci, ktorým sa narodili predčasne bábätká, prechádzali sme asi všetci rôznymi ťažkými obdobiami. U nás to bolo obdobie častých chorôb, zápaly priedušiek a uší. Do bazéna sme nemohli chodiť plávať, pretože bola permanentne na antibiotikách. Jeden druh smedobrali, dva-tri dni bolo dobre a potom nanovo vysoké teploty. Keď mala zhruba 10 mesiacov bola na tom tak zle, že nám predpísali injekčne Hydrocortison. Dá sa povedať, že odvtedy bola bez často opakujúcichsa chorôb a to až do nástupu do škôlky. V škôlke sa však choroby opakovali celú zimu v prvom ročníku a pani doktorka nám vybavila liečenie vo Vysokých Tatrách v Lučivnej. Po tomto pobyte sa obdobie častých chorôb v podstate skončilo. Keď sa Lucka učila loziť mala asi 12 mesiacov. Lozila tak, že sa jej sem-tam podlomila ruka a spadla na hlavu, ľavá strana akoby nebola dostatočne vyvinutá. Zhruba v 16. mesiacoch sa sama naučila chodiť. V piatich rokoch sme s ňou začali chodiť plávať v plaveckom klube, kde už plávala naša staršia dcéra. Bola najpomalšia, ale nám to nevadilo, trénerke sme vysvetlili, že je predčasne narodená a nech má s ňou trpezlivosť. Bola som šťastná, že sa naučila plávať a rozvíjala si tým svoje pohybové aktivity a hlavne koordináciu pohybu. Okrem týchto aktivít sme začali spolupracovať so sociálnou pedagogičkou p. Mészarosovou, ku ktorej sme chodili cvičiť pamäť a pohybovú terapiu. Veľmipekne jej ďakujeme za to, že sa nám toľko venovala. Skúsili sme všetko, čo nám okolie ponúkalo a myslím si, že každý by mal v živote pre seba a hlavne pre svoje dieťa skúsiť maximum toho, čo mu okolie a financie umožňujú. Lucka má dnes už 12 rokov, posledné 4 roky sa venuje so zanietením koňom v blízkej poľnohospodárskej škole a venuje sa najmä voltížierstvu. Nie je síce najlepšia, ale nám a jej to vôbec nevadí. Postupne sa zlepšuje a onaaj my sme radi, že sa venuje niečomu pre seba samú. V týždni je 4 dni pri koňoch a vieme vtedy naisto, že nesedí za počítačom. Dokáže totiž za ním presedieť hodiny a stále tam niečo objavuje a hrá sa, asi ako každé dieťa. V škole máme status disgrafičky a diskalkuličky, máme problém s písaním a počítaním, ale napriek tomu rada číta knižky, samozrejme o koňoch. Má špeciálny učebný režim schválený školou pre matematiku a jazyky, čo v podstate jej učitelia akceptujú a o niečo viacsa jej venujú. Okrem toho ale chodíme na doučovanie matematiky, slovenského a nemeckého jazyka. Rada by som chcela Vám všetkým, ktorý už máte predčasne narodené detičky povedať, aby ste sa nevzdávali a snažili sa pozitívne myslieť. Vy musíte byť tí, ktorí ťahajú niť, musíte vyskúšať všetko, o čom si myslíte, že by Vášmu dieťatku mohlo pomôcť a byť čo najviac trpezliví - niektoré veci nepôjdu hneď a nie podľa lexikónov. Vyžaduje si to taktiež množstvo pozitívnej energie, ktorú treba odovzdať dieťatku – ono to vďačne prijme. Viem to porovnať so staršou dcérou, s ňou sme nemali žiadne problémy a všetko napredovalo spontánne a akosi samo od seba. Veľa nám pomohla s Luckou a ako staršia sestra jej bola oporou. Teraz síce často počúvame sesterské hašterenie, ale vieme, že sa navzájom ľúbia.

Oliverko, 29. týždeň

V rýchlom tempe nášho života často nastanú nepredvídané chvíle, kedy sme postavení pred neočakávané situácie.Aj naša rodina bola pred pár mesiacmi vystavená veľmi stresujúcej udalosti, ktorá hlboko otriasla našou radosťou apohodou z očakávania nášho prvého dieťatka a vnúčika. V sviatočných predsilvestrovských chvíľach, keď sme si všetci dávali predsavzatia do nového roku, tešili sa na radostnú budúcnosť azo vzájomných kontaktov vrodinnej atmosfére, prišiel na svet predčasne (v 29. týždni) Oliverko, pretože bol spolu so svojou mamičkou v ohrození života.Zachránil ich zdravotnícky personál Vašej inštitúcie „v hodine dvanástej”, ktorý reagoval promptne, profesionálne a ľudsky. Preto je pochopiteľné, že naša úprimná vďaka patrí lekárom a sestričkám gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia Antolskej nemocnice, hlavne doc. MUDr. M. Korbeľovi, CSc., ktorý svojím vysoko odborným prístupom jednal v prospech dvoch životov. Zachránil mamičku,o ktorú sa ešte s ostatným personálom príkladne staral dva týždne a aj jej maličkého synčeka, ktorého odovzdal do starostlivosti MUDr. Ivete Hartmanovej, CSc., lekárke jednotky vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov, ktorá bola pri pôrode.Ona a všetky ďalšie lekárky a sestričky JVSN pod vedením doc. MUDr. Dariny Chovancovej, CSc. prevzali na seba skoro dvojmesačnú zodpovednosť za ďalší osud Oliverka. Je obdivuhodné,že vytvárali ideálne podmienky pre náš kontakt so synčekom a jeskoro až zázračné, že sa im podarilo pomáhať Oliverkovi vjeho boji. Vieme, že to nebolo ľahké a jednoduché, ale naopak náročné a vysoko profesionálne po odbornej a ľudskej stránke.Úprimne ďakujeme za citlivý a empatický postoj voči nám a nášmu synčekovi, lebo to boltiež veľmi dôležitý moment, ktorý nám psychicky pomáhal zvládnuť náročné obdobie. Veľmi nás potešilo, keď Oliverko postúpil na „vyšší level” a bol pridelený do starostlivosti personálu oddelenia patologických novorodencov pod vedenímpani primárky MUDr. Ľubici Pejhovskej, ktorá bola vždy ochotná informovať nás,podaťvysvetleniapre násčastonepochopiteľnýchsituáciíaempatická k nášmu ťažkému obdobiu.Samozrejme by sme mohli vymenovať všetky lekárky a sestričky tohto oddelenia, ktoré sa stali nenahraditeľným článkom v starostlivosti, pri záchrane zdravia a napredovaní Oliverka po všetkých stránkach,ktorým vyjadrujeme uznanie a vyslovujeme úprimnú vďaku. Osobitne chceme poďakovať MUDr. Márii Pavelkovej, ošetrujúcej lekárke a hlavnestaničnej sestre Mgr. Ľubici Kaiserovej, ktorá nám veľmi nezištne a ochotnepomáhala radami nielen ohľadne synčeka, ale aj ako laktačná sestra ešte počas mojej hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Stala sa pre nás veľkou oporoui v súčasnosti, pretože je chápajúca, empatická a ochotná kedykoľvek pomôcť a poradiť. Má profesionálny psychologický prístup a vysokú mieru porozumenia k problémom, ktorým smevystavení. Ďakujeme, že nám boli vytvorené nadštandardné podmienky počas našej hospitalizácie na oddelení, kedy sme sa my rodičia „zaúčali” v starostlivosti o nášho synčeka. Ťažko sa slovami dá vyjadriť náš obdiv a vďaka všetkým, ktorí bdeli každú minútu, dni a mesiace nad maličkým človiečikom, o ktorého sa zodpovedne starali, piplali ho a hlavne povzbudzovali nás – rodičov.Dennodenne majú veľkú zodpovednosť za nové životy a v pracovnom procese sú vystavení stresovým situáciám, pretože preniknúť do vnútra maličkých pacientov, chápať ich potreby a poznať zmeny v ich správaní a prejavoch je psychicky veľmi náročné. No na druhej strane od pozitívnych výsledkov ich práce neraz závisí ľudské šťastie a spokojnosť.Sú prvým kontaktným mostíkom medzi novorodeniatkami a ich rodičmi v tých najťažších chvíľach, kedy potrebujú nielen odbornú, ale aj psychickú podporu, porozumenie, ľudskosť, pohladenie a úsmev.V ich rukách je veľká zodpovednosť za správne odobratý a vyšetrený biologický materiál, odmeraný krvný tlak, za aplikáciu liečivej látky a za množstvo nenahraditeľných úkonov a vyšetrení, od ktorých sa odvíja správna diagnostika a liečba, ale i prevencia ich malých pacientov. Snom väčšiny žien je mať zdravé dieťa, pretože zdravie predstavuje jednu z dimenzií života človeka, ktoré význame ovplyvňujú jeho celkovú kvalitu. Pokladá sa za najväčšie nenahraditeľné bohatstvo každého človeka. Ale hodnota zdravia, radostné srdce, uši, ktoré počujú plač i smiech, pokojná myseľ, priatelia hodní pokladov a ochota podať pomocnú ruku, to všetko tkvie v srdci.A Vaše srdcia, milé a obetavépani doktorky a sestričky, sú určite veľké, citlivé a oddané Vášmu povolaniu, ktoré je určite pre Vás poslaním, lebo inak by ste nedokázali vykonávať túto náročnú prácu. Skláňame sa pred Vami, pred Vašou náročnou profesiou a želáme Vám v pracovnom i osobnom živote veľa úspechov, elánu a optimizmu. Nech i v budúcnosti budete počúvať len slová vďaky a spokojnosti. Nech stálepotvrdzujeterokmi overenú pravdu, že človek ochotný rozdávať radosť je najlepším lekárom, pomáha prinavracať zdravie – ten najcennejší dar. A to je určite izmyslom Vášho snaženia – otvoriť svoje srdce a náruč, zapáliť iskru nádeje. Vážené vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda,môžete byť hrdí na starostlivosť o pacientovna uvedených oddeleniach, pretože až teraz,keď sa nám predčasne narodil náš synček, sme sa dozvedeli o vysokomkredite Vašej vynikajúcej inštitúcie, ktorá neoceniteľne pomohla a pomáha mnohým rodičom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii ako my. Ešte raz veľká a úprimná vďaka všetkým. Rodičia a starí rodičia Olivera Gugu z Trenčína

Riško, 29. týždeň, 1200g a 38cm

Riško je vytúžene dieťa, narodil sa rýchlo. Z bežného vyšetrenia, kde mi oznámili, že mám takmer uzavreté prietoky a bábätko sa má veľmi zle, ma poslali ma na sálu a do hodiny bol na svete. Namiesto 6. júna, sa narodil 23. marca 2007, v 29. týždni tehotenstva. Mal 1200g a 38cm. Samozrejme ešte schudol a vážil niečo málo cez kilo. I keď ihneď po sekcii plakal a to aj napriek absencii liekov na dozretie pľúc, ktoré mu už nestihli dať, po prevoze na oddelenie bol resuscitovaný a oživovaný. Bol takýmaličký, že som ho v lekárových dlaniach takmer nevidela. Na druhýdeň som sa bola za ním pozrieť. Bol malý,krehký a neuveriteľne krásny. Neustále som mu spievala a hladila jeho maličkételíčko. Tretí deň dostal infekciu neznámej príčiny do chodidiel. Začal ich vytáčať, bol napnutý ako struna a ja som vedela, že už nebude celkom v poriadku. Dôležité však bolo, že prežil. Iné som vtedy neriešila. Pani doktorka mi povedala, že pre neho je najdôležitejšie moje mliečko, ktoré ale asi nebude jednoduché rozbehnúť, nakoľko som rodila sekciou a v 29. týždni. Preto som si kúpila elektrickú odsávačku a podľa režimu ostatných bábätiek, ktoré boli s mamičkami so mnou na izbe, som každé 2-3 hodiny odsávala. Mliečko sa ukázalo. Najskôr kolostrum, asi 5 kvapiek, potom deci, dve… Vždy keď mi povedali, že papá viac a nestačí to, skrátila som interval a predĺžila dobu odsávania. Nakoniec som mala toľko mliečka, že som „kojila” polovicu oddelenia rizikových detí :-). Riško sa narodil bez sacieho reflexu a neskôr bol na dojčenie veľmi slabý, takže sám sa najesť nedokázal. Bola to však moja misia, moje odhodlanie, dať mu to, na čo má nárok, čím mu môžem pomôcť. V nemocnici bol dva mesiace - chodila som za ním dvakrát denne aposledné dva týždne som mohla byt pri ňom stále, aj v noci. Keďnáspúšťali domov, plakali sme ako deti. Doma nastal kolotoč vyšetrení, rehabilitácií a zákrokov. Riško mal vysoko vykĺbenýbedrový kĺb. Vykrútenú panvu a tuhé svalstvo. Ako päťmesačný absolvoval 4 týždňovú uzavretú trakciu bedrovýchkĺbov v nemocnici na ortopédii, no neúspešne. Preto nás v 8. mesiaci čakala komplikovaná operácia. Kompletná rekonštrukcia bedra a 8 týždňové sadry na oboch nohách. V roku a pol podstúpil operáciu, pri ktorej mu vybrali šróby z prvej operácie. Do troch rokov absolvoval ešte niekoľko zákrokov. Aduktory, testes, korekcia achiloviek, plastika chodidiel. Spolu bol v narkóze asi šesťkrát. A kolotoč rehabilitácií, cvičení, plávania, sledovanie na rizikovom, neurologickom, ortopedickom, chirurgickom, pediatrickom a urologickom oddelení. Riškov fyzickývývin bol týmto všetkým spomalený a oneskorený. Ale mentálne bol v poriadku, dokonca popredu. Veľmi skoro začal rozprávať, mal veľmi dobrúpozornosť, pamäť, slovnúzásobu, spieval, staval kocky a bol veľmi citlivý pokojný a usmievavý chlapček. Všetky zákroky absolvoval s pokojom a veľmi hrdinsky. Chodiť samostatne začal až v troch rokoch, kedy sa mu narodila sestrička. Alžbetka sa narodila zdravá, načas a bez komplikácií. Riško sa stal veľkým bratom. Všetko ju učil, smeroval ju a pomáhal jej. Teraz je z neho veľký 7 ročný školák základnejškoly pre deti s telesnýmobmedzením a hrdo nosí školskú tašku. Rehabilitujeme ďalej, ľavúnožičku mákratšiu o približne 3 cm, panvu má vyšikmenú a svalstvo tuhé. Na noc nosí plienky. Minulý rok sa naučil bicyklovať, toto leto vyliezol na svoj prvý strom a energia pre pohyb mu určite nechýba:-). Vie nádherne spievať, má rytmus, cit pre melódiu, máúžasnú pamäť afantáziu. Chodí na hudobný a tanečný krúžok. Vo všetkých školských vystúpeniach vystupuje vo všetkých skupinách. Speváckej, tanečnej aj v divadelnej. Je skvelýrečník aherec. Je veľmi citlivý. Jeho EQ je nadpriemerné. V skupine je veľmi obľúbený, je to taký ten neprehliadnuteľný, ľahko zapamätateľnýa milý chlapček:-). Zaujíma sa o vesmír, planéty, sopky, históriu, elektroniku a dievčatá:-). Som rada, že som dostala možnosť byt maminkou tohoto úžasného stvorenia,vidieť ho už takého maličkého a sprevádzať ho celým jeho životom. Kristína Szabová -maminka malého/veľkého hrdinu Riška a princeznej Alžbetky

Timotej, 28. týždeň, 900 g a 35 cm

Naša cesta za bábätkom bola dlhá. Snažili sme sa dva roky a bez úspechu. Zhruba po roku som zmenila gynekológa, lebo moja pôvodná gynekologička mi povedala, že je ešte čas to riešiť. No keďže sme nepatrili do kategórie budúcich rodičov pod 30 rokov, tak sa mi nechcelo čakať a zmenila som gynekológa. Ten samozrejme začal situáciu hneď riešiť. Najskôr partner absolvoval spermiogram, ktorý bol v poriadku, takže som prišla na rad ja. Vyšetrenia od výmyslu sveta, sledovanie ovulácie, hormónov v krvi, ultrazvuky, vyšetrenie štítnej žľazy a už ani neviem čoho všetkého. Nakoniec som ešte absolvovala diagnostickú laparoskopiu. Všetko bolo samozrejme v poriadku. A tak sme boli odoslaní do Centra asistovanej reprodukcie. Tam, keďže sme mali všetky vyšetrenia, urobili už len kontrolné odbery a hneď nám naplánovali hormonálnu stimuláciu a insemináciu. Ten dátum si pamätám dodnes: 4.12.2008. Dňa 18.12. sme išli ráno na krv a poobede sme mali volať kvôli výsledkom. Neuveriteľné – vyšlo to hneď na prvý krát. Z gynekologického hľadiska bolo všetko v poriadku. Od začiatku som však mala problémy s tlakom, keďže som sa na vysoký tlak liečila aj pred tehotenstvom. Na konci druhého mesiaca som išla k internistke na kontrolu a tam sa tieto problémyzačali. V podstate mi tlak stále stúpal a internistka mi pridávala lieky. Do nemocnice som išla s trojkombináciou liekov a napriek tomu vysokým tlakom. Nakoniec som skončila v nemocnici v Bratislave na Antolskej ulici a hneď v ten deň (resp. noc) mi robili akútnu sekciu – diagnóza: ťažká preeklampsia. Malý sa narodil v 28+5tt. Pôrodná váha bola 900g, no po pôrode schudol na 760g. Stihli mi pichnúť len jednu injekciu na dozrievanie pľúc, takže Timko po narodení nedýchal. Oživovali ho, zaintubovali a previezli na JIS-ku. Apgar skóre po narodení mal 3, po 10.minúte 7. Partner ho videl hneď po narodení, keď ho prevážali v inkubátore na JIS-ku. Opísal mi to asi takto: „Sedkal si na takom lehátku ako od mobilného telefónu, na hlavičke mal štrikovanú čapičku a na nožičkách štrikované ponožky.“ Ja som ho prvýkrát videla až po skoro dvoch dňoch, keďže som bola po spinálnejanestézii. Timko od začiatku statočne bojoval. Kým som nemohla ísť za ním, tak makaždý deň (niekedy aj dvakrát) prišla pozrieť pani doktorka Molnárová, ktorá ho mala na starosti. Informovala ma o jeho zdravotnom stave a ako sa mu darí. Na tretí deň po pôrode mi prišla povedať, že Timko v noci začal krvácať po vpichoch do bruška, ale že sa im to podarilo zastaviť a od začiatku mu boli podávané antibiotiká. Takže so sestričkou ho v noci zachraňovali a my sme im za to doteraz nesmierne vďační. Potom ho našťastie už infekcie obchádzali. Postupne ho odintubovali, napojili na kyslíkovú masku, potom len na kyslíkovú kanylu, až ho nakoniec odpojili úplne. Postupne začal prijímať mliečko a nemal problém ani s kakaním, ani s cikaním. Začal pekne priberať. Navštevovať som ho mohla kedykoľvek, tak som za ním chodila 2-3 krát denne. Keď ma pustili domov, chodili sme za ním každý druhý deň, keďže bývame 70 km od Bratislavy. Ale nikdy nebol problém, vždy nás k nemu pustili aj o siedmej večer. Po piatich týždňoch ho previezli na Kramáre na operáciu očí – mal retinopatiu 2. stupňa. Operácia dopadla dobre, Timko celkovú anestéziu zvládol bez problémov a po týždni ho previezli späť na Antolskú, ale už na oddelenie rizikových novorodencov. Tam si ešte pobudol chvíľu v inkubátore, pretože si nevedel udržať teplotu, potom bol na vyhrievanej podložke, až nakoniec skončil ako bábätko v postieľke s monitorom dychu. Občas sme ho ešte našli pripojeného na kyslík, ale pani doktorky povedali, že na to má ešte nárok. Absolvoval dve transfúzie krvikvôli horším výsledkom, prekonal ešte jednu infekciu, ale inak sa mu darilo celkom dobre. Mliečko dlhú dobu prijímal cez sondu, lebo papanie z fľaše ho dosť vyčerpávalo. Dňa 18. augusta mi zavolali, že môžem prísť k nemu. Sestričky nás naučili podávať lieky, aj ako sa starať o takéto krehučké stvorenia. S Timkom sme z Antolskej odchádzali ešte na Kramáre, kde mal naplánovanú operáciu obojstranných hernií. To sa troškuskomplikovalo, lebo dostal zápal pľúc, ale aj to sme nakoniec prekonali a konečne sme sa dostali v septembri domov. Po desiatich dňoch sme boli objednaní na pľúcne do Podunajských Biskupíc. No tam sme zostali týždeň v nemocnici, lebo nám tam naordinovali oxigenoterapiu. Takže sme odchádzali domov sanitkou a s tým, že nás doma čaká kyslíkový prístroj a 18m hadička s kanylou do nošteka. Nevedeli sme si to predstaviť, ale nakoniec sme si zvykli a aj túto etapu sme zvládli. V tom čase sme často absolvovali kontroly v Bratislave a v Nitre a všade sme chodili sanitkou kvôli kyslíku. Kyslíka sme sa zbavili zhruba po pol roku. Samozrejme pravidelne sme chodili na kontroly: neurológia, pľúcne (od jesene sme chodili každý mesiac na Synagis), ušné, kardiologické, rehabilitácia. Cvičili sme Vojtovu metódu trikrát denne zhruba do jedného roka, robila som mu masáže celého telíčka, snažili sme sa ho stimulovať hračkami, aby sa otáčal, dvíhal hlavičku a pod. Ale Timko bol veľmi šikovný chalan. A vlastne stále je. Chodiť začal sám v 14. mesiacoch korigovaného veku. Rozprávať začal síce až v dvoch rokoch, ale teraz si to vynahradzuje, lebo ústa sa mu nezastavia. Svojich rovesníkov dobehol v dvoch rokoch. Jediné, s čím máme trošku problém, sú očká. Od jedného roka nosil okuliare a začali sme prelepovať pravé (zdravé) očko na celý deň, aby namáhal slabšie očko. Po pol roku nám odporučila pani doktorka šošovky, kvôli veľkému rozdielu v dioptriách medzi pravým a ľavým očkom. Najskôr sme si nevedeli predstaviť, ako ich budeme vkladať, ale skutočne všetko sa dá naučiť. Teraz je to už hračka. Aj Timko ich bez problémov znáša. Očko prelepujeme už len na 2-3 hodinky denne. Každého pol roka chodíme na kontrolu, takže možno nabudúce sa okluzoru už zbavíme úplne. Teraz má Timko tri roky a od septembra začal chodiť do škôlky. Je z neho zdravý veselý a neskutočne urozprávaný chalan. V troch rokoch sme absolvovali CT pľúc, ktorého výsledok nás potešil – nález primeraný veku dieťaťa. Z rizikovej poradne nás už vyradili, na neurológiu a pľúcne sa chodíme ukázať raz do roka. Jediné, kde pravidelne chodíme, je očné na Kramároch. Náš chrúst sa zaradil medzi svojich rovesníkov a človek by nepovedal, že sa narodil predčasne. Vďaka pani doktorkám a sestričkám z JIS a Rizikových novorodencov v nemocnici na Antolskej tieto krehké bábätká dostávajú šancu na život. Dostáva sa im neskutočný odborný a ľudský prístup. A nielen im, ale aj nám rodičom, ktorí v čase, keď ani nevieme, čo sa vlastne deje a sme zmätení, sa stretáme s priateľským, ľudským a trpezlivým prístupom. Patrí im za to všetkým velikánskavďaka. Mimochodom, momentálne čakáme druhé bábätko, takže Timko bude mať onedlho bračeka. Teraz akurát ležím na oddelení Rizikovej gravidity tu na Antolskej a sme v 35. týždni tehotenstva. Som tu už vyše dvoch mesiacov, pre podozrenie na preeklampsiu, ale tá sa zatiaľ našťastie nepotvrdila. Vyzerá to veľmi nádejne, že tentokrát sa nám narodí bábätko, s ktorým po pár dňoch opustíme brány nemocnice spolu.

Viktória, 28. týždeň a 860 g

Ako som porodila svoje predčasniatko? Akokaždédievča,aj ja somtúžila založiť si rodinu, mať dieťa a staťsa matkou a to aj napriek tomu, že mi to moja doktorka pre môj zdravotný stav neodporúčala. Túžba však bola silnejšia a preto som otehotnelana vlastné riziko. Do6. mesiaca tehotenstva bolo všetko v poriadku. Neskôr sami všakzačalizhoršovať výsledky a musela som byť hospitalizovaná. Našťastie dieťatko rástlo, ale moja pečeň to nezvládala.Situácia bola natoľko vážna, že lekári chcelimoje tehotenstvo ukončiť, aby zachránili aspoň mňa.Moja ošetrujúca lekárka doktorka Brenerová, ktoráma poznala od malička, mi vtedy veľmipomáhala. Stálapri mne v najhorších chvíľach. Prišla za mnou v noci,aj keď nemala službu a zariadila mi prevoz do Dérerovej nemocnice v Bratislave.Po nasadení liečby sa môj stav zlepšil. Nie však nadlho. Po dvoch týždňoch sa mi opäť začalizhoršovať výsledkya pani doktorka Brenerová už nechelačakať na opätovné zhoršenie ako prvýkrát a tak sa dohodol prevoz do nemocnice na Antolskú, kde je oddelenie pre extrémne nezrelé deti. Našamalábojovníčka sa narodila v 28. týždnitehotenstvacisárskym rezom. Vážila860 g a merala 34 cm.Bolo to nesmierne ťažké, keď sommalúpo narodenínemohla vidieť či chytiť alebo pohladkať. Videla som juaž na druhý deň po pôrode.Bola maličkáakožubrienka. Zmocnil sa ma strach,divný pocitľútosti, že si nemôžemsvoju dcéru privinúť a pohladkať. Totopochopia asilenmamy, ktoréto všetko prežili. Chcelasom jejdať aspoňto málo - svoje materské mlieko. Musela som si odstriekavaťa sestričkymalúkŕmili. Mňa potýždnipreviezli na doliečeniepečene amalázostala na oddelení na Antolskej.Manželnosildcére mlieko, ktoré som si pravidelne odstriekavala.Lenže podvoch týždňoch som dostala infekčnú horúčku a mlieko som stratila. Po mesiacima pustili domov. Malá musela naďalej zostaťv nemocnici, kým nebude mať potrebnú váhu.Pretože som z Oravy a do Bratislavy je to naozaj ďaleko,nemohla somk nej chodiť každý deň.S manželomsme na snažili za ňou chodiť aspoň dvakrát do týždňa. NašabojovníčkaViktóriabojovalaa peknepriberala.S Božou pomocou a starostlivosťoulekárova sestričiek sme dnes obe v poriadku. Veľká vďakapatrípersonáluv nemocnici na Antolskej, Dérerovejnemocnici a nemocnici na Kramároch. Ale tá najväčšiavďakapatrí mojejošetrujúcej lekárk

Max a Alex, 27. týždeň, 1290 g a 750 g

Náš príbeh sa začal písať v roku 2006, keď sa mi narodili v 27. týždni jednovaječné dvojčatá Max (1290 g) a Alex (750 g). Predčasné narodenie im spôsobilo krvácanie do mozgu a mnoho ďalších komplikácií a diagnóz. Chlapci od samého začiatku bojujú o svoje životy, ich kvalitu a lepšiu budúcnosť. Ako prvorodička som vôbec netušila, že sa rodia deti aj predčasne. Nemala som žiadne informácie a nevedela som pochopiť, čo sa deje a čo nás čaká. Deti som prvý krát videla až po 24 hodinách a bola som šťastná, že vôbec žijú. Ich stav bol veľmi kritický a vážny, no verila som, že to bude všetko v poriadku a pôjdeme vešti spolu domov, časom si na to ani nespomenieme a budeme fungovať ako úplne normálna rodina, v ktorej sa narodili deti. Vytriezvenie z tohto krásneho sna prišlo rýchlo, keď Maxíka nám dali domov až po 2 mesiacoch no Alexa až po 4 mesiacoch. Za ten čas som hľadala všetky dostupné informácie o predčasne narodených deťoch a deťoch s rovnakými či podobnými diagnózami, aké sa postupne začali prejavovať na mojich synoch. Nepoznala som žiadnu mamičku predčasne narodeného dieťaťa, dnes ich poznám už stovky aj osobne. Mnohým som posúvala svoje skúsenosti a informácie aj v dobe, keď tu ešte nič také ako OZ malíček nebolo. Počas tých 4 mesiacov strávených v nemocnici, kde som denne chodila za svojimi chlapcami, som spoznala prvú mamičku a zároveň aj staničnú sestru v jednej osobe - Ľubku Kaiserovú. Časom sa z nás stali priateľky a aj po prepustení domov sme zostali v kontakte. Moji chlapci bohužiaľ to šťastie ako niektoré predčastniatka nemali a obaja majú detskú mozgovú obrnu. Max je na tom lepšie a vďaka Bohu je mentálne úplne v poriadku. Preto je ale niekedy aj smutné pozerať sa na dieťa, ktoré si uvedomuje svoj hendikep, keď nemôže behať a hrať sa ako jeho rovesníci. Je však strašne húževnatý a veľmi šikovný a to ho poháňa stále ďalej a ďalej. Veľmi chce a skúša aj pre neho nezvládnuteľné veci. Sme na neho nesmierne hrdí a dúfame, že vďaka liečbam a terapiám, ktoré navštevujeme, sa raz zaradí do života medzi zdravých. On na to má, len to chce veľa cvičenia. Chodí do školy pre nadané deti, kde sa mu snažia všemožne pomáhať. Nášmu druhému slniečku, Alexkovi, sa aj napriek lepšiemu štartu a veľkej bojovnosti jeho stav ešte v nemocnici skomplikoval a dostal hydrocefalus, poškodenie zraku a sluchu a v konečnom rade tiež diagnózu DMO. Za svojim bratom zaostáva, no nevzdáva to a tvrdo na sebe pracuje. Táto diagnóza si vyžaduje neustále rehabilitačné cvičenia a celodennú špeciálnu starostlivosť. Vyskúšali sme už mnoho terapií, aby sme našim chlapcom pomohli. Okrem každodenného cvičenia doma, absolvujeme s nimi cvičenia vo Vojtovom centre v Olomouci, pobytové liečenia v Kováčovej a v Čilistove, akupunktúru v Budapešti, liečbu v Egypte a mesačnú intenzívnu dennú rehabilitáciu v neziskovej organizácii Charis, kde chlapci robia veľmi pekné pokroky. Zlepšuje sa im držanie tela, vnímanie a Maxík vďaka tomu začal chodiť. Obaja boli aj operovaní v Prahe Ulzibat metódou a absolvovali aj rehabilitácie v Adeli. Nakoniec sa teda môj sen o krásnej zdravej rodine nekonal a ja som sa už nikdy nemohla vrátiť do mojej práce, nakoľko si moji chlapci vyžadujú stále 24 hodinovú starostlivosť. Aj keď som mala stále čo robiť okolo chlapcov, stále som premýšľala prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú by som sa vedela obrátiť so svojimi otázkami. Spolu s Ľubicou Kaiserovou sme začali uvažovať, ako vytvoriť a spojiť komunitu ľudí . V roku 2011 sme sa spojili s podobnou organizáciou v ČR a na základe ich rád a skúseností sme si povedali, že takéto niečo potrebujeme aj na Slovensku, tak poďme do toho a založme niečo podobné. Do mesiaca vzniklo OZ malíček, ktoré sa začalo rozrastať a dostalo sa do povedomia širokej verejnosti. Človek mieni, život mení a aj keď sa moja cesta mala podľa mojich plánov vyvíjať úplne inak a mala som byť úspešná žena so svojim biznisom, či rovno impériom, stala sa zo mňa šťastná žena v kolektíve úspešných žien, ktoré dnes tvoria OZ malíček. Vznikla organizácia, ktorá je dnes našim ďalším už odrasteným dieťaťom a v ktorej je už 1000 ďalších detí a ich rodičov. Z mojich chlapcov tiež za ten čas vyrástli mládenci a aj keď som stále matka na plný úväzok, pri ich opatere si nájdem čas aj pre seba. Denisa Hrbáňová, marec 2020

Mikuláško, 27. týždeň,1200 g, 40 cm

Mikuláško sa narodil v 27. týždni tehotenstva. S manželom a ročnou dcérkou sme boli práve na návšteve u mojich rodičov, keď na mňa prišli pôrodné bolesti. Okamžite sme sa zbalili a ponáhľali sa domov do Banskej Bystrice. Lenže kontrakcie sa už objavovali každú minútu a tak sme zastavili v prvej nemocnici, ktorú sme mali po ceste. Mikuláš (1200g, 40 cm) sa narodil v Brezne. Tam však na takýto pôrod neboli vybavení, čo malo neskôr za následok rôzne komplikácie. Dieťatko malo ťažký zápal pľúc, obojstranný pneumotorax a následkom nedostatku kyslíka bol poškodený aj mozog. Podľa slov pôrodníka jeho šance na prežitie boli zlé. Mikuláško bol prevezený do Banskej Bystrice na JIRS. Prvé dni boli veľmi ťažké. Každý deň som išla do nemocnice so strachom, či ma ešte vpustia dnu. Tri týždne vôbec neprijímal stravu, neskôr sa pridalo akútne zlyhanie obličiek, bral niekoľko druhov antibiotík súčasne. Napriek všetkým problémom sa jeho stav postupne začal zlepšovať. Na tretíkrát sa im Mikuláška podarilo odpojiť od respirátora a po takmer dvoch mesiacoch strávených na JIRS malého presťahovali na oddelenie patologických novorodencov, kde bábätko postupne naberalo na hmotnosti. Všetko bolo v poriadku, až pokým zistili, že žilky v jeho očkách nekontrolovateľne rastú a spôsobujú odlupovanie sietnice.Ďalšia diagnóza – retinopatia. Mikuláško podstúpil jednu operáciu v Banskej Bystrici, ale jeho stav sa ďalej zhoršoval a tak bol okamžite prevezený do Bratislavy, kde podstúpil v priebehu dvoch týždňov ďalšie dve operácie očí a o 4 mesiace neskôr ešte jednu operáciu. Výsledok: na pravé oko vidieť nebude, ľavým by niečo vidieť mal. Čo, to ukáže čas. O pár mesiacov neskôr po vyšetrení v anestéze nám očný lekár oznámil, že náš syn vidí maximálne svetlo a tmu. Keď mal Mikuláško rok, bola mu diagnostikovaná DMO. Diagnózy, ktoré sa prijímajú len ťažko. O to viac, keď ide o moje dieťa. Cvičiť sme začali dosť neskoro, až keď mal malý 11 mesiacov, pretože okrem 4 operácií očí podstúpil ešte dve operácie hernií. Odvtedy sme absolvovali množstvo rôznych rehabilitačných pobytov (na Slovensku i v zahraničí), terapií (kraniosakrálna terapia, osteopatia, skenar terapia, aminokyselinová liečba, mitochondriálna a bioregulačná medicína apod.) a cvičení (Vojtova metóda, Bobathova, Feldenkraisova metóda). V júli bude mať náš malý päť rokov. Už sa snaží udržať si hlavičku, ale zatiaľ stále nesedí. Zaujíma ho svet okolo. Mnohému rozumie a rád sa smeje. Očká stimulujeme a vyzerá to tak, že vidí viac ako len svetlo a tmu, pretože reaguje aj na predmety, pohyb a osoby. Čo a ako vidí sa však zatiaľ povedať nedá, to skutočne ukáže až čas. Napriek ťažkým diagnózam som optimistka a verím, že náš chlapček raz bude chodiť a aj vidieť.

Teodor, 27. týždeň, 760 g a 33 cm

Ak ste sa rozhodli navštíviť túto stránku, s veľkou pravdepodobnosťou je to preto, lebo aj Vám, resp. niekomu z Vášho blízkeho okolia sa narodilo, či má narodiť, predčasniatko. A možno, podobne ako ja pred niečo vyše rokom, hľadáte akúkoľvek nádej, že to všetko môže dopadnúť dobre. Preto som sa rozhodla pridať na túto stránku aj náš príbeh. Bolo to 6.4.2013, keď mi pri pravidelnej gynekologickej prehliadke lekár nameral tlak cca 170/115 a inštruoval ma, že sa mám hneď hlásiť do nemocnice Antolská. Bola som v ukončenom 25. týždni tehotenstva. Po prijatí na Antolskú mi hneď nasadili liečbu, ktorá však nezaberala dostatočne a tak mi po niekoľkých dňoch nasadili Ebrantil intravenózne. Vedela som, že to nie je dobré. Lekári sa vyjadrovali veľmi opatrne a radšej povedali menej ako viac. Cieľ sme mali všetci rovnaký – udržať moje tehotenstvo čo najdlhšie. Ebrantil na pár dní zabral a ja som počítala každý deň, ktorý mal môj drobček k dobru. Chvíľu to vyzeralo, že sa tlak stabilizoval. Bohužiaľ, 21.4.2013 mi znovu vyskočil na hodnoty viac ako 170/110. Už som tušila, že to nebude dlho trvať. Pri ultrazvuku sa zistilo, že drobček prestal rásť. V utorok 23.4.2013 si ma zavolali na lekárske konzílium, kde mi oznámili, že vo štvrtok 25.4.2013 budú robiť sekciu. Tu musím pochváliť všetkých lekárov, ktorí pri tom boli (a boli tam snáď všetci od pána primára, cez lekárky z gynekológie a neonatológie). Veľmi citlivo mi vysvetlili situáciu, s tým, že keďže drobček prestal rásť, znamená to, že nemá cez cievy dostatočnú výživu a väčšiu šancu na prežitie má vonku a trpezlivo odpovedali na všetky moje otázky. So slzami v očiach som išla späť na izbu. Prišiel deň D. Musím povedať, že personál bol výborný, od skvelej sestričky na príprave až po celý lekársky tím na čele s MUDr. Havaldom. O 10:55 ma odviezli na sál a 11:07 bol môj drobček na svete. Narodil sa v 27+5tt, vážil 760 g a meral 33 cm. Keď ho vytiahli, počula som ho zakričať a vedela som, že dýcha. Potom si ho vzali na starosť neonatológovia a ja som sa len modlila, aby to dobre dopadlo. Najskôr Vám povedia, že kritické sú prvé tri hodiny, potom, že ešte nie je vyhraté, kritické sú prvé tri dni, potom prvé dva týždne… Prvý krát mi prišla o našom Teuškovi povedať MUDr. Molnárová, povedala, že je stabilizovaný a napojený na prístroje. Môj manžel videl Teuška hneď, ešte keď ho prevážali zo sálu v inkubátore a potom po troch hodinách, keď ho zaintubovali a vykonali všetko potrebné. Ja som ho videla až na druhý deň. Na ten pohľad sa asi nedá pripraviť. Cez hadičky ho takmer nebolo vidieť. Bol drobučký, asi tak do jednej dlane, ale bol od začiatku veľmi čiperný. Mával ručičkami, nožičkami, ťahal hadičky… to mu zostalo doteraz :-). Verila som, že je v dobrých rukách a tak som robila to, čo som mohla - snažila sa rozbehnúť laktáciu a keď to bolo možné, tak som bola s ním. S mliečkom bol problém, trvalo 5 až 6 dní, kým som bola schopná zabezpečiť mu celodennú dávku mliečka (a to papal na začiatku 8 x 2 ml, teda 16 ml mliečka za celý deň). S každou kvapkou som bežala za ním, aby dostal to, čo má dostať. Zo začiatku iba chudol (schudol na 670 g), ale po prvom týždni začal priberať. Tešili sme sa z každého gramu naviac. Na začiatku dostal antibiotiká kvôli nejakej infekcii, ale 1.5.2013 mu ich vysadili a následne ho aj odintubovali. Drobček si začal dýchať 6 dní po pôrode sám, mal len s kyslíkovú podporu. Na desiaty deň po pôrode Teuško pribral naspäť na pôrodnú váhu, teda na 760 g a na 14. deň už nepotreboval výživu cez žilu a fungoval už iba na mojom mliečku, aj keď trošku vylepšenom. Keď mal Teuško 19 dní, sestričky mi ho prvý krát vytiahli z inkubátora na klokankovanie. Ten pocit bol neopísateľný, drobček sa ku mne spokojne túlil a obaja sme si to užívali. Klokankovanie mu evidentne prospievalo, lebo sa znižovali aj poklesy dýchania, bol celkovo kľudnejší a začal aj lepšie priberať. Keď mal presne 4. týždne, dosiahol métu 1000g. Veľká vec. Keď mal 6 týždňov, začal dýchať sám a nepotreboval k tomu už žiadne hadičky a keď mal dva mesiace, začal papať z fľašky a niečo aj z prsníka, takže už nepotreboval sondu do bruška. Všetko smerovalo k tomu, že nám drobčeka pustia čoskoro domov. Domov nás pustili v stredu 10.7.2013, Teuško mal už dva a pol mesiaca a do predpokladaného termínu pôrodu stále chýbalo 9 dní. Po príchode domov nás čakal kolotoč prehliadok a kontrol u rôznych špecialistov. Našťastie, všetko bolo v poriadku a Teuško pekne prospieval. V ôsmych mesiacoch sa vedel otočiť z bruška na chrbát, v deviatich to zvládol aj opačne, v jedenástich sa začal plaziť, v dvanástich loziť štvornožky a chvíľu na to aj dupkať popri nábytku. Teraz máme 13 a pol mesiaca (korigovane 11 mesiacov) a Teo je majster v štvrnožkovaní a v cupitaní okolo nábytku, steny, okien…okolo všetkého. Takže podľa korigovaného veku (chronologický vek mínus 3 mesiace) je Teuško ako iné deti a všetko si postupne pekne dobieha. Tak verím, že tento trend bude pokračovať aj ďalej. Chcem všetkým mamičkám, ktoré musia čeliť takejto situácii poradiť len toto. Dôverujte lekárom, oni najlepšie vedia, čo Váš drobček potrebuje. Vy svojmu dieťatku najlepšie pomôžete tak, že budete myslieť pozitívne, nestresovať a pokiaľ sa dá, dávať vlastné mliečko (ak to nepôjde hneď, nevzdávať to, zaradiť do jedálnička veľa polievok, vody, laktačné čaje, Vineu, pravidelne odstrekovať, u mňa sa laktácia rozbehla až 6. deň po pôrode, po príchode domov, keď som sa v kľude vyplakala, zhodila zo seba stres z nemocničného prostredia, ukľudnila sa a zrazu to išlo). Dieťatko vycíti, ak mamička nie je v pohode (to je vedecky dokázané), takže sa netreba hanbiť v záujme Vášho dieťaťa vyhľadať niekoho, komu sa vyrozprávate, kto Vás pochopí a nájde tie správne slová. Či už je to niekto, kto si tým prešiel, alebo je to dobrý kňaz, psychológ či lekár, skúste to. Mne jedna skvelá pani doktorka, ktorá robí holistickú medicínu povedala niečo, čo mi pomohlo zaujať k tomu ten správny postoj a verím, že aj toto moje „naladenie“ pomohlo k tomu, že to Teuško takto zvládol. Na záver len jednu vec – Vaše dieťa je dar. Prišlo na svet vtedy, keď malo prísť a stalo sa to z určitého dôvodu. Má na svete svoje poslanie. Možno má niečomu naučiť vás – láske, trpezlivosti, pokore, možno prospeje ľudstvu a možno si bude len žiť svoj veľký život vo svojom malom svete. V každom prípade si zaslúži Vašu lásku, Vašu podporu a Vašu teplú náruč. Chceme povedať jedno obrovské ĎAKUJEM celému tímu odborníkov v nemocnici na Antolskej, pani docentke Chovancovej za to, že tak skvele riadi starostlivosť o tieto naše zázraky, všetkým doktorkám a sestričkám, ktoré okrem starostlivosti o deti zvládajú dodávať nádej aj rodičom a je vidieť, že svoju prácu robia oddane a s láskou. Takto sme oslávili 1. rok.

Maximko, 27. týždeň, 1190 g a 42 cm

Náš bojovníček Maxim sa narodil v 27. týždni tehotenstva, vážil 1190g a meral 42cm. Dnes je už z neho „náš veľkáčik”, ktorý 16.7. oslávil 2 roky.Dnes sa to zdá až neuveriteľné, akú cestu sme si prešli k tomu, aby sme mali takého úžasného chlapčeka plného života, ktorý nám rozdáva iba samý úsmev a radosť. Do 19. týždňa tehotenstva som mala úplne pohodové tehotenstvo, žiadne extrémne problémy…až na tú noc 17.5.2010, keď som vstala s pocitom mokra v posteli. Precitla som až v kúpeľni, kde som zistila, že krvácam. Hneď som bežala do nemocnice, kde som nakoniec aj zostala. Mala som neskutočný strach, videla som pred očami tie najhoršie scenáre a ani závery vtedy službukonajúceholekára neboli optimistické. Vyšetrenia viedli iba k jednému záveru – musíme čakať. Od pani doktorky som počula vyjadrenie, že príroda to už za mňa vyrieši. Na to, že mi odtiekla plodová voda, sa prišlo až o týždeň a pol strávený v nemocnici. Myslela som, že sa mi zrútil celý svet. Mala som veľký strach o môjho malinkého. Cítila som, ako kopká, ako vo mne žije… a zrazu som oňho mala prísť? Jeden večer, keď som počula na chodbe plakať novorodeniatka, som sa naštvala a povedala si, že urobím aj nemožné pre naše dieťa a ak ho mám tak či tak porodiť, tak spravím „svoje” maximum, aby som si dala ešte šancu, že ak sa narodí, tak bude dýchať a prežije…a tak v podstate lekármi odsúdená iba na čakanie na spustenie sa pôrodu, som začala obvolávať pôrodnice, ktoré mali k dispozícii špeciálne pracovisko pre rizikové tehotenstvo. Všade mi povedali, že jediné riešenie je amnioinfúzia (dodanie vody do plodového obalu). V mojom prípade by to však bolo neefektívne, keďže môj plodový obal praskol a voda vytekala. Nakoniec som dostala odporúčanie na doktora Vladimíra Ferianca. Ten mi hneď povedal, že musím prísť do Bratislavy a ak sa všetko podarí, v Ružinovskej nemocnici zostanem až do konca tehotenstva. Svetielko nádeje Ani sekundu som neváhala. Doktor musel zistiť, či som vôbec vhodný adept na tento zákrok – amniopatch. Ten bol jediným svetielkom pre záchranu nášho malého. Na deň detí ma previezli do Bratislavy. Opúšťala som svoju rodinu, svoju Mariašku. Prvýkrát po troch rokoch som ju nechávala samu. Vedela som, že Mariah bude v dobrých rukách, veď má tatinka a prišla mu pomôcť moja úžasná sestra Vierka. Tešila som sa a zároveň bála. Doktor Ferianec po vyšetrení povedal, že môžeme ísť do toho, ale že ma bude držať pri zemi. Nič mi nesľuboval. Aj keď zákrok vyjde a tehotenstvo udržíme, je tu obrovské riziko, že sa dieťatko po narodení nenadýchne. Nedostatok vody totiž spôsobuje problémy s pľúcami. Chcela som to aj tak podstúpiť. Vedela som, že tak či tak budem musieť porodiť, ale chcela som mu dať šancu a aj sebe, že urobím, čo je v mojich silách. Čas sa vliekol a keď prišiel deň D, veľmi som sa bála. Aj zákrok niesol svoje riziká. Našťastie všetko dobre dopadlo a doktorovi sa podarilo udržať moje tehotenstvo ešte 22 a pol dňa. Neskutočných 22 dní. Ako veľa to pre dieťatko znamená, byť v maminkinom brušku ďalších 22 dní. Dopracovali sme sa do 27. týždňa tehotenstva a vtedy mi začala voda opäť odtekať, pretože malý si jej nacikal už toľko, že „záplata“ povolila. Potom to už išlo rýchlo. Urgentne ma previezli do nemocnice na Antolskej a rozhodovali hodiny. Po vyšetreniach si lekári zaumienili, že na druhý deň - 16. júla - mi urobia cisársky rez. Ešte za mnou prišla pani prednostka Chovancová z neonatológie a vysvetlila mi, čo bude nasledovať. Že to bude ťažký boj. Celú noc som nespala, počúvala som rádio a modlila som sa.Strach a obavy, že sa jedno trápenie skončí a zároveň sa začne druhé, boli neskutočné. Bolela ma predstava, čo ak sa nenadýchne, čo ak mi odíde, čo ak… Bolo to hrozné. Ráno o 7:22 prišiel za mnou môj operatér Rastislav Sysák, že ideme na to o hodinu skôr. Manžel mal prísť až neskôr, takže nestihol byť so mnou pri pôrode. Moje slniečko sa narodilo o 8:34 a hneď nad bruškom začalo plakať. Nadýchol sa! Nadýchol! Bolo to neskutočné. Vzali ho na ošetrovňu, kam som dovidela a celý čas plakal. Počula som svoje dieťatko, hlások mal silný, pre mňa najsilnejší na svete. Chcel žiť! Je to môj bojovníček Maxim! Význam jeho mena je the greatest (najväčší, najsilnejší). Mal 1190 gramov a 42 centimetrov. Bojovníček Nasledujúce dni sa začal boj o krehučkého Maximka. Najhorší bol pre mňa 19. august, keď dostal zápal pľúc. Bola som pri ňom, nemohol dýchať a strácali sme ho. Bolo hrozné vidieť, ako pomaly odchádza a nijako som mu nevedela pomôcť. Len som mu vravela: Maximko, prosím ťa, bojuj, dýchaj. Našťastie tam bola pani doktorka Chovancová, ktorá správne zareagovala a synčeka mi zachránila. Po piatich dňoch ho mohli konečne prebrať a odpojiť. Zvládol to a sám si vytiahol hadičky. Tie mu vždy veľmi prekážali:-). Dlhých desať týždňov sme boli v Bratislave. Malý v nemocnici a ja v prenajatom byte, aby som mu mohla každý deň nosiť materské mlieko a byť pri ňom najdlhšie, ako to len v rámci nemocnice bolo možné. Bolo to ako na hojdačke. Koľkokrát som si povedala: „Bože, vezmi si radšej mňa, nenechaj ho tak trpieť“. No malý mi vždy ukázal silu, ktorú v sebe má. Po viac než dvoch mesiacoch sme si mohli Maximka vziať domov. Boli sme s manželom šťastní, no trochu som sa bála, či sa dokážem oňho postarať. Kým bol v nemocnici, bolo o neho dobre postarané a mal vždy poruke pomoc. Hoci som už jedno dieťatko doma mala, bolo to úplne iné. Maximko bol krehučký, keď sme odchádzali, mal 2450 gramov. Čo je šťastie Maličký je úžasný, má sa dobre a robí nám radosť. Už nemusíme navštevovať žiadne špeciálne poradne, už si iba užívame každý spoločný deň. Pre mňa je najväčším šťastím, keď ho môžem držať v náručí. To je šťastie. Po tomto všetkom, čo nás stretlo, už vidím život úplne inak a mám iné hodnoty. Za to všetko sa chcem poďakovať doktorovi MUDr. Vladimírovi Feriancovi, PhD, pani doktorkám Doc. MUDr. Darinke Chovancovej, CSc. , MUDr. Ľubici Pejhovskej, MUDr. Soni Molnárovej, MUDr. Márii Pavelkovej,MUDr. Ivete Hartmannovej,CSc a taktiež celému kolektívu vynikajúcich sestier na čele so staničnou sestrou patologických novorodencov Mgr. Ľubicou Kaiserovou a staničnou sestrou JVSN Mgr. Ivetou Hlavatou. A menovite ešte aj Anne Mašurovej a Ivane Bojkasovej. Všetkým, ktorí mi môjho chlapčeka zachránili, starali sa o neho a stáli po našom boku v najťažších chvíľach budem vďačná po celý život.

Miško, 27. týždeň, 750 g a 32 cm

19.5.2016 – 1. deň. Dnes o 9:15 som prišiel na tento svet. Trochu predčasne. Vlastne veľmi predčasne, veď podľa predpokladov som sa mal narodiť až o 3 mesiace. Ale som tu, na veľkú radosť oboch rodičov. Mám 750 gramov a 32 centimetrov. Maminka bola pri pôrode veľmi silná a vďaka perfektnej doktorke a pôrodnej asistentke som sa z maminho bruška dostal veľmi rýchlo. Keďže som bol taký maličký, hneď ma vložili do inkubátora, ktorý sa na najbližšie týždne stane mojim domovom. Som napojený na všelijaké hadičky a prístroje, ktoré mi pomáhajú dýchať a regulovať teplotu. Dokonca mi obuli malilinké štrikované ponožky. Tie sa mi ale príliš nepozdávajú a snažím sa ich odkopať dolu. Ale držia. No veď nevadí, skúsim znova zajtra. :-) Poobede o 13:00 ma bol pozrieť tatík. Bol som pre neho ako malý anjelik. Ja som ho ale nevidel, lebo mi dali cez hlávku prikrývku, aby chránili moje citlivé očká. Takže vlastne ani neviem, ako môj tatík vyzerá. No nevadí, prezriem si ho neskôr. Ale podľa hlasu znie ako celkom fajn chlapík. Rozprával mi o mojej mamičke, ako ju veľmi miluje a oni obaja milujú mňa. A že sme mu obaja dali silné bojovnícke gény, ktoré mi pomôžu prekonať všetky prekážky. A sľúbil, že ma maminka príde pozrieť tak skoro, ako sa len bude dať. A skutočne, zhruba o 16:00 tu bola! Moja maminka! Počul som ju, cítil jej lásku. Hoci som ju nevidel, vedel som, že za sklom môjho domčeka je tam pre mňa. Aj s tatíkom. Že budú vždy pri mne. A ja tu budem s nimi. Musím. Veľmi ma chceli a ja chcem s nimi bývať. Aspoň do puberty, potom budem chcieť odísť, ale to ma časom prejde :-). No ale do puberty je ešte času dosť, veď mám práve jeden deň a cikám do plienky. A hlavne sa hýbem! Presne ako v maminkinom brušku, len tu v inkubátore je predsalen viac miesta. Veď pozrite… https://youtu.be/pLBlWvKd_gc

Samko, 27. týždeň, 1160 g a 39 cm

Mám za sebou dva pôrody. Každé tehotenstvo iné, no v oboch prípadoch sa nám narodili predčasniatka. Tehotenstvo prebiehalo celkom dobre, až 14.2.2014 som z ničoho nič začala krvácať. Manžel prišiel z práce a namiesto oslavy Valentína sme utekali do nemocnice. Nevedeli sme, čo nás čaká. Nechali ma vnemocnici a ja som si myslela, že si trošku poležím a všetko bude v poriadku. No nebolo. V noci som sasilno rozkrvácala a ráno lekár, ktorý prišiel do služby, spravil ďalšie vyšetrenia a hneď ma viezli na operačnú sálu - akútne odlučovanie placenty. Nechápala som to. Ten strach vo mne, krvi by ste sa mi nedorezali. Hneď ma viezli na operačku a Samko musel ísť von cisárskym rezom v 27. týždni dňa 15.02.2014.Samka vybrali, no on ani nezaplakal. Mne sa kotúľali slzy po tvári. V duchu som sa modlila nech je vporiadku. Sestrička prišla a oznámila mi, že ho museli oživovať a bol prevezený na neonatologickéoddelenie.V tej chvíli som bola šťastná, že žije a verila som, že všetko bude v poriadku. No ani vo sne by minenapadlo, čo predčasne narodené dieťa pre nás znamená.Manžel šiel hneď za ním a potom mi ukázal aspoň jeho fotku v mobile. Plakala som od šťastia, ale aj odsmútku, keď som videla, ako mu odvšadiaľ trčali samé hadičky. Na tretí deň mi môj zdravotný stav ako-tak dovoľoval ho ísť pozrieť. Keď som ho videla, takého malinkého a bezbranného, nedalo sa ubrániť slzám. Dovolili mi, aby som sa ho aspoň na chvíľku dotkla.Prvý krát som ho klokankovala po mesiaci. Neopísateľný pocit. Modlila som sa nech bojuje a je silný.Bola som s ním po celú dobu hospitalizácie. Nakoľko mliečka som mala dosť, Samko nemal problém spapaním. Samko bol skoro mesiac zaintubovaný, dostal pneumotorax a bojoval druhýkrát o život. No pomaličky nám rástol, priberal a robil radosť. Museli sme ísť na Kramáre operovať očká kvôli retinopatii nedonosených. Zvládol aj sepsu. Po 2,5 mesiaci sme si ho zobrali konečne domov. Dnes má Samko 3,5 roka a bohužiaľ DMO a autizmus.No nevymenili by sme ho zanič na svete. Je to naše usmievavé slniečko, ktoré teraz nastupuje do škôlky pre autistické detičky. Po dvoch rokoch 6.4.2016 sa nám narodila naša Sašenka v 31. týždni tehotenstva(1840g a 41cm). Príčinou predčasného pôrodu bolo taktiež odlučovanie placenty.Saška mala viac šťastia a väčšiu prípravu pred pôrodom. Opäť som začala krvácať a už som vedela, že je zle. Našťastie lekári dokázali každé krvácanie zastaviť. Takto sme bojovali od 26. do 31. týždňa.Samozrejme celý čas som bola hospitalizovaná. Moji chlapi boli sami doma a veľmi nám pomohli starírodičia. Pôrod prebiehal rovnako ako pri Samkovi. No tentokrát som počula Sašku poriadne zaplakať. Úžasný pocit a plač od šťastia. Saška bola silná a zaintubovaná len jeden deň. Prednosta neonatologickej kliniky v Košiciach, pán doktor Krcho,nám povedal už na začiatku, že Saška bude úplne iné dieťa. A mal pravdu. Peknenapredovala, priberala a po 1,5 mesiaci prišla aj ona domov. Dnes má 16 mesiacov a je to malý čertík s anjelskými krídlami. Samka predbehla vo všetkom. Sme neskutočne za nich vďační a veríme, že Sašenka bude Samka ťahať a pomáhať mu.A aj napriek prvému predčasnému pôrodu nás neodradilo mať druhé dieťa. Vedeli sme, že sa to môže zopakovať a stalo sa.No nechceli sme, aby bolSamko sám.Tak už sú dvaja a my budeme robiť všetko preto, aby im nič nechýbalo. Nech majú vždy na tváričkách úsmeva rozžiarené očká. Týmto, by som chcela poďakovať celému tímu úžasných lekárov a sestričiek na oddelení neonatologickejkliniky v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.Odvádzajú úžasnú prácu a naše detičky sú toho dôkazom.A čo je najdôležitejšie: NIKDY SA NEVZDÁVAŤ A STÁLE VERIŤ.Každé jedno predčasniatko je veľkým bojovíkom. S pozdravom, Katarína Mizeráková

Branko, 27. týždeň, 560 g a 32 cm

V roku 2016 sme sa po dlhých rokoch snaženia rozhodli podstúpiť proces umelého oplodnenia, ktorý sa úspešne podaril. Už vo 4. mesiaci tehotenstva sa plod začal ukazovať ako o týždeň menší. V 5. mesiaci tehotenstva bol už o dva týždne menší. Moja pani doktorka tomu nepripisovala zatiaľ veľkú váhu. V 6. mesiaci, keď už aj nastali problémy s vysokým krvným tlakom, bol plod menší o tri týždne. Pani doktorka mi vtedy už radšej vypísala lístok na hospitalizáciu, aby som bola pod odborným dohľadom. Avšak v prvý deň hospitalizácie v nemocnici na Antolskej ulici som sa dozvedela pre mňa vtedy zdrvujúcu správu - že plod je dlhodobo nedostatočne vyživovaný a na jeho záchranu treba podstúpiť čím skôr sekciu. Veľké šťastie bolo, že mi sestričky stihli pichnúť kortikoidy na dozretie pľúc bábätka a 22.11.2016 sa nám narodil synček Branko s mierami 560 g a 32cm (27+2tt). V ten deň som si vôbec nevedela predstaviť, ako môže bábätko s tak nízkou pôrodnou váhou prežiť. O to väčšie prekvapenie bolo, keď nám oznámili, že bábätko vyzerá byť relatívne zdravé, snaží sa samo dýchať, trávenie aj vylučovanie mu funguje. Prvé dni boli pani doktorky veľmi opatrné s vyjadreniami o prognózach Brankovho zdravotného stavu. Potreboval veľkú starostlivosť, lieky a doteraz to celé považujeme za zázrak, ako sa Brankovi vyvíjal zdravotný stav. Je za tým celý rad profesionálov, odborníkov z radu pani doktoriek neonatologičiek, láskavý prístup sestričiek a v neposlednom rade Brankova chuť žiť a bojovať. Po troch týždňoch sa však jeho zdravotný stav skomplikoval a Brankovi musela byť nasadená umelá pľúcna ventilácia, našťastie len na pár dní a od toho momentu už žiadne väčšie komplikácie nenastali. Bola mu poskytnutá niekoľkokrát aj transfúzia krvi, na ktorú veľmi dobre zareagoval a mal dobré hodnoty železa. Veľmi som vďačná pani doktorke Hartmannovej, ktorá mala Branka na starosti, ako mi trpezlivo vysvetľovala dôležitosť a techniku odsávania mlieka. S jej pomocou mi mlieko rýchlo nabehlo a najbližšie mesiace som s pravidelnosťou troch hodín vo dne aj v noci odsávala mlieko. Nakoniec zostávalo veľa aj na darcovstvo, čo mi robilo veľkú radosť, že môžem touto formou pomôcť ostatným detičkám. Prvého januára 2017 pre nás nastal jeden z prvých míľnikov a to, Branko dosiahol prvé kilo. Bol to neopísateľný pocit, boli sme na Branka veľmi hrdí za to, čo všetko už vtedy dokázal. O tri týždne neskôr bol maličký preložený z oddelenia JIS na oddelenie patologických novorodencov. Bola som šťastná, že môžem tráviť s Brankom omnoho viac času. Pani sestričky boli úžasné, vysvetlili mi ako sa starať o bábätko, ako ho kŕmiť, prebaľovať aj techniku dojčenia. Na konci februára som bola k Brankovi prijatá na oddelenie na 10 dní, kde sme sa Brankom spolu zžili, kde ma pani sestričky naučili ako rozpoznávať potreby bábätka, ako podávať lieky, ako podať prvú pomoc. Pre mňa to bolo úžasných 10 dní a s manželom sme sa už nemohli dočkať, kedy si náš 2300 gramový uzlík šťastia prinesieme domov. Za pár dní nás ešte čakal päťdňový pobyt v Podunajských Biskupiciach na pľúcnom oddelení, kde Brankovi spravili vyšetrenia ohľadom dýchania a objednali kyslíkový prístroj na domácu liečbu. Tam nám to ubehlo rýchlo a keď sme prišli z nemocnice, doma nás už čakal kyslíkový prístroj. Branko, aj keď bol naoko zdravý chlapček, v prepúšťacej správe z nemocnice mal množstvo diagnóz. Prvé týždne nás čakalo množstvo vyšetrení. Prepravovali sme sa privolanou sanitkou, ktorá nám počas cesty a vyšetrenia poskytla kyslíkový prístroj. S prístupom záchranárov a rýchlosťou vybavenia sme boli nadmieru spokojní, veľmi nám pomohli v tom čase. Branko je bojovník a s diagnózami sa pasoval veľmi statočne. Retinopatia, kvôli ktorej hrozila operácia očí, sa zlepšila, podarilo sa namerať funkčnosť ušiek, pupočná hernia sa po dvoch mesiacoch prelepovania sama vstrebala, taktiež aj hydrokéla, pľúcna hypertenzia zmizla, dierka na srdiečku sa zacelila, pľúca dovyvíjali a diagnóza, ktorá s nami ešte nejaký čas pobudne, je znížená činnosť štítnej žľazy. Čo nám troška robí vrásky je Brankov slabý apetít, s ktorým bojujeme od začiatku - vyzerá, že z Branka veľký jedák nebude. Našťastie už sme sa naučili tipy a triky ako ho zabaviť, aby zjedol celú porciu. Pred pár dňami sme oslávili Brankov prvý rok s mierami 7 kg a 72 cm. Stále to celé berieme ako veľké šťastie a veľký zázrak. Branko je úžasné dieťa, veľmi aktívne a vnímavé. V roku sa vie pekne postaviť,štvornožkovať, veľa sa smeje, papá už takmer všetko, najradšej má banány a všetko, čo je naokolo, sa snaží dať si do úst :-). Touto cestou by som veľmi rada poďakovala všetkým pani doktorkám a sestričkám zo 4. a 6. poschodia na Antolskej, robia úžasnú prácu, majú krásny vzťah a prístup k detičkám. Veľmi ich za ich prácu obdivujem a neskutočne veľmi im za všetko ďakujem. V neposlednom rade aj môjmu manželovi a starým rodičom za každodennú pomoc a podporu. Zuzana Slezáková

Jurko, 27. týždeň, 540 g

Malá dúha. Nikdy pred tým som nepočula o tom, že by sa niekomu narodilo dieťa s pôrodnou hmotnosťou pod jedno kilo. Nikdy pred tým som nepočula, že niekomu prežilo dieťa, ktoré sa narodilo v šiestom mesiaci tehotenstva. A nikdy predtým sa mi to nestalo... Náš Juraj sa narodil v 27. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou len 540g. Keď som sa po narkóze prebrala, lekár mi priniesol fotografiu môjho syna. Vravel mi veľa vecí, ale na nič z toho si nepamätám. Celú noc som držala v ruke len tú fotografiu a celú som tajne preplakala.Najhoršia je pri tom všetkom tá bezmocnosť. Nemôžete robiť nič. Nič, len čakať. A pritom by ste za to svoje dieťa aj dýchali a to doslova. Čas je to najdôležitejšie, čo Vaše dieťa potrebuje. Táto bezmocnosť ma ničila, kým mi sestrička v nemocnici nepovedala, že ak chcem, môžem na menovku na mliečko niečo nakresliť. „Ja môžem konečne niečo urobiť?“ A tak som každý večer kreslila obrázky od výmyslu sveta. Vždy keď som ich kreslila, tak som si predstavovala, ako by Juraj na to reagoval, ako mu vysvetľujem, čo je to za zvieratko, akej je farby a čo robí. Aspoň takto imaginárne som mohla so svojím synčekom byť. To kreslenie bolo iba pre neho. Keď mal problémy s dýchaním, tak som nakreslila zababušeného ježka so šálom, alebo s teplým čajom. Keď málo priberal, tak ako papá ježko kašičku. Keď začalo prvýkrát snežiť, tak som nakreslila sloníka a zajačika, ako na nich sneží… Táto moja terapia nám obom dodávala nádej, že všetko bude v poriadku. Tú fotografiu, ktorú mi vtedy doniesol lekár, mám aj dnes na nočnom stolíku. Pýtate sa prečo? Veď máme tých fotiek plno. Ako ho držím prvýkrát v náručí, ako začal sám dýchať, ako otvoril oči, ako sa usmial… No vždy, keď sa pozriem na jeho prvú fotografiu, vidím silu bojovať o miesto v živote len 540 g dieťatko. To vás nabije takou energiou, že by ste v tej chvíli dokázali všetko. A tak Vás povzbudzujem milé mamičky. Keď dokáže Váš malíček bojovať, musíte bojovať aj Vy. Nezáleží na tom, aké je to ťažké, nezáleží aké nádeje mu dávajú, nezáleží ani na tom ako vyzerá, koľko váži, či aké ma zdravotné problémy. Záleží len na tom, že chce žiť. A ten čas, ktorý potrebuje na to,aby dozrel, mu môžete spríjemniť tým, že mu budete veriť, že to dokáže. Hoci len tým, že mu nakreslíte na menovku farebnú dúhu. Lebo, ako mi povedala jedna sestrička v nemocnici, tá pomyselná pupočná šnúra medzi Vami a Vaším dieťatkom sa už nikdy nepretrhne. Mgr. Erika Grigová

Bianka, 26. týždeň, 850 g

Bianka je naša prvorodená dcérka, ktorú sme plánovali a veľmi sme sa na ňu tešili. Ani vo sne by nám nenapadlo, že ja budem mať problém donosiť dieťa. Keďže to bolo plánované a očakávané tehotenstvo, dávala som si na všetko pozor. Prvé tri mesiace boli OK - ani by som nevedela, že som tehotná. Nebývalo mi zle, nemala som zvláštne chute, bola som v pohode ako vždy. Jediným znakom bola meškajúca menštruácia. Bol február - Valentín. Podľa testu som už vedela, že som tehotná, ale ešte som to potrebovala počuť od doktora, ku ktorému som išla 15.2. a ten mi to potvrdil. Takže si viete predstaviť, že to bol ten najkrajší Valentín v našich životoch. Nikomu sme o tehotenstve nehovorili, iba najbližšej rodine. Kamarátov a ostatných sme si nechali na potom. Dohodli sme sa, že po prvých troch najkritickejších mesiacoch to povieme všetkým ostatným. Takže do 13. týždňa tehotenstva bolo všetko v najlepšom poriadku, potom som išla na kontrolné sono a doktor povedal, že je všetko OK.Všetkým sme povedali radostnú správu a o pár dní začali problémy. Mierne som zakrvácala, išla som teda ku svojmu doktorovi, pretože som nechcela nič podceniť a ten ma pre istotu poslal na tri dni do nemocnice. To bol koniec marca. Domov ma pustili na Veľkonočné sviatky. Chvíľu bolo všetko v poriadku, potom som zase zakrvácala, tak ma zase poslal doktor pre istotu na tri dni do nemocnice, akurát, že už sa to tam predĺžilo. Začala som tam krvácať (už viac) a odvtedy sa stala nemocnica mojím domovom. Vkuse som musela ležať, lebo som krvácala stále viac a viac a ako sa dieťatko a placenta zväčšovala, krvácanie bolo silnejšie a silnejšie. Nebolo dňa do toho 26. týždňa tehotenstva, čo som porodila, kedy by som nekrvácala. Trikrát som mala rôzne infekcie, naposledy to boli streptokoky. Vtedy sme si už vybavovali prevoz do Martinskej nemocnice, lebo ma začali upozorňovať, že toto všetko môže spôsobiť predčasný pôrod a že keby sa to stalo, nech som na pracovisku, kde vedia, čo robiť so mnou aj s dieťatkom – chvalabohu, to bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Keby sme to neriešili, tak malá tu už s nami nie je. Stihli sme to len tak-tak. V pondelok 24.6. ma tam previezli a presne o dva týždne sa malá narodila. V 26. týždni tehotenstva. Neskôr nám povedali, že podľa toho, ako sa vyvíjajú orgány sa im zdá, že to nebol ani 26. týždeň. Že je možno ešte o 7-10 dní mladšia, takže možno 25. týždeň. Bola som po sekcii a vtedy na mňa doľahlo všetko, čo sa vlastne stalo. Samotný pôrod prebehol rýchlo. Keď mi oznámili, že tehotenstvo musia ukončiť, bola som v takom šoku, že som si nič neuvedomovala. Lekári konali rýchlo, aby malú zachránili, pretože v brušku by už neprežila, nakoľko som tam už nemala skoro žiadnu plodovú vodu. Vďaka bohu za Martinskú nemocnicu, naozaj. Do smrti budem vďačná skvelým lekárom, pánovi profesorovi Zibolenovi, pani primárke, všetkým lekárom a sestričkám na neonatológii. Moja diagnóza „placenta preavia” uložená nízko, cez krčok maternice, stade som krvácala a pôrod nastal kvôli odtoku plodovej vody. Tá odtiekla pravdepodobne kvôli baktériám. Obdobie odvtedy by som najradšej vymazala zo svojho života, bol to des. Bianka bola v nemocnici 114 dní, takže bez týždňa 4 mesiace. Prekonala veľa ťažkostí, ale zabojovala a je tu s nami. Nejaký týždeň po narodení dostala ťažkú infekciu na pľúcka, dostávala trojkombináciu antibiotík, k tomu sa pridružila novorodenecká žltačka. Bola taká maličká, vážila 850g a schudla na nejakých 700g. Tých hadičiek a pípacích prístrojov tam bolo neskutočne veľa –strašný pohľad. Keď som zbadala malú, rozplakala som sa, mala som pol dňa po pôrode, takže lomcovali so mnou hormóny, bolesť, strach, smútok, prečo sa to skončilo takto… Ale bola pre nás najkrajšia na svete, je to bojovníčka. Dni išli jeden za druhým. Prvý mesiac nám nechcela pribrať a presne štyri týždne trvalo, kým sa dostala na pôrodnú váhu. Ubehlo presne 5 týždňov a ja som si ju mohla prvýkrát popestovať. Klokankovali sme. Bol to najkrajší deň v mojom živote. Bianka ležala prvýkrát na mojej hrudi, ja som počula jej dýchanie, tlkot jej srdiečka. Konečne som ju cítila, konečne som sa cítila ako matka. Keď mala 6 týždňov, oznámili nám, že ju musia previezť do Bratislavy na operáciu očiek (prevoz vrtuľníkom, narkóza, neskutočný strach), mala len cca 1200g. To malé telíčko v tom veľkom vrtuľníku. Bolo toho na nás priveľa, psychicky som na tom nebola dobre (kebyže nie je pri mne moja mama a manžel, asi by som sa zbláznila), ale udržala som si laktáciu, doteraz mám veľa mliečka, takže malá papá iba moje mliečko od narodenia a ja dúfam, že jej tým pomáham najviac, ako môžem. Leto trvalo neskutočne dlho. Bez malej nám bolo smutno a ja som len prežívala a jediné, na čo som čakala bolo, kedy pôjdeme do nemocnice za našou láskou. Prišiel koniec októbra, zavolali ma za ňou do nemocnice a už sme boli stále spolu. Učili ma, ako sa mám o ňu postarať, zosúlaďovali sme sa, chcela som vidieť všetky jej potreby, chcela som byť stále pri nej. Domov nás pustili 30. októbra. Dnes je to 5 týždňov, čo sme spolu doma. Je to najkrajšie bábätko a milujeme ju najviac na svete. Je ešte maličká, nevieme ako bude na tom, keď bude väčšia. Problém nám robia pľúcka a diagnóza bronchopulmonálna dysplázia, doteraz sme na kyslíku a ďalšie kontroly ukážu, čo bude ďalej. Doma si to užívame a keby som nevedela, že je narodená predčasne, nikdy by som to o nej nepovedala. Je úžasná, aj pani doktorka ju chváli, aj rehabilitačná, keď s ňou cvičíme. Zatiaľ cvičíme dva cviky z Vojtovej metódy a reaguje pekne. Máme už vyše 4200g, papať jej chutí, budí sa pravidelne a pýta si jesť. Je to proste šikulka. Vidieť, že chce žiť a bojovať, veď si už prešla takú dlhú cestu. Chcela by som sa poďakovať ešte raz Martinskej nemocnici za to, že zachraňujú naše malé zázraky, za ich odbornosť, za ich snahu a milý prístup k rodičom. Ďakujem. Juraj, Martina a naša malá veľká Bianka.

Linduška, 25. týždeň

Zdravím Vás, ja som Linduška – bojovníčka. Narodila som sa v 25. týždni tehotenstva a práve som oslávila moje už druhé narodeniny!Mamina hovorí, že som smejulka, šikulka, kecalka a robím všetkým obrovskú radosť. A hlavne som úplne zdravučká! Z celého srdiečka ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli i ľuďom z Malíčka za podporu! Prajeme veľa zdravíčka všetkým predčasniatkam.

Dominika, 24. týždeň, 730 g a 31 cm

Dominika sa narodila v 24. týždni tehotenstva s hmotnosťou 730g a 31 cm (22.9.2009) z dvojvaječných dvojčiat. Pôvodný termín pôrodu sme mali 7.1.2010. Chlapček bol po pôrode mŕtvy. Podarilo sa jej schudnúť na 680g. Prešla si v hojnom počte zápalmi. Na 20. deň ju ako 700gramovú operovali pre invagináciu tenkého črievka, kde jej následne odstránili 8cm črievka a urobili ileostómiu. Operácia bola náročná, pretože jej zlyhávali orgány a museli ju oživovať. Ale je to bojovníčka a dala sa dokopy. Neskôr mala rôzne infekcie a zápaly pľúc, čo tiež aj s doktormi zvládli bravúrne. V 31. týždni bola operovaná pre retinopatiu nedonosených. Operácia dopadla úspešne. Potom bola pauza a Domuška zbierala gram po grame. A dočkali sme sa aj odchodu domov. Pustili nás 31.12.2009 s váhou 2100g a 42cm. Veľmi sme sa tomu tešili, no nie na dlho. Čakalo nás veľa kontrol, medzi ktoré patrila aj pneumológia, kam sme išli 15 dní po prepustení. A hneď si nás tam aj nechali. Skončili sme na kyslíku a odišli sme s ním už aj domov. Nuž a kyslík nám robí spoločnosť dodnes, ale našťastie iba v prípade núdze. Na oxigenoterapii bola zhruba rok. Žiaľ choroby nás veľmi neobchádzali a tak sme boli dosť často v nemocnici. Okrem iného taktiež aj pre papanie, lebo Domka veľmi rada držala hladovku. Až kým sa to znepáčilo našej pani chirurgičke a vyslala nás na operáciu, pretože sme nepriberali. Vo veku osem mesiacov, s váhou 3500gramov sme podstúpili ďalšiu operáciu. Zatvorili nám vývod na brušku. Bohužiaľ sa to skomplikovalo tým, že jej zrástli črievka o seba a taktiež aj s pečeňou. Tak sa nám to snažili 5 hodín oddeľovať kúsok po kúsku.Zároveň nám odstránili aj slepé črievko aby sa nemuselo neskôr náhodou otvárať bruško. Dodnes držíme poctivo bezzvyškovú diétu. A tak dosť často zvracia, aj keď teraz je to už menej, ako to bývalo kedysi. Dva mesiace po tejto operácii sme absolvovali ďalšiu operáciu, chvalabohu menej náročnú. Mala veľký hemangióm, kde sa jej narušil povrch a musel ísť hneď preč. Našťastie bol iba pod povrchom kože na 10 centimetrovej ploche a nie hlbšie. To bola naša posledná operácia a dúfam, že to tak aj zostane.Neskôr nám bola zistená spina bifida, ktorá nám našťastie nerobí zatiaľ problémy. Dnes máme 34 mesiacov. Váhu 9 kg a 80cm. Domka je na pohľad zdravé a úžasné dieťa. Miroslava a Dominika

Matúško, 24. týždeň, 790 g a 33 cm

Nastal vytúžený okamih, keď mi gynekológ oznámil, že som tehotná. Ešte krajšie, aj keď zo začiatku spojené aj s množstvom otáznikov bolo, že to nebude jedno dieťatko, ale rovno dve. Zo začiatku sme prežívali veľké obavy, či chlapci budú zdraví. Predchádzajúce tehotenstvo bolo totiž ukončené z dôvodu Downovho syndrómu a ťažkého ochorenia srdiečka a v ďalšom tehotenstve sa plod prestal vyvíjať. Absolvovali sme všetky vyšetrenia, po ktorých nám oznámili radostnú novinku, že obaja chlapci veľmi dobre v brušku prosperujú. Vylúčilo sa akékoľvek ochorenie. Konečne som sa začala tešiť, že si budem tehotenstvo užívať a že túto radostnú novinku okoliu oznámime. Netrvalo to však dlho a po ôsmich radostných dňoch mi večer odtiekla plodová voda. Záchranka ma odviezla na Kramáre, kde som čakala, čo bude s chlapcami a so mnou. Bol vysoký predpoklad, že o deti prídeme. Vtedy som bola v 20. týždni tehotenstva. V tú noc a ani na nasledujúci deň som neporodila. Zostala som ležať v nemocnici ešte ďalších takmer päť týždňov. To čakanie, čo sa bude diať, tá neistota, boli veľmi náročné. Čakala som teda a odrátavala som každý jeden deň, aby sme prekročili pomyselnú hranicu 24. týždňa, aby naše deti mali aspoň akú-takú šancu na prežitie. A zrazu prišiel 24+6tt a už sa chlapcom v brušku prestalo páčiť. V ten deň som dostala dve dávky kortikoidov s tým že na druhý deň dostanem ďalšie dve dávky. Bohužiaľ, už sme to nestihli. V noci prišli pôrodné bolesti. Službukonajúci lekár však môj stav posúdil, že nejde o kontrakcie. Ďakujem môjmu gynekológovi doktorovi Hrúzikovi, ktorému sme sa v noci ozvali, pretože som cítila, že rodiť začínam (našťastie mobil mal pri sebe) a ten zorganizoval, aby ma previezli na pôrodnicu. Porodiť som už nestihla na Antolskej, ako bolo pôvodne plánované, aby chlapci dostali rýchlu a adekvátnu pomoc, ale na Kramároch. V tej chvíli ma upokojoval už len pocit, keď som zbadala môjho gynekológa MUDr.Hrúzika a lekárky na pôrodnici MUDr. Boháčikovú a MUDr.Torokovú. A takto prišli 8.11.2011 synčekovia na svet. Manžel videl ako ich postupne transportovali na Antolskú na JIRS. Hneď išiel za nimi, kde ho veľmi milo a starostlivo prijali. Ja som zostala ešte štyri dni na Kramároch. Chlapcov som nevidela, ale manžel mi nosil ich fotky a bolo veľmi príjemné, že každý deň sme mohli byť v kontakte s ich milou a starostlivou ošetrujúcou lekárkou MUDr.Hartmannovou, ktorá nás vždy podrobne o všetkom informovala. Ten prvý deň, keď ma manžel priviezol za Matúškom a Adamkom, bol neopísateľný. Boli tak strašne maličkí a bezbranní. Bola som šťastná, ale i plná strachu a zároveň aj výčitiek, prečo sa to vlastne stalo. No mali sme v sebe všetci odhodlanie bojovať a hlavne veriť a nepoddávať sa. Odvtedy sme s manželom za chlapcami dochádzali do nemocnice každučký deň a trávili s nimi čo najviac času. Púšťali sme im hudbu, čítali rozprávky alebo sme len tak pri nich sedeli. Po ôsmich dňoch sa však Adamkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Sme vďační pani docentke Chovancovej, ktorá s nami v pokoji, v tichosti a láske prežila Adamkov odchod. Mali sme ho na rukách a boli s ním do poslednej chvíľky ako sa dalo. Bol neuveriteľne statočný a každý jeden deň naňho s láskou spomíname. Vždy keď sa pozrieme na Matúška, tak si hovoríme, že je v ňom i kusisko Adamka. Až spätne sme si uvedomili, že po rozlúčke s Adamkom sme deväť dní neurobili ani jednu fotku Matúška. Asi sme nemali síl, asi sme sa obávali, čo bude ďalej. No zrazu sme tie fotky robiť začali. Neviem presne, čo sa stalo, čo sa zmenilo, len si pamätám, že sme si hovorili, že sme rodičia, máme syna a nie je to žiadna predstava, ale je to realita a fakt, ktorého sa nemôžeme báť. A odvtedy tých fotiek bolo stále viac a viac a takmer každý jeden deň. Vždy som si k tomu zapisovala, čo sa kedy dialo. Takže presne viem, kedy sme prekonali sepsu, kedy bol Matúško extubovaný… Inak bolo to po mesiaci a prvýkrát vydržal 12 hodín. Silák, však?:-) O dva dni bol ďalší pokus o extubáciu, ktorý už bol trvalý a viac zaintubovaný nebol. Odvtedy sa Matúškovi akoby začalo viac dariť. Zdal sa nám pokojnejší, neotravovala ho tá trubica. V podstate odvtedy žiadne veľké problémy nenastali. Operáciu očiek nepotreboval, čo bol takpovediac zázrak. Takmer po mesiaci sme mohli Matúška klokankovať, tie chvíle boli neopísateľné, vzájomne sme si seba veľmi užívali. Rovnako s úsmevom na tvári spomíname na prvé prebaľovanie v inkubátore, dudlanie cumlíka, plač, vydávanie hláska (keď bol Matúško zaintubovaný, tak sme ho nepočuli) a na prvé kilo. Túto váhu Matúško dosiahol po mesiaci a štyroch dňoch od narodenia. A prvé oblečenie? Joj, to bolo radosti, keď sme na Vianoce prišli a Matúško mal na sebe „bodynko“. No a prvé prisatie na prsník, pitie z fľašky a preloženie do postieľky… Tých chvíľ, keď nám od radosti a dojatia vyhŕkli slzy, bolo veľa. Po 65 dňoch strávených na JIRS bol Matúško preložený na šieste poschodie - na oddelenie rizikových novorodencov. A tam sa už začala úplne nová etapa. Po dvoch týždňoch ma prijali na oddelenie, aby sme sa s Matúškom zosúladili a zvykli si na seba. No a 1.februára, presne tri týždne pred oficiálnym termínom pôrodu, nás s váhou 2270 gramov prepustili domov. Aj touto cestou by sme s manželom chceli poďakovať absolútne skvelému personálu JIRS a oddeleniu rizikových novorodencov na Antolskej ulici. Ďakujeme všetkým lekárom, ktorý sa starali o Matúškov zdravotný stav - či už tým, ktorí s ním boli v každodennom kontakte alebo špecialistom, ktorí sledovali jeho mozog, srdiečko, očká, či rast. A v neposlednom rade neuveriteľne milým sestričkám (volali sme ich „naše sestričky“), ktoré pomáhali nielen Matúškovi, ale veľakrát držali nad vodoui nás rodičov. Menovite pani Majka, Sylvinka, Drahuška, Jarka, Majka, Ivetka z JIRS a Monika, pani Anka, Jarka, Helenka a Ľubka z oddelenia rizikových novorodencov. Aj našej fyzioterapeutke Dáške patrí hlboký obdiv. Tá s Matúškom cvičila od úplného malinka. Matúško mal aj kopec inkubátorových a postieľkových kamarátov. No dlhé obdobie sme spoločne prežili s Linduškou a jej maminkou na JIRS. Bola som vďačná, že sme sa mohli pri inkubátoroch stretnúť a porozprávať sa o tom, ako sa našim detičkám a nám darí. Dodnes sme v kontakte a vzájomne si pomáhame. Počas cesty, ktorú sme prechádzali a aj prechádzame, sme prežili a stále prežívame celú škálu pocitov. Od radosti k smútku, obavám, úzkosti, hnevu a výčitkám. Emócie, ktoré medzi sebou súperili o svoju silu a jedna chcela prehlušiť druhú. Napriek všetkému však vždy v kútiku duše víťazila a víťazí nádej, odhodlanie a viera, že všetko je a bude dobre. Aj keď to môže vyznievať ako klišé, osobne je to moja veľmi jednoduchá životná filozofia, ktorá sprevádza môj život. Matúško má dnes 5.mesiacov korigovane, chronologicky 8,5 mesiaca. Prosperuje veľmi dobre a všetci máme obrovskú radosť, ktorá sa nedá slovami opísať. Áno, vďaka všetkým ľuďom, ktorí túto cestu s nami prechádzali a prechádzajú. Navždy zostanú v našich srdciach. Matúško prekonal tieto ťažkosti: po narodení sa pasoval s infekciou, žltačkou, mal otvorený ductus, krvácanie do mozgu, no a neminula nás ani sepsa, retinopatia a chronické ochorenie pľúc. Júlia a Martin Štermenskí

Zakliknutím súhlasu poskytujete občianskemu združeniu Malíček, sídlo: Krasnohorská 11, Bratislava, IČO: 42 254 141 (ďalej Organizátorovi) súhlas so spracovaním osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov - GDPR) a v zmysle § 5 písm. a) a v zmysle § 14 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozsahu poskytnutom v zmluvných dokumentoch uzatvorených s Organizátorom za účelom identifikácie, evidencie a možnosti komunikácie pri výkone dobrovoľníckej činnosti v zmysle zmluvných dokumentov uzatvorených s Organizátorom. Svoj súhlas so spracovaním osobných údajov môžete kedykoľvek odvolať zaslaním informácie na info@nasmalicek.sk. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania osobných údajov založenom na súhlase pred jeho odvolaním. Poskytnuté osobné údaje budú spracúvané po dobu nevyhnutnú. Poskytnuté osobné údaje môžu byť ďalej spracované na archivačné a štatistické účely. Osobné údaje spracúva Organizátor v zmysle uzatvorenej zmluvnej dokumentácie a tohto súhlasu a v prípade odvolania súhlasu nebudú ďalej zverejňované na vyššie špecifikovaných miestach. Máte právo požadovať od Organizátora prístup k poskytnutým osobným údajom, právo na opravu osobných údajov, právo na vymazanie osobných údajov, právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov, právo namietať spracúvanie osobných údajov, právo na prenosnosť osobných údajov, právo podať návrh na začatie konania podľa Zákona 18/2018 Z. z.. Spracúvanie poskytnutých osobných údajov môže Organizátor vykonávať aj prostredníctvom ďalšieho sprostredkovateľa.

cookies info