Malíček

Skúsenosti mám predčasniatok a ich cesta dojčenia

Skúsenosti mám predčasniatok a ich cesta dojčenia

Každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie. Dojčenie a materské mlieko sa radí medzi najdôležitejšie atribúty po príchode dieťatka na tento svet. Včasné priloženie, zotrvanie bábätka na hrudníku matky a ich vzájomná blízkosť je zároveň predpokladom na spustenie materského mlieka a zvyšuje úspešnosť dojčenia. Čo však v prípade predčasniatok, kedy nie je cesta k dojčeniu a materskému mlieku jednoduchá a priamočiara? Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia sa s nami niekoľko mám predčasne narodených detí podelilo o ich skúsenosti s dojčením.

Martina (29), syn Teodor narodený v 31. týždni tehotenstva, 1 660 g:

"Začiatky v našom prípade neboli ľahké, sprevádzal ich veľký strach a veľká neznáma, čo bude. Bola som ale odhodlaná byť tam pre nášho syna a dať mu to najlepšie, čo môžem. Vo veľkej miere možno pomohlo aj dobré nastavenie systému v nemocnici, v ktorej sa syn narodil a pravidelné odsávanie každé 3 hodiny, kedy sme sa s mamičkami navzájom povzbudzovali a tešili sa z každého mililitra navyše a z každého zdravotného pokroku našich detičiek. Moje prsia boli vyťahané, pulzovali a nestíhali oddychovať, ale ja som vedela, že to robím pre syna. Keď malého presunuli z JIRS oddelenia a naberal sily, bola som odholaná, že chcem a budem syna dojčiť. Aj napriek tomu, že v nemocnici vraveli, že je na to slabý a zároveň aj napriek tomu, že som nepatrila k mamičkám, ktoré by odsali veľa mililitrov (akurát moja dávka vtedy malému postačovala). Šla som si za svojim a verila malému aj napriek nie 100% podpore personálu. Syna som aspoň 2x do dňa prikladala na prsník a učili sme sa navzájom. Po príchode domov som malého dojčila už asi 80% času a postupne, s pomocou laktačnej poradkyne sme fľašu úplne odstavili. Pomohlo aj nastrihnutie uzdičky, brala som vitamíny a homeopatikaá, potierala som si prsia fenyklovým olejom, medzi kojeniami odsávala, najmä uprostred noci, keď je tvorba mlieka najväčšia, aby som podporila laktáciu. Boli časy, keď som dojčila cez cievku a dopĺňala dávku ešte z odsatého mlieka, ale našťastie sa po nejakom čase všetko upravilo a ja som plne dojčila až do synových 15 mesiacov, keď sa v priebehu mesiaca sám odstavil. Som neskutočne šťastná za toto naše spojenie, za ten veľký dar, ktorý som aj napriek tažkým začiatkom mohla nášmu synovi dopriať. Prajem mamičkám predčasniatok veľa sily a pozitívnej energie. Veľa je to aj o psychickom nastavení, keď budete pokojná, bábätko to vycíti a vaše telo tiež. A ak by sa vám nakoniec nepodarilo dojčiť, nezúfajte, je tu ešte veľa iných vecí, ktorými budete pre vášho drobca najlepšou mamou a hrdinkou."

Zuzana (33), syn Iľja narodený v 26. týždni tehotenstva, 870 g:

"Materské mlieko som vnímala ako dôležitú a najprirodzenejšiu výživu pre svoje dieťa. Keďže som však od začiatku mala mlieka pomenej, postupne umelé mlieko prevyšovalo nad materským. Stresových faktorov bolo okrem odsávania a množstva odsatého mlieka dosť, tak som sa snažila utešovať tým, že synček má aspoň nejaké moje mlieko. Odsávala som počas celého pobytu v nemocnici, teda 3 mesiace a ešte približne mesiac doma. Potom už synček nabral dosť síl, aby mohol piť sám. Dojčenie je synčekova zásluha, v nemocnici mi síce laktačná poradkyňa ohľadom dojčenia radila a skúšali sme to tam, ale bez väčších úspechov, keďže sa rýchlo unavil. Naučila som sa však techniku. Keď som to už doma pomaly vzdala a nechala to tak, sám syn začal hľadať prsník a sám sa prisal, keď som klokankovala. Potom som už kojila klasicky až do jeho cca roka."

Martina (34), dcéra Ester narodená v 31. týždni tehotenstva, 1 300 g:

"Už od začiatku som vedela, že chcem dojčiť, samozrejme, vzhľadom na stres okolo predčasného pôrodu a strachu o dcérku som však mala obavy, či to pôjde. V nemocnici som to miestami vnímala až ako nátlak, keď malá zostala bez sondy a ja som mala strach, keď nebude vládať sať, zostane hladná, z čoho som následne získala sama v sebe akoby blok. Vtedy som si povedala, že to skúsim až v pohodlí domova, bez stanovených časov, bez stresu a doprajem čas sebe aj dcérke na zladenie sa. Navyše som odhodila klubúčiky a “zabudla” na rady o ich využití kvôli tvaru bradaviek - verila som, že každá mama má prsník presne pre svoje dieťa a podarilo sa to. Doma sme to skúšali, aj keď doteraz prisatie nie je ideálne, ale stále, keď to potrebuje, jej pomôžem. Ešte rok som po dojčení odsávala, aby sa mliekotvorba neznížila, čo sa odrazilo aj na deficite spánku a mojich myšlienkach odstaviť ju, no našťastie vyhral zdravý rozum a budem rada, ak dojčenie pôjde čo najdlhšie. Materské mlieko je totiž pre mňa synonymum pre slovo VŠETKO - obsahuje všetko, čo moja Ester a zvlášť predčasniatko potrebuje, je vyrábané a nastavené presne pre ňu, “šité” presne na jej miery a je to niečo len medzi nami dvomi, toto dokážem len ja a to je pre mňa odmena za všetko, čím sme si prešli."

Veronika (35), syn Mário narodený v 27. týždni tehotenstva, 1 030 g:

"Materské mlieko bolo pre mňa vzácnosťou o to viac, že Mário bol extrémne nedonosený. V nemocnici nám vysvetlili význam mlieka od mamy pre ich predčasne narodené deti z pohľadu zdravia a ich ochrany pred rôznymi ochoreniami či infekciami a preto som bola odhodlaná naštartovať laktáciu hneď, ako to bude možné. Aj keď zo začiatku to bolo len pár mililitrov, pomocou sestričiek, rád mám, ktoré ležali v tom období na oddelení a pevnou vôľou pri pravidelnom odsávaní, sa mlieko podarilo spustiť. Dokonca v objeme, kedy som sa na dva mesiace stala darkyňou materského mlieka. Bol to pre mňa mimoriadne hrejivý pocit, keďže som mohla pomôcť iným detičkám a symbolicky sa “zavďačiť” mamám, ktoré darovali mlieko po mojom pôrode, kým som ho ja ešte nemala. Dojčenie sme skúšali v nemocnici pár dní pred prepustením, ale netlačila som nič nasilu, keďže som vedela, že doma budeme mať jeden na druhého dostatok času. Po príchode domov som si syna klokankovala bez stanoveného času, vychutnávala si jeho blízkosť a vynahrádzala si tak tri mesiace v nemocnici. Po pár dňoch sa nám podarilo zladiť a postupne bol synček plne dojčený. Nie však nadlho, keďže problémy s trávením, následná hospitalizácia a infúzie ho od prsníka “odrhli” a po príchode domov už nevedel, čo s ním. Materského mlieka som sa však neplánovala vzdať aj napriek tomu, že synček sa už neprisal, mojou vernou spoločníčkou sa tak stala opäť odsávačka. Je ňou do dnes, kedy má syn rok aj 8 mesiacov a bude ňou dovtedy, kým budem mať materské mlieko. Považujem ho totiž za dôležitú súčasť jeho výživy, niečo, čo mu dávam zo seba, presne pre neho, pre jeho potreby a požiadavky. "

Simona (35), dcéra Ella narodená v 28. týždni tehotenstva, 1 160 g:

"Po predčasnom príchode na svet našej Ellinky som sa snažila, aby odo mňa dostala to najcennejšie, čo my mamy môžeme dať svojim bábätkám v termíne, no aj našim predčasniatkam. Keď som porodila 12 týždňov pred termínom, mala som obavy, ako to všetko zvládnem, no myslela som od začiatku na to, že dcérku chcem dojčiť hneď, ako to bude možné. Prvé dni bolo ťažké laktáciu rozbehnúť, ale pomaly to pravidelným odsávaním šlo. Po istom čase, vplyvom všetkých stresov a zdravotných problémov, som o materské mlieko prišla, z čoho som bola sklamaná, nakoľko som svojho staršieho, 4-ročného syna dojčila do jeho dvoch rokov. Napriek tomu som šťastná, že po príchode Elly na svet, kedy to mala veľmi náročné, mala možnosť byť na mojom mlieku. Počas tej krátkej doby som videla, ako naberá chuť a silu každým dňom. Niekedy mi to príde ľúto, že sme skončili na umelom mlieku, no stále si poviem, že základ dostala hneď po narodení a dnes je z nej malá slečna, ktorá prospieva aj na umelom mlieku a v mnohom dobehla už aj svojich donosených rovesníkov."


Zuzana (36), dcéra Laura narodená v 26. týždni tehotenstva, 760 g:

"Vždy som si predstavovala, že budem svoje dieťatko kojiť. No, žiaľ, nám to nebolo dopriate. O mlieko som prišla veľmi skoro, ale napriek tomu sa podarilo prvé kolostrum mojej dcérke podať a následne, ešte niekoľko dní, čo to zo mňa dostať. Napriek tomu, že viem, aké je materské mlieko pre dieťa dôležité a pre predčasne narodené 2x tak, som nesmierne vďačná za to, že napriek nízkemu gestačnému týždňu narodenia prijala naša Laura umelé mlieko bez akýchkoľvek problémov či následných komplikácií."

(vkg)

Používaním stránok prevádzkovaných na malicek.sk/ súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.